FONETIKA - jazykovedná disciplína , ktorá sa zaoberá zvukovou stavbou jazyka.
Najmenšou zvukovou jednotkou jazyka je hláska a fonetika skúma:
-
Ako sa hlásky artikulujú, teda vyslovujú.
-
Ako ich počujeme.
-
Ako sa správajú v spojení s inými hláskami.
-
Ako sa tvoria slabiky, rečové takty, vety.
-
Ako úlohu má dĺžka hlások, prízvuk, melódia vety, tempo reči,...
-
Skúma hovorenú reč, rozdiely vo výslovnosti,...
Hláska – je rečovými orgánmi utvorený a vyslovený zvuk ustáleného znenia. Je konkrétnou realizáciou fonémy v reči.
Výsledky fonetiky nevyužíva len jazykoveda, ale aj pedagogická prax, lekárstvo (napr. logopédia), technika,...
FONOLÓGIA - jazykovedná disciplína, ktorá sa tiež zaoberá zvukovou stránkou jazyka. Neskúma fyzické javy reči ako fonetika, ale zameria sa na systém foném.
Najmenšou zvukovou jednotkou, ktorú skúma fonológia, je fonéma – zvuková jednotka, ktorá je schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov (sud – súd, ľan – laň) Fonológia skúma:
-
Ktoré zvuky ľudskej reči sa používajú na dorozumievanie v jazyku
-
Pomocou ktorých zvukov sa v jazyku rozlišujú slová a tvary
-
Aké vlastnosti zvukov sú dôležité pre rozpoznávanie zvukov,...
Systém slovenských hlások:
Hláska – najmenší zvukový prvok ľudskej reči.
V slovenskom pravopise je každá hláska označená osobitným písmenom a každé písmeno označuje jednu hlásku. Výnimku tvoria hlásky ch, dz, dž, ktoré zapisujeme nedeliteľnou dvojicou písmen. Hláska x je zložená z dvoch zvukov: k + s.
Poradie písmen v slovenskej abecede: a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž Popri malých písmenách používame aj veľké písmená: A, Á, ...., B, C, Č, D, Ď,.... Hlásky rozdeľujeme na: 1. Samohlásky 2. Spoluhlásky Samohlásky – skladajú sa z tónov. Môžeme ich teda zaspievať. Spoluhlásky - skladajú sa zo šumov, preto ich zaspievať nemôžeme. Základné členenie samohlások:
|
KRÁTKE |
a, ä, e, i, (y), o, u |
|
DLHÉ |
á, é, í, (ý), ó, ú |
Dlhá hláska vo výslovnosti trvá dvakrát toľko ako krátka. Nerešpektovanie dĺžky vo výslovnosti môže narušiť zrozumiteľnosť textu a zmeniť význam slova: kŕč - krč!, slovenský (aký?) – slovensky (ako?).
Spojením dvoch krátkych samohlások vznikajú:
|
DVOJHLÁSKY |
ia, ie, iu, ô |
Dvojhlásky sa vyslovujú v jednej slabike: trie – da, krie – da, pier – ko, lie – tadlo, zvie - ra,...
Výnimku tvoria cudzie slová: astronómi – a, z morfológi – e, pre demokraci – u Rozdelenie spoluhlások z hľadiska pravopisu:
|
TVRDÉ |
d, t, n, l, k, g, h, ch |
|
MÄKKÉ |
ď, ť, ň, ľ, c, č, š, dz, dž, ž, j |
|
OBOJAKÉ |
b, m, p, r, v, z, s, f |
Pravopis po uvedených spoluhláskach:
-
Po mäkkých spoluhláskach sa v domácich slovách píše mäkké i/í.
-
Po tvrdých spoluhláskach sa v domácich slovách píše tvrdé y/ý.
-
Po obojakých spoluhláskach sa zvyčajne píše mäkké i/í, ale vo vybraných slovách sa po nich píše tvrdé y/ý.
Rozdelenie spoluhlások podľa znelosti:
|
ZNELÉ PÁROVÉ |
b, d, ď, g, dz, dž, z, ž, h, v |
|
NEZNELÉ PÁROVÉ |
p, t, ť, k, c, č, s, š, ch, f |
|
ZNELÉ (zvučné) NEPÁROVÉ |
m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j |
Hlásky pri vyslovení sa spájajú do slabík.
Slabiky sa tvoria samohláskami – samohlásky sú teda slabikotvorné, sú nositeľmi dĺžky slabiky v slovenčine (spolu s ŕ, ĺ).
Spoluhláskami sa slabiky zvyčajne netvoria, lebo sú neslabikotvorné. Výnimku tvoria spoluhlásky r, (ŕ), l, (ĺ). Ak stoja medzi dvoma spoluhláskami, tvoria slabiku: srnka, vŕba, kŕmiť, vlna, slnko, vĺča,... Podľa počtu slabík rozlišujeme v slovenčine slová:
-
Jednoslabičné
-
Dvojslabičné
-
Trojslabičné
-
Viacslabičné
Jednoslabičné:
Dom, les, pes, luk, šíp, prst, nos, dva, tri, päť, vrch, vták, pás, jas, hlas, žreb, kat, vrh, hlad, prach, pán, páv, stôl, kôl, syn, mach, hlúb, lúč, drak, drôt, myš, maz, ľad, klad, vresk, krik,... Dvojslabičné: Gu - ma, pe - ro, le – to, je - seň,... Figa, jama, Hana, mačka, zima, mesto, ryba, koza, fľaša, dyňa, veta, slovo, chyba, vedro, misa, kopa, sedí, jedlo, vraví, píše, maže, Jano, Peter, kruhy, jazyk, nohy, ruky, vlasy, mlieko, maslo, kaša, mäso, ryža, lepí, sadí, lúpe, mraky, búrka,... Trojslabičné: Do – mi – no, klo – bú – ky, ma – li – ny,... Ovocie, halušky, Jarmila, motorka, maliny, jahody, krémeše, lyžiari, nosíme, sedíme, píšeme, voláme, kreslíme, stolička, mamička, babička, deduško, farbička, časopis, lavička, palica, holuby, medvede, kapusta, cvičenie, búranie, lúskanie, Helena, Monika, Martina, Darina,...
Viacslabičné:
E – lek – trič – ka, ču – čo – ried – ky, u – si – lov – ný,...
Veverička, nepravidelnosť, vychovávateľka, pedagógovia, ubližovanie, mlčanlivý, urážlivý, najusilovnejší, najpestrejší, najuvedomelejší, Dominika, Alexandra, vyučovanie, zabezpečovanie, vyrušovanie, zememeračstvo, pravouhlý, trigonometria, architektúra,...
Zopakujte si:
1.Definujte fonetiku ako jazykovednú disciplínu.2.Definujte fonológiu ako jazykovednú disciplínu.
3.Vysvetlite rozdelenie slovenských hlások.
4.Charakterizujte slabiku.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M., TARÁBEK, J.: Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka. 4. vyd. 2009. Didaktis Bratislava. ISBN 978-80-89160-66-2HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl. 2. vyd. 2009. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-01772-0
SLOVENČINA NA DLANI. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2
TESTY 2007 – SLOVENSKÝ JAZYK. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-39-5
ZBIERKA ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA. 3. vyd. 1993. Didaktis Bratislava. ISBN 80-85456-27-3