Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy
Ako vieme, prvé počítače sa programovali technicky nastavením určitých prepínačov. Tento spôsob programovania sa však postupne stal doslova brzdou pokroku vo vývoji výpočtovej techniky. Neskôr vznikla potreba vytvoriť pre počítač sadu programov, ktoré by zabezpečili chod počítača a jeho plnú funkcionalitu. Pod funkcionalitou rozumieme spoluprácu hardvéru a softvéru. V ére sálových počítačov vznikali rôzne verzie operačných systémov, ktoré však boli priamo vytvárané pre konkrétny druh sálového počítača. Takto vznikli rôzne verzie operačných systémov. O vzájomnej kompatibilite – prenositeľnosti programov a údajov nemohla byť ani reč. Informácie sa do počítača vkladali pomocou papierových médií ako boli 90 a neskôr 80 stĺpcové dierne štítky a neskôr dierna páska. Poznáme 5 a 8 stopé dierne pásky. Používali sa ako na programovanie, tak aj na zadávanie údajov do počítača. Na viacerých počítačoch sa pomocou diernej pásky zavádzal jednoduchý operačný systém a potom užívateľské programy, ktoré pod takýmto operačným systémom bežali. Takýmto počítačom bol napríklad počítač Celletron. Postupne sa s rozvojom techniky rozvíjali aj operačné systémy. Začali sa ukladať na magnetopáskové médiá a tak vznikli magnetopáskové operačné systémy. V bývalom Československu boli operačné systémy typu UST (User system tape – užívateľská systémová páska) a SST (Standard system tape – štandardná systémová páska) najrozšírenejšie vďaka sálovým počítačom Tesla 200. Neskôr si technický vývoj vynútil, aby operačné systémy a údaje ukladané v počítačoch boli prenositeľné z jedného druhu počítača na iný. Takto postupne vznikli operačné systémy rady OS – Operating System. Tento typ operačných systémov sa používal na sálových počítačoch rady IBM 360 a 370, ako aj na počítačoch rady EC.
Keďže medzitým vznikol nový nosič údajov – disk – začal sa operačný systém dodávať na diskovom zväzku. Vznikol tzv. DOS –Disk Operating System = Diskový Operačný Systém, ktorý sa začal využívať na platforme sálových počítačov a neskôr osobných počítačov.
Okrem operačných systémov rady DOS sa vyvíjali aj operačné systémy rady UNIX. Ide o široko využívané operačné systémy. Spočiatku sa používali pre servery, pracovné stanice a dnes sa ich rôzne klony používajú pre osobné počítače. Tento druh operačného systému zohral kľúčovú úlohu v rozvoji internetu, počítačových sietí s klient serverovskou filozofiou. UNIX je synonymom pre tzv. otvorené systémy. Tento OS je charakteristický tým, že má tzv. Unixovskú filozofiu, ktorá predstavuje:
-
Je jednoduchý
-
Je viac úlohový – multitasking
-
Je viac užívateľský
-
Má hierarchický súborový systém
-
Takmer všetko je súbor
-
Konfiguračné súbory sú uložené ako holý text
-
Dôraz sa kladie na vzťahy medzi programami a nie na programy samotné.
-
Je orientovaný na spracovanie textov.
Jadrom tohto typu operačného systému je Unix kermel na ktorom mnohí vývojári slobodne stavali ďalšie časti OS, tak aby vyhovovali platforme pre ktorú sa OS buduje. Takto vznikli viaceré verzie OS Unix, ktoré sa používali a dodnes sa používajú takmer na celom svete. Jedná sa o nadčasový operačný systém, ktorý si vždy zachová svoju aktuálnosť silu a stabilitu a takmer nie je možné ho nejakým spôsobom poškodiť. Preto je na počítačoch rady mainframe a midrange prakticky štandardom.
|
Rok
|
Výrobca
|
Platforma
|
Názov OS
|
Následní používatelia
|
|
1980
|
Microsoft
|
PDP11
|
XENIX
|
|
|
1982
|
Sun Microsystems
|
Motorola 68000
|
SUN OS
|
Solaris
|
|
1983
|
Hewlett-Packard
|
FOCUS
|
HP-UX
|
|
|
|
Hewlett-Packard
|
PA-RISC
|
HP-UX
|
|
|
1984
|
DEC (Digital equipment)
|
VAX
|
ULTRIX
|
|
|
|
DEC
|
RISCový MIPS
|
ULTRIX
|
Digital Unix
|
|
|
DEC
|
Procesor Alfa
|
Digital Unix
|
TRU64
|
|
1986
|
IBM
|
PS/2 Microchanel
|
AIX
|
|
|
|
IBM
|
RISCový RSJ6000
|
AIX/6000
|
|
|
1988
|
IBM
|
Mainframe System 370
|
AIX/370
|
|
|
|
SGI (Silicon Graphics)
|
|
IRIX
|
|
|
1989
|
NeXT
|
Apple Macintosh
|
NextrStep
|
Mac OS X
|
Ako vidieť z priloženej tabuľky, každá firma, ktorá vyrábala počítače pre rôzne platformy použitia, si vyvíjala aj vlastnú verziu operačného systému. Všetky však mali spoločné jadro.
Obrovskou výhodou Unixových operačných systémov je to, že sú bezpečné. Pojem infiltrácia, zavírenie, spam, hoax a podobné druhy infiltrácií, ktoré užívateľom OS od Microsoftu denne znepríjemňujú život prakticky užívatelia Unixových operačných systémov nepoznajú. Operačné systémy veľkých výpočtových stredísk sú tak stabilné, že ak dôjde ku výpadku a následnému prestoju systému, väčšinou je tento prestoj a výpadok spôsobený technickou poruchou. A to je veľmi zriedkavé, ba takmer nemožné.
Preto sa takéto výpočtové systémy inštalujú do bankových centrál, centrál nadnárodných spoločností, ako aj veľkých pobočiek zastrešujúcich jednu veľkú oblasť (napr. Strednú Európu). Samozrejme, takéto počítače sú vzájomne prepojené privátnymi linkami (vlastnými, alebo prenajatými) a môžu zdieľať spoločné údaje. Pri vzájomnom prenose údajov je spolupráca týchto počítačov dokonalá, nakoľko všetky pracujú pod jedným druhom operačného systému. Takto je zabezpečená 100 %-ná kompatibilita. Nenastane problém pri prenose a spracovaní údajov.
Tieto operačné systémy sa dodávajú ako súčasť počítačového systému. Samostatne nie sú predajné, teda nejedná sa o krabicový softvér. Jeho nelegálne šírenie prakticky nemá význam, lebo pri kúpe každého takéhoto počítača sa OS dodáva automaticky, ako súčasť dodávky.
Ďalšou významnou kapitolou vo vývoji počítačov bola nastupujúca éra osobných počítačov – Personal Computer, v skratke PC. Tie však začali používať nové verzie operačných systémov, ktoré sú popísané v iných kapitolách.
Otázky:
-
Akým spôsobom sa spúšťali a nastavovali prvé počítačové programy?
-
Čo znamená skratka DOS?
-
Kde sa používajú Unixové operačné systémy?
-
Ako sa volá jadro Unixu?
-
Ako sa predávajú Unixovské operačné systémy?