Pravekom nazývame obdobie ľudských dejín od počiatkov ľudského rodu zhruba pred 2,5 miliónmi rokov po objavenie sa písma ako znaku nástupu civilizácie a začiatku staroveku.
Keďže človek v tejto dobe ešte nepoznal písmo, svedkami jeho doby sú pozostatky po jeho činnosti – výrobky, obydlia, pohrebiská atď. a po jeho existencii (teda tie, ktoré on nevytvoril) – kostrové pozostatky, vodné zdroje, suroviny atď. Tieto získava, skúma, triedi a vyhodnocuje archeológia a jej pomocné vedy (napr. antropológia, paleobotanika, etnológia, geológia...).
Veľmi dôležité je, aby sa nálezy správne časovo zaradili. Na to slúžia rôzne metódy, za najspoľahlivejšiu sa považuje rádiokarbónová metóda, ktorá sa používa sa pri datovaní organických zvyškov – kostrových pozostatkov, rastlín a dendrochronológia využívajúca počítanie letokruhov dlhovekých stromov.
Keďže pravek predstavuje nielen najstaršie, ale aj najdlhšie obdobie ľudských dejín, zvykne sa deliť na „kratšie“ časové úseky, ktoré sa navzájom od seba odlišujú výraznejšími črtami. Dnes používané delenie (periodizácia) praveku síce podľa novších poznatkov nezodpovedá reálnemu historickému vývoju, no je natoľko všeobecne známe a rozšírené, že nie je potreba ho meniť. V 19. storočí ho začal používať dánsky múzejník Christian J. Thomsen, ktorý pravek rozdelil podľa materiálu používaného na výrobu nástrojov na dobu kamennú, bronzovú a železnú. Samotná doba kamenná sa delí na staršiu dobu kamennú – paleolit, strednú dobu kamennú – mezolit a mladšiu dobu kamennú – neolit.
Christian J. Thomsen – autor trojdobého delenia praveku
Samotný paleolit delíme na starý paleolit (2,5 milióna rokov – 250 tisíc rokov pred Kr.), stredný paleolit (250 tisíc – 40 tisíc rokov pred Kr.), mladý paleolit (40 tisíc – 11 tisíc rokov pred Kr.) a neskorý paleolit (11 tisíc – 8 tisíc rokov pred Kr.).
Mezolit (8000 – 6000 pred Kr.) bol pôvodne chápaný ako samostatné obdobie prechodu medzi neproduktívnou ekonomikou lovcov a zberačov a počiatkami poľnohospodárstva v období neolitu. V skutočnosti nejde o prechodné obdobie, ale skôr o záver paleolitu, kde najdôležitejšiu úlohu zohrávala zmena klimatických podmienok – oteplenie a následný ústup mamutov, sobov, či iných chladnomilných zvierat, ktoré tvorili základ obživy ľudí.
Za najstarších predkov človeka sa považujú druhy Homo habilis – človek zručný, Homo erectus (človek vzpriamený) a Homo sapiens (človek rozumný).
Pozostatky Homo habilis sa našli v Afrike a sú staré 2,5 milióna rokov.
Homo habilis
Homo erectus žil asi pred 1,7 miliónmi rokov v Afrike, odkiaľ prešiel aj do Ázie a do Európy. Ako obydlia používal jaskyne, skalné diery a vedel si zhotoviť i jednoduchý prístrešok. Žil v tlupách a naučil sa používať oheň a vyrábať jednoduché kamenné nástroje, napr. pästný klin.
Homo erectus
Homo sapiens – sa objavuje asi pred 300 tisíc rokmi. Homo sapiens neanderthalensis – človek neandertálsky – žil približne v rozmedzí 130 tisíc – 70 tisíc rokov pred Kr. Dokázal si už vybudovať stálejšie obydlia s udržiavanými ohniskami, nástroje vyrábal z kameňa, dreva, kostí, či parožia, ba pravdepodobne i z prútia a slamy. Svojich mŕtvych pochovával a mal už i náboženské predstavy. Spracovanie kamennej suroviny sa zdokonaľuje, archeológovia našli i doklady podpovrchovej ťažby.
Homo sapiens neanderthalensis
Podľa posledných výskumov sa asi pred 100 tisíc rokmi v Afrike objavil človek dnešného typu – Homo sapiens sapiens, ktorý postupne osídlil Áziu, Európu, Austráliu i Ameriku.
Nežil v tlupách, ale v rodových spoločenstvách, kde nositeľkou rodovej tradície a kontinuity bola matka – odtiaľ názov matriarchát. Živil sa lovom, rybolovom, zberom rastlín (tzv. koristnícke alebo prisvojovacie hospodárstvo), medzi mužom a ženou vznikla prirodzená deľba práce: muž lovil a zaobstarával potravu, žena zbierala plodiny, pripravovala pokrmy, starala sa o obydlie a deti.
Jaskyne boli útočiskom i miestom kultu a umeleckého prejavu Počas putovania za lovnou zverou si zakladal táboriská, uchyľoval sa do jaskýň a staval si chatrče. Pri love používal luk, šípy a oštep. Používal dokonalejšiu technológiu spracovania suroviny tzv. Mäkkým otĺkačom, pričom vytvoril nový tvar – čepeľ. Novými nástrojmi sú rôzne škrabadlá, pílky, vrtáky, dlátka a nože. Dorozumieval sa artikulovanou rečou, pre svojich mŕtvych vytváral pohrebiská. V jaskyniach po celej Európe sa našlo množstvo nástenných malieb a rytín zvierat vysokej umeleckej hodnoty (napr. jaskyňa Altamira v Pyrenejách, Cro-Magnon vo Francúzsku – odtiaľ názov človek kromaňonský).
Množstvo sošiek žien – tzv. Venuší, vyrobených z kameňa, kostí, klov i hliny malo náboženský význam. Ľudia už používali i jednoduché hudobné nástroje ako sú píšťalky či bubny.
Věstonická Venuša Paleolit a mezolit na Slovensku
K najstarším pamiatkam paleolitických spoločenstiev na Slovensku patria zachované kamenné nástroje – tzv. odštepová industria – z Mnešíc pri Novom Meste nad Váhom a Vyšných Ružbách. Tieto nálezy majú asi 250 tisíc rokov. Do tohto obdobia patrí zrejme i počas druhej svetovej vojny stratený nález lebky s mohutnými nadočnicovými oblúkmi a šikmým čelom z kameňolomu v Spišskom Podhradí.
Viacero nálezov pochádza z obdobia stredného paleolitu, keď dominoval Homo sapiens neanderthalensis. Ide o známy nález z Gánoviec pri Poprade, kde sa našla skamenená časť ženského mozgu. Žena pravdepodobne prišla k teplému prameňu termálnej vody, nadýchala sa oxidu uhličitého a utopila sa. Pôsobením termálnej vody zostal jej mozog ako skamenelina zachovaný dodnes. Ľudia sa usádzali v blízkosti teplých prameňov, ktoré pravdepodobne využívali ako zimoviská (Spiš) a osídľovali jaskyne (Bojnice, Radošiná). V blízkosti Šale sa našli dve neúplné lebky neandertálcov, jednu z nich vybagrovali z riečiska Váhu.
Mladší paleolit bol vlastne poslednou dobou ľadovou. Podnebie u nás pripomínalo dnešné arktické oblasti, teploty v zime dosahovali -20°C, v lete len +11°C. Zem bola dlhodobo zamrznutá a suchá, pretože zrážok bolo pomerne málo. Vegetácia bola prevažne arktického typu, rovnako i zvieratá, ktoré slúžili za potravu pravekým lovcom – mamuty, soby, polárne zajace a líšky. Na našom území už žil človek dnešného typu. Osídľoval južné časti stredného Slovenska, časť Záhoria, Východoslovenskú nížinu. Najvýznamnejšie náleziská sú v Moravanoch nad Váhom, kde sa našla Venuša z mamutieho kla, Tibave, Barci. Nálezisko vŕtaných nástrojov v Trenčianskych Bohuslaviciach poukazuje na zdokonaľovanie výroby nástrojov. Našli sa pozostatky plytko zahĺbeného obydlia s ohniskami a prístreškami z dlhých zvieracích kostí prekrytých kožami, ktoré svedčia o trvalejšom usádzaní ľudí.
Moravianska venuša
Mezolit – stredná doba kamenná (u nás cca 8500-5000 pred Kr.) bol pre ľudí priaznivejším obdobím. V dôsledku globálneho oteplenia došlo asi pred 10 tisíc rokmi k ústupu ľadovcov a k zlepšeniu životných podmienok ľudí. Hoci niektoré druhy sa postupne strácali, človek mal lepší výber rastlinnej potravy a vodné toky poskytovali dostatok rýb. V priaznivejších podmienkach ľudia zdokonaľovali výrobu svojich nástrojov, na lov používali nielen oštepy, ale aj luky a šípy s kamennými strelkami. Na rybolov zas rybárske háčiky a harpúny. Typickým pre mezolitické obdobie je tzv. mikrolit – niekoľko milimetrový kamenný nástroj rôznych tvarov, vsadzovaný do parohových, kostených či drevených násad. Kvôli potrave sa ľudia často usádzali pri vodných tokoch, ich sídliská sú známe z okolia Serede, Dolnej Stredy, Tomášikova, či Čiernej vody. Na východnom Slovensku je známe osídlenie povodia Hornádu. Významným náleziskom je Medvedia jaskyňa v Ružíne pri Košiciach, kde sa našli v kostre uloveného medveďa dva kostené hroty so vsadenými kamennými čepieľkami, ktoré svedčia o výrobe kombinovaných nástrojov na našom území.
Klimatické zmeny viedli nielen ku zlepšeniu životných podmienok, ale i k zväčšovaniu počtu obyvateľstva, ktoré sa tradičným, koristníckym spôsobom hospodárenia nedalo uživiť. Potrebnú obživu síce zabezpečoval okrem lovu lesnej zveri lov rýb a vtákov, no skupiny lovcov tvrdo bojovali o svoje loviská, o čom svedčia stopy na kostiach po zbraniach a pozostatky kultového kanibalizmu. Východisko našiel človek v postupnom prechode na výrobný spôsob hospodárstva s vlastnou produkciou potravín, teda v pestovaní obilia, chove domácich zvierat a remeselnej výrobe. Tento prechod bol tak významný, že ho nazývame revolúciou. Keďže sa odohral v mladšej dobe kamennej – neolite - prislúcha mu názov neolitická revolúcia. Ľudí doviedol až na samý koniec praveku a na počiatok najstarších civilizácií.
Zopakujte si:
1. Ako delíme pravek a dobu kamennú?2. Ktoré metódy nám pomáhajú určiť vek nálezov?
3. Ktorá veda sa zaoberá nálezmi z obdobia praveku?
4. Vymenuj najstaršie ľudské druhy.
5. Kedy sa rozšíril človek dnešného typu a aké zmeny priniesol?
6. Vymenuj aspoň tri náleziská z obdobia paleolitu a mezolitu na Slovensku.
Použitá literatúra:
Kol. aut., Dejiny Slovenska, Academic Electronic Press, Bratislava, 2000Hečková,J., Marci,Ľ.,Slneková,V.,Nagy,Z.,Dejepis, pomôcka pre maturantov, Enigma, Nitra,2007
Kolektív autorov: Encyklopédia archeológie, Obzor Bratislava, 1986
Dvořák, P.: Lovci mamutov a tí druhí, Mladé letá, Bratislava, 1981
Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/Christian_J%C3%BCrgensen_Thomsenhttp://psychology4a.com/eating%208.htm
http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Clovek_vzpriamen%C3%BD
http://www.cez-okno.net/clanok/exkluzivnecezokno/zakazana-archeologia-6-cast-nejasna-evolucia-ludskeho-rodu-ii-utajovane-dejiny-zeme-cast-xx
http://locallocale.wordpress.com/2011/02/11/cro-magnon-education-open-letter-to-president-obama-on-education-reform-homeschool-unschool-cro-magnon-parenting/
http://www.obec-pavlov.cz/index.php?sec=foto&sec2=okol&sec3=more_f&id=77&kat=5&lang=cz
http://sk.wikipedia.org/wiki/Moravany_nad_V%C3%A1hom