FONETIKA - jazykovedná disciplína , ktorá sa zaoberá zvukovou stavbou jazyka.

 

 

Najmenšou zvukovou jednotkou jazyka je hláska a fonetika skúma:

 

  • Ako sa hlásky artikulujú, teda vyslovujú.

  • Ako ich počujeme.

  • Ako sa správajú v spojení s inými hláskami.

  • Ako sa tvoria slabiky, rečové takty, vety.

  • Ako úlohu má dĺžka hlások, prízvuk, melódia vety, tempo reči,...

  • Skúma hovorenú reč, rozdiely vo výslovnosti,...

     

     

Hláska – je rečovými orgánmi utvorený a vyslovený zvuk ustáleného znenia. Je konkrétnou realizáciou fonémy v reči.

 

 

 

Výsledky fonetiky nevyužíva len jazykoveda, ale aj pedagogická prax, lekárstvo (napr. logopédia), technika,...

 

 

FONOLÓGIA - jazykovedná disciplína, ktorá sa tiež zaoberá zvukovou stránkou jazyka. Neskúma fyzické javy reči ako fonetika, ale zameria sa na systém foném.

 

Najmenšou zvukovou jednotkou, ktorú skúma fonológia, je fonémazvuková jednotka, ktorá je schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov (sud – súd, ľan – laň)

 

 

Fonológia skúma:

 

 

  • Ktoré zvuky ľudskej reči sa používajú na dorozumievanie v jazyku

  • Pomocou ktorých zvukov sa v jazyku rozlišujú slová a tvary

  • Aké vlastnosti zvukov sú dôležité pre rozpoznávanie zvukov,...

 

 

 

Systém slovenských hlások:

 

 

Hláska – najmenší zvukový prvok ľudskej reči.

 

V slovenskom pravopise je každá hláska označená osobitným písmenom a každé písmeno označuje jednu hlásku. Výnimku tvoria hlásky ch, dz, dž, ktoré zapisujeme nedeliteľnou dvojicou písmen. Hláska x je zložená z dvoch zvukov: k + s.

 

 

Poradie písmen v slovenskej abecede:

 

a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž

 

 

Popri malých písmenách používame aj veľké písmená: A, Á, ...., B, C, Č, D, Ď,....

 

 

 

Hlásky rozdeľujeme na:

 

1. Samohlásky

2. Spoluhlásky

 

Samohlásky – skladajú sa z tónov. Môžeme ich teda zaspievať.

Spoluhlásky - skladajú sa zo šumov, preto ich zaspievať nemôžeme.

 

 

Základné členenie samohlások:

 

 

 

KRÁTKE

 

a, ä, e, i, (y), o, u

 

DLHÉ

 

á, é, í, (ý), ó, ú


 

Dlhá hláska vo výslovnosti trvá dvakrát toľko ako krátka. Nerešpektovanie dĺžky vo výslovnosti môže narušiť zrozumiteľnosť textu a zmeniť význam slova: kŕč - krč!, slovenský (aký?) – slovensky (ako?).

 

Spojením dvoch krátkych samohlások vznikajú:

 

 

 

 

DVOJHLÁSKY

 

ia, ie, iu, ô


 

Dvojhlásky sa vyslovujú v jednej slabike: trie – da, krie – da, pier – ko, lie – tadlo, zvie - ra,...

 

 

Výnimku tvoria cudzie slová: astronómi – a, z morfológi – e, pre demokraci – u

 

 

Rozdelenie spoluhlások z hľadiska pravopisu:

 

 

 

TVRDÉ

 

d, t, n, l, k, g, h, ch

 

MÄKKÉ

 

ď, ť, ň, ľ, c, č, š, dz, dž, ž, j

 

OBOJAKÉ

 

b, m, p, r, v, z, s, f


 

 

Pravopis po uvedených spoluhláskach:

 

 

  • Po mäkkých spoluhláskach sa v domácich slovách píše mäkké i/í.

  • Po tvrdých spoluhláskach sa v domácich slovách píše tvrdé y/ý.

  • Po obojakých spoluhláskach sa zvyčajne píše mäkké i/í, ale vo vybraných slovách sa po nich píše tvrdé y/ý.

     

     

Rozdelenie spoluhlások podľa znelosti:

 

 

 

ZNELÉ PÁROVÉ

 

b, d, ď, g, dz, dž, z, ž, h, v

 

NEZNELÉ PÁROVÉ

 

p, t, ť, k, c, č, s, š, ch, f

 

ZNELÉ (zvučné) NEPÁROVÉ

 

m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j


 

 

Hlásky pri vyslovení sa spájajú do slabík.

 

Slabiky sa tvoria samohláskami – samohlásky sú teda slabikotvorné, sú nositeľmi dĺžky slabiky v slovenčine (spolu s ŕ, ĺ).

 

Spoluhláskami sa slabiky zvyčajne netvoria, lebo sú neslabikotvorné. Výnimku tvoria spoluhlásky r, (ŕ), l, (ĺ). Ak stoja medzi dvoma spoluhláskami, tvoria slabiku: srnka, vŕba, kŕmiť, vlna, slnko, vĺča,...

 

 

 

Podľa počtu slabík rozlišujeme v slovenčine slová:

 

 

  1. Jednoslabičné

  2. Dvojslabičné

  3. Trojslabičné

  4. Viacslabičné

     

     

Jednoslabičné:

 

Dom, les, pes, luk, šíp, prst, nos, dva, tri, päť, vrch, vták, pás, jas, hlas, žreb, kat, vrh, hlad, prach, pán, páv, stôl, kôl, syn, mach, hlúb, lúč, drak, drôt, myš, maz, ľad, klad, vresk, krik,...

 

 

Dvojslabičné:

 

Gu - ma, pe - ro, le – to, je - seň,...

 

Figa, jama, Hana, mačka, zima, mesto, ryba, koza, fľaša, dyňa, veta, slovo, chyba, vedro, misa, kopa, sedí, jedlo, vraví, píše, maže, Jano, Peter, kruhy, jazyk, nohy, ruky, vlasy, mlieko, maslo, kaša, mäso, ryža, lepí, sadí, lúpe, mraky, búrka,...

 

 

Trojslabičné:

 

Do – mi – no, klo – bú – ky, ma – li – ny,...

 

Ovocie, halušky, Jarmila, motorka, maliny, jahody, krémeše, lyžiari, nosíme, sedíme, píšeme, voláme, kreslíme, stolička, mamička, babička, deduško, farbička, časopis, lavička, palica, holuby, medvede, kapusta, cvičenie, búranie, lúskanie, Helena, Monika, Martina, Darina,...

 



Viacslabičné:

 

E – lek – trič – ka, ču – čo – ried – ky, u – si – lov – ný,...

 

 

Veverička, nepravidelnosť, vychovávateľka, pedagógovia, ubližovanie, mlčanlivý, urážlivý, najusilovnejší, najpestrejší, najuvedomelejší, Dominika, Alexandra, vyučovanie, zabezpečovanie, vyrušovanie, zememeračstvo, pravouhlý, trigonometria, architektúra,...



Zopakujte si:
1.Definujte fonetiku ako jazykovednú disciplínu.
2.Definujte fonológiu ako jazykovednú disciplínu.
3.Vysvetlite rozdelenie slovenských hlások.
4.Charakterizujte slabiku.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M., TARÁBEK, J.: Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka. 4. vyd. 2009. Didaktis Bratislava. ISBN 978-80-89160-66-2
HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl. 2. vyd. 2009. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-01772-0
SLOVENČINA NA DLANI. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2
TESTY 2007 – SLOVENSKÝ JAZYK. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-39-5
ZBIERKA ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA. 3. vyd. 1993. Didaktis Bratislava. ISBN 80-85456-27-3