Pri pojme „hospodárstvo“ si ľudia predstavia súhrn všetkých odvetví ekonomiky a celého obchodu. To je ten správny pohľad na hospodárstvo. Musíme však rozlišovať medzi hospodárstvom národným a hospodárstvom svetovým. Kým národné hospodárstvo znamená súhrn všetkých odvetví a obchodu daného štátu, platí to aj pre hospodárstvo svetové, na vyššej svetovej úrovni. A teda svetové hospodárstvo je súhrn všetkých odvetví a obchodu na svete. V nasledujúcej kapitole si povieme viac o základných pojmoch a vzťahoch v hospodárstve.



S národným hospodárstvom nevyhnutne súvisí aj národná ekonomika. Ekonomika je nevyhnutnou súčasťou hospodárstva a všeobecne môžeme ekonomiku rozdeliť na 4 hlavné sektory a to sú :


  1. primárny sektor – ťažba surovín a nerastného bohatstva, lesníctvo, poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo

  2. sekundárny sektor – energetika, stavebníctvo a priemysel

  3. terciárny sektor – doprava, štátna správa, obchod, armáda (ochrana),

  4. kvarciárny sektor – veda a výskum


 

Najvyspelejšie štáty sveta investujú a podporujú predovšetkým tretí a štvrtý sektor. Oba sektory umožňujú vytvoriť podmienky, vďaka ktorým sa rozvíja aj primárny a sekundárny sektor. Bez podpory terciárneho a kvarciárneho sektoru, by primárny a sekundárny sektor stagnoval, lebo by nemal potrebné podmienky na svoj rozvoj (sme toho svedkom napríklad v rozvojových krajinách). Keď hovoríme o ekonomike, je dôležité povedať, že ekonomika sa orientuje na dva základné smery a to sú smer hmotných statkov (výrobkov a produktov) a smer služieb. Medzi odvetvia, ktoré produkujú hmotné statky zaraďujeme napr. priemysel, poľnohospodárstvo. Medzi odvetvia, ktoré poskytujú služby zaraďujeme dopravu, zdravotníctvo, kultúru, poskytovanie služieb (kaderníctvo, nechtové štúdium a pod.). Všetky odvetvia, aj keď sú akokoľvek odlišné, na seba nadväzujú a preto nie je dobré, aby sa štát a jeho ekonomika orientovala len na jeden druh odvetvia, ale naopak podporovala rôznorodosť odvetví.


 

S národným hospodárstvom sa viažu ďalšie dôležité pojmy a to sú:


Hrubý národný produkt (HNP) – je to všetko to, čo slovenské firmy za rok vyprodukujú. Je v ňom vyjadrené množstvo výrobkov a služieb, ktoré sa za rok vyprodukujú v rámci istého národa a tiež ich hodnota. Dôležité pri tom je, že sa počíta aj obchod slovenských firiem v zahraničí a teda nielen v rámci štátneho územia.


Hrubý domáci produkt (HDP) – jediný rozdiel medzi HNP a HDP je v tom, že v prípade domáceho produktu sa jedná o množstvo a hodnotu výrobkov a služieb vyprodukovaných v rámci jedného štátu. V tomto prípade sa počíta aj množstvo a hodnota výrobkov a služieb, ktoré vyprodukovali zahraničné firmy u nás.


Čistý domáci a národný produkt – je to od národného a domáceho hrubého produktu odpočítaná amortizácia strojov a zariadení.(Amortizácia = zohľadnenie veku stroja, zariadenia resp. softwaru).


Makroekonomické ukazovatele v štáte sú okrem HDP a HNP aj výška nezamestnanosti a tiež výška exportu (vývozu do zahraničia) a importu (dovozu zo zahraničia).

Národný dôchodok – je to súhrn všetkých dôchodkov v rámci štátu, ktoré plynú z využívania výrobných faktorov za jeden rok.


Blahobyt štátu sa určuje podľa ekonomických výpočtov HDP a HPN a ich porovnaním vzniká rebríček krajín s najväčším a najmenším blahobytom.



Zdravá ekonomika a zdravé hospodárstvo nesmú byť nikdy izolované. Ak sa tak stane, tak sa ekonomika nevyvíja, alebo sa vyvíja vo veľmi zvláštnom prostredí. Je veľmi dôležité, aby bola ekonomika jednotlivých krajín prepojená a otvorená. Dnes sa už len vo výnimočných prípadoch stretneme s uzavretou ekonomikou (Napr.: Severná Kórea alebo Kuba).


V prípade, že vzniká prepojenie jednotlivých ekonomík tzv. “otvorená ekonomika“, tak potom môžeme povedať, že existuje aj svetové hospodárstvo. Svetové hospodárstvo definujeme ako súhrn národných hospodárstiev, ktoré sa rozvíjajú na základe vlastných (vnútorných, štátnych) kritérií a navzájom sú prepojené istými vzťahmi. Medzinárodné ekonomické vzťahy znamenajú svetový trh, kde sa stretáva dopyt a ponuka a tvorí sa cena.


Na uľahčenie a kvôli podpore rozvoja svetového trhu sa v poslednom období stretávame s takzvanými menovými úniami. Znamená to, že isté krajiny, ktoré chcú byť medzi sebou významnejšie ekonomicky prepojené a chcú spoločne dosiahnuť rozvoj hospodárstva - a teda ekonomiky, si vytvoria spoločnú menu, ktorú navzájom používajú. Spoločná mena spôsobuje lepšie a jednoduchšie obchodovanie, pričom zamedzuje straty zamieňaním peňazí v banke. Zároveň je táto mena istou garanciou stability. Spoločná mena totiž lepšie odoláva finančným krízam a ochraňuje tak hodnotu peňazí nie len fyzických, ale aj právnických osôb. Národná mena je dynamická a klesá a opäť stúpa. Spoločná mena sa chová relatívne pokojne, lebo nezohľadňuje ekonomické výsledky len jednej krajiny, ale všetkých krajín, ktoré spoločnú menu používajú. Takouto spoločnou menou je aj Euro, ktoré pred bankrotom a infláciou chráni krachujúce krajiny ako sú Grécko či Portugalsko.

 



Zopakujte si:
1.Čo je to hrubý domáci produkt?
2.Aký je rozdiel medzi domácim a národným hrubým produktom?
3.Aké 4 sektory má ekonomika?
4.Do ktorých sektorov investujú vyspelé krajiny najviac? Prečo?
5.Aké výhody a aké nevýhody má spoločná menová únia?

Použitá literatúra:
1.Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
2.A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
3.I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005