Hugolín Gavlovič - predstaviteľ slovenskej barokovej literatúry

Slovenská baroková literatúra – spoločensko-politické podmienky:

• Rozvíjala sa približne v rokoch 1650 – 1780.

• Je to obdobie tureckých vpádov na Slovensko, obdobie bojov šľachty s Habsburgovcami, náboženských vojen.

• Obdobie reformácie a protireformácie – obdobie neustáleho prenasledovania sa katolíkov a protestantov.

• Reformácia – snaha o reformu katolíckej cirkvi.

• Protireformácia – snaha katolíckej cirkvi získať späť do svojich radov reformovaných protestantov.

• Zároveň je to obdobie výraznej snahy katolíkov aj protestantov o rozvoj kultúry, školstva a vzdelania.

• Medzi významné školy v uvedenom období patrili napr. prešovské kolégium, bratislavské lýceum, Univerzita v Trnave,...

• Na druhej strane Slovensko sužoval hlad, choroby, epidémie, mor.

• Človek mal pocit ohrozenia, obáv o svoj život.

Slovenská baroková literatúra – literárne znaky:

• Prevahu v nej mala náboženská literatúra, rozvíjala sa aj svetská literatúra.

• Rástol záujem o slovenské dejiny.

• Rástol záujem o slovenský jazyk.

• Medzi najobľúbenejšie žánre patrili modlitby, kázne, školské hry a duchovná poézia.

• Významné zastúpenie v svetskej poézii mala didakticko-reflexívna poézia.

Slovenskú barokovú literatúru predstavuje:

1. Náboženská baroková literatúra:

   a, katolícka náboženská poézia

b, protestantská náboženská poézia

2. Svetská baroková literatúra:

   a, didakticko-refelexívna poézia

b, jarmočná poézia

c, memoárová a cestopisná próza

d, dobrodružná literatúra

3. Baroková dráma – náboženská a svetská

Didakticko-reflexívna poézia:

didaktický –výchovný

reflexia – reakcia, pohľad

Jedná sa predovšetkým o básnické diela, ktoré napr. prebásnili ľudové príslovia, ktoré obsahovali ľudovú múdrosť a podávali návod, ako konať a správať sa v istej životnej situácii. Autori sa v uvedených básňach často zamýšľali nad etikou spoločnosti, snažili sa vychovávať, poúčať.

Hugolín Gavlovič

Základné životopisné údaje Hugolína Gavloviča – autora didakticko – reflexívnej poézie

• Vlastným menom Martin Gavlovič.

• 1712- Czarny Dunajec (obec na pohraničí Uhorska a Poľska) – mal poľské korene, ale od detstva žil na Slovensku.

• V útlom veku osirel.

• Vyrastal v Trstenej.

• V roku 1733 vstúpil do františkánskej rehole a prijal meno Hugolín.

• Mal vtedy len dvanásť rokov.

• Bol františkánskym kňazom, kazateľom, pôsobil aj ako vychovávateľ a kaplán.

• Trpel pľúcnou chorobou – liečil si ju v lete na salašoch a práve salaše sa stali zdrojom jeho tvorby. Liečil sa žinčicou a čerstvým vzduchom.

• Pôsobil v Štiavniku, Papradne, Považskej Bystrici,...

• Bol mimoriadne rozhľadeným a vzdelaným človekom. Poznal Bibliu, antických autorov a ich diela, stredovekú a barokovú literatúru.

• † 1787 – Horovce.

Prehľad jeho tvorby:

1755 - Valašská škola mravúv stodola

1758 - Škola kresťanská s veršami zvázaná

1749 - Aký život, taká smrť

1778 - Cvičení duchovné

1779 - Kameň ku pomoci

Mnoho jeho diel ostalo v rukopisnej podobe, nikdy nevyšli, mnohé sa stratili a my ich nepoznáme.

Valašská škola mravúv stodola:

• Rozsiahla básnická skladba.

• Didakticko-reflexívna poézia – chcel ňou poslúžiť ľudu namiesto priameho kázania (bol vážne chorý).

• „Valaská škola“ – životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši.

• „Mravúv stodola“ – mravné ponaučenia a praktické rady o rozmanitých životných otázkach, problémoch.

• Dielo má päťdielny prológ, 21 úvodných spevov – „pastierskych nót“ – sú to výjavy zo Starého zákona s tematikou  pastierskeho života.

• Po každom speve nasleduje 59 samostatných didakticko-reflexívnych básní (konceptov) – „mravných naučení“.

• Za dvadsiatou prvou časťou je „Prídavek“ – 59 konceptov bez úvodnej pastierskej nóty a dvojdielny epilóg (o smrti a O sude poslednem), ktorý gajduje valach.

• Konečné číslo konceptov je 1298.

• Básne sú písané bohemizovanou češtinou – severozápadoslovenským nárečím s českými jazykovými prvkami.

• Okruh tém je veľmi rozmanitý – rodina, priateľstvo, práca, medziľudské vzťahy, vlasť, vrchnosť, vojna, konflikty, problémy, opilstvo, povery, bohatstvo, chudoba,...:

Jednako se všetci roďa, nejednako k smrti choďa – o pominuteľnosti života

Syn zlý vyroste, jak maznavo roste – o výchove detí

Páni a žebráci není sú jednací – o nerovnosti medzi ľuďmi

Pretrhovať reči, žádnému nesvedčí – o neslušnom správaní

Povinnosť otce a matky ku díteťu – o rodičovských povinnostiach

Chudoba bedlivá z kumštu chce byt živá – o chytrosti chudobných

V svetskej márnosti, mnoho trpkosti – o svetskej márnosti

Babka k babce, budú kapce – o šetrnosti

Pracovitý buď i ty – o práci

Všetky básne v uvedenej skladbe majú rovnakú kompozíciu – tzv. Trojčlennú: