Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy


 

 

Operačný systém od začiatku plnil a stále plní tie najzákladnejšie funkcie v počítači, medzi ktoré patrí:


  • Riadenie chodu počítača

  • Komunikáciu medzi procesorom, pamäťou a pamäťovými zariadeniami

  • Riadenie spracovania programov

  • Dohliadanie na bezporuchový chod jednotlivých periférnych zariadení

  • Dohliadanie a kontrola kvality médií používaných na prenos údajov

  • Dohliada na bezproblémovú komunikáciu medzi počítačom a vstupnými, výstupnými a vstupno – výstupnými zariadeniami

  • Dohliada na bezchybný chod spustených programov

  • Zabezpečuje stránkovanie a prideľovanie pamäte jednotlivým prebiehajúcim procesom

     

V počiatkoch éry osobných počítačov (ďalej len PC) spoločnosti IBM a Microsoft pomerne úzko spolupracovali. Najlepšie sa to odzrkadlilo na OS DOS (Disk Operating System). Operačné systémy sa postupne vyvíjali, vznikla verzia OS/2, ktorá už mala v sebe zabudovanú aj grafickú nadstavbu. Neskôr spoločnosť Microsoft vyvinula grafickú nadstavbu Windows a v roku 1990 sa spolupráca týchto dvoch spoločností ukončila.

 


Operačný systém OS2/Warp


Spoločnosť IBM naďalej vyvíjala svoj vlastný operačný systém. Odstránila z neho všetko to, čo bolo spoločné ešte z čias spolupráce so spoločnosťou Microsoft. Podstatne zjednodušila zavádzanie OS ako aj ovládačov zariadení. V roku 1994 bol vyvinutý OS2/Warp, ktorý v sebe obsahoval vylepšenú podporu s multimédiami, mal zabudovaný protokol TCP/IP, FTP aplikáciu pre prácu s internetom, ako aj nástroj pre prácu s elektronickou poštou. Boli vyvinuté aj plne funkčné verzie OS pre serverovú platformu.

 

Tento OS bol dodávaný ako súčasť počítačov IBM. Nebol určený na voľný predaj pre iných výrobcov počítačov. Spoločnosť IBM si týmto spôsobom ctila a ctí filozofiu predaja počítačov len s operačným systémom. To však vďaka prudkému rozvoju hardvéru a predaja počítačov kompatibilných s IBM PC (počítače nevyrábané spoločnosťou IBM) znamenalo nárast trhu pre voľne predajný operačný systém, akým sa stal operačný systém dodávaný spoločnosťou Microsoft. Preto, že sa počítače postupne začali dostávať z kancelárií aj do domácností, trh sa úžasne rozšíril. Túto situáciu maximálne využila spoločnosť Microsoft. Jej OS sa dostali do domácností, obchodov, škôl, prakticky všade. A tak koncom 90-ich rokov spoločnosť IBM ďalší rozvoj tohto celkom zaujímavého OS prestala podporovať. Na tú dobu išlo o veľmi moderný a výkonný operačný systém, ktorý vo vývoji podstatne predbehol produkty Microsoftu. Ale preto, že sa predával len ako súčasť výpočtového systému a nepredával sa voľne, ako krabicový softvér, počet jeho inštalácií začal v porovnaní s produktmi Microsoftu prudko klesať.


Protiváhou komerčných operačných systémov dodávaných spoločnosťou Microsoft je platforma operačných systémov Linux. Veľká časť týchto OS je voľne dostupná a tak užívateľ nemusí mať obavy, že či je tá jeho inštalácia OS legálna, či neporušuje nejaké licenčné dohody a či nemá svoj OS kradnutý.




Operačný Systém Linux,


(alebo GNU/Linux) je voľne šíriteľný operačný systém. Keďže spadá do kategórie slobodného softvéru, je prístupný aj so zdrojovými kódmi, ktoré môže ktokoľvek modifikovať a ďalej distribuovať. Je to plnohodnotný operačný systém s tisíckami aplikácií, ktoré potrebujete denne pri práci. Kancelársky softvér, programy na prácu s internetom, multimédiá, grafika, zábava, programovanie...



Linux znamená ...


  • Moderný operačný systém

  • Plnohodnotnú a ľahkú prácu s Internetom

  • Kancelárske aplikácie

  • Dobrú dokumentáciu

  • Žiadny vírus, spyware alebo adware

  • Dostupnosť v slovenčine

  • Plnú kontrolu

  • Obrovské množstvo aplikácií

  • .. a je zadarmo

 

Linux pôvodne vznikal pre architektúru PC na počítači 80386. Dnes je však dostupný pre mnoho iných počítačových architektúr ako napríklad Alpha, Sparc, PowerPC, MIPS a mnohé iné. Linux dnes však nenájdeme iba v bežných počítačoch alebo na serveroch, ale aj v špecializovaných zariadeniach ako sú bezdrôtové prístupové body (napríklad WiFi alebo Bluetooth) či webové kamery dokonca aj v bežných zariadeniach domácnosti ako sú chladničky, mobilné telefóny alebo PDA počítače.


Autorom je Linus Torvalds a množstvo ďalších programátorov z celého sveta. Linus Torvalds začal programovať Linux ako hobby počas štúdia na Univerzite v Helsinkách. Svoju prácu začal v roku 1991, keď vypustil verziu jadra s číslom 0.02 pod licenciou GPL. Hneď po jej uvoľnení spustil obrovskú lavínu záujmu a programátorskej mánie u programátorov na celom internete. V roku 1994 vyšlo prvé stabilné jadro Linuxu - 1.0. Zaujímavé je hlavne to, že celé toto veľké celosvetové vývojárske úsilie nebolo spočiatku veľmi koordinované. Žiadna firma, žiadna moc peňazí, len ľudská ochota.


Práve dostupnosť zdrojových kódov robí z tohto systému dokonalý operačný systém a umožní rýchle odstránenie prípadných chýb zo systému. Opravy a vylepšenia sú k dispozícii prostredníctvom Internetu v priebehu niekoľkých dní. Nakoľko na vylepšení systému pracovali tisícky ľudí po celom svete, postupne vznikli rôzne verzie nezávisle od seba, a tak vytvorili takzvané distribúcie. Väčšina distribúcií dnes už má okrem GPL verzie aj svoju komerčnú verziu, dokonca vznikli aj silne komerčné distribúcie, ako napríklad SuSE.


Linux je moderný operačný systém (OS) a jeho ovládanie je rovnako prívetivé ako u iných systémov. Je to systém, ktorý obsahuje veľké množstvo ovládačov pre najrôznejší štandardizovaný hardware. Nájdeme v ňom podporu pre širokú škálu USB zariadení, podporu Bluetooth a IrDA, akcelerované grafické karty (nVidia, ATI a ďalšie), diskov SATA i PATA, napaľovacie mechaniky a mnoho ďalšieho hardvéru. Linux bol prvý dostupný operačný systém bežiaci na PC v 64bitovom móde a bežne podporuje viacprocesorové počítače.


Linux je možné výkonovo i vzhľadovo prispôsobiť každému požiadavku. Najväčšou výhodou Linuxu v porovnaní s OS od Microsoftu je to, že je zadarmo. Okrem samotného operačného systému máme možnosť ku nemu zadarmo doinštalovať obrovské množstvo voľne dostupného softvéru, ako je:


  • Kancelársky balík

  • Internetový prehliadač

  • Poštový klient

  • Kompresné programy

  • Napaľovacie, archívne, kresliace programy

  • Programy pre prácu s fotografiami, videom ako aj inými multimédiami.

 

Linux je všestranný operačný systém. Môžeme ho používať ako na serveri, tak aj na kancelárskom alebo domácom počítači. Linux je mocný v sieťovom prostredí. Podpora siete je súčasťou štandardného systému. Vo väčšine distribúcií môžeme nájsť nástroje pre server v sieti UNIX, Microsoft Windows, NetWare a Apple, čo umožňuje pracovať pod ľubovoľnou sieťou a tým sa tento OS stáva univerzálny a nezávislý na platforme OS.


Na Linuxe nie je spravidla nutné používať žiadny komplikovaný zabezpečovací alebo antivírový systém. Linux je sám o sebe veľmi dobre skonštruovaný a odoláva mnohým známym bezpečnostným komplikáciám (napr. vírusom). Aktualizácie systému sú dostupné zadarmo a včas každému bez rozdielov.


Takmer všetky aplikácie sú k dispozícii v zdrojovom kóde. To umožňuje nielen kontrolu toho, čo vlastne program robí, ale pomôže veľmi ľahko lokalizovať chyby a bezpečnostné diery. Keď sa objaví problém, prípadne bezpečnostná diera, riešenie je k dispozícii väčšinou behom niekoľkých hodín, maximálne dní. Spolu s OS Linux je k dispozícii aj pomerne obsiahla dokumentácia a popis funkcionality jednotlivých modulov a programov.



 

Záver,


ako vidieť v dnešnom svete osobných počítačov panujú dva operačné systémy. Jeden je z dielne spoločnosti Microsoft a je treba zaň zaplatiť nie malé peniaze. Pritom však tento operačný systém nie je nejako stabilný a je ľahko zraniteľný a napadnuteľný. Avšak pre skvelú obchodnú politiku spoločnosti je vo svete najrozšírenejší.


Komunita priaznivcov a užívateľov OS Linux sa neustále rozrastá. Veď načo platiť za niečo, čo má vo svete plnohodnotnú náhradu. Tak isto komunita užívateľov Linuxu veľmi úzko spolupracuje a bežný užívateľ má možnosť využívať vždy tie najnovšie programy v relatívne krátkom čase.


 

 

Otázky:


  1. Ktorá spoločnosť vyvinula OS2/Warp?

  2. Akým spôsobom bol OS2/Warp distribuovaný?

  3. Kto ako prvý začal vytvárať OS Linux?

  4. Koľko ľudí sa podieľa na vývoji OS Linux?

  5. Kde sa dá dostať ku zdrojovým textom programov obsiahnutých v OS Linux?