Rozvíjala sa približne v rokoch 1650 – 1780.

  • Je to obdobie tureckých vpádov na Slovensko.

  • Obdobie protihabsburských povstaní – viedli ich napr. Juraj I. Rákoci, Imrich Tököli, František II. Rákoci, František Vešeléni.

  • Zároveň je to obdobie náboženských bojov - obdobie neustáleho prenasledovania sa katolíkov a protestantov.

  • Celé obdobie veľkou mierou ovplyvnila reformácia a protireformácia.

  • Reformácia – snaha o reformu katolíckej cirkvi.

  • Protireformácia – snaha katolíckej cirkvi získať späť do svojich radov reformovaných protestantov.

  • Slovensko sužoval hlad, choroby, epidémie, mor.

  • Silný bol i útlak ľudu, pred ktorým sa ľud bránil vzburami a napr. útekom do hôr (Juro Jánošík).

  • Človek mal pocit ohrozenia, obáv o svoj život.


    • Zároveň je to obdobie výraznej snahy katolíkov aj protestantov o rozvoj kultúry, školstva a vzdelania.

    • Medzi významné školy v uvedenom období patrila napr. univerzita v Trnave – vznikla v roku 1635 a vtedy bola jedinou univerzitou nielen na Slovensku, ale aj v celom Uhorsku. Zakladateľom uvedenej univerzity bol arcibiskup Peter Pázmaň – v danej dobe bol veľkou osobnosťou a úspešným protireformátorom. V roku 1630 povolal do Bratislavy jezuitov a dal vybudovať kolégium. V tej budove je dnes sídlo Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty UK.

    • Evanjelici mali svoje centrum v prešovskom kolégiu a v bratislavskom lýceu.

    • Aj katolíci aj evanjelici sa usilovali vydávať nové knihy. Postupne vznikali nové tlačiarne.

    • Veľký vplyv na rozvoj kultúry a vzdelanosti v uvedenej dobe mali jezuiti, piaristi a františkáni.



     

    Slovenská baroková literatúra – literárne znaky:


    • Rástol záujem o slovenské dejiny.

    • Rástol záujem o slovenský jazyk a mimoriadna úcta k nemu.

    • RástRástol záujem o rozvoj literatúry a jej žánrov.

    • Vyhýbala sa dekoratívnemu a pompéznemu štýlu, ktorý bol typický pre svetovú barokovú literatúru.



     

    Slovenskú barokovú literatúru predstavuje:


    1. Náboženská baroková literatúra:

      a, katolícka náboženská poézia

    b, protestantská náboženská poézia


     

    1. Svetská baroková literatúra:

      a, didakticko-reflexívna poézia

    b, jarmočná poézia

    c, memoárová a cestopisná próza

    d, dobrodružná literatúra

    e, vedecká a popularizačná spisba


     

    1. Baroková dráma – náboženská a svetská

     

     

     

    Náboženská baroková literatúra:


    • Medzi najobľúbenejšie žánre patrili modlitby, kázne, školské hry a duchovná poézia.

    • Obracala sa k záhrobnému životu.

    • Hlásila sa k mysticizmu.

    • Zdôrazňovala pominuteľnosť, márnosť svetských vecí, ničotnosť.

    • Presadzovala a vyzdvihovala vieroučné otázky.



     

    Náboženská poézia sa delila na dva druhy:


    Katolícka náboženská poézia:


    Benedikt Szölösi – 1609 – 1656 - jezuita

    Cantus Catholici (Písne katholické – spevník)

    • Prvý tlačený katolícky spevník.

    • Prevládajú v ňom piesne českého pôvodu s teologickým zameraním.

    • Úvod diela oslavuje cyrilometodskú tradíciu, kráľa Svätopluka.

    • Chváli slovenský ľud, že pri bohoslužbách spieva po slovensky.



     

    Protestantská (evanjelická) náboženská poézia:


    Juraj Tranovský – Citara Sanctorum (Citara svätých – spevník)

    Svetská baroková poézia:

    • Vznikala v latinčine, v slovakizovanej češtine alebo v bohemizovanej češtine.

    • Tvorili ju najmä spevníky a zborníky.

    • V zborníkoch sa nachádzala predovšetkým svetská ľúbostná poézia – láska sa v nej vždy zobrazovala ako bolesť, muky, omdlievanie. Oslobodenie pre človeka z jej pút môže priniesť iba smrť.

    • Populárne boli aj jarmočné piesne – naivná poézia, ktorá sa šírila tlačou a predávala na jarmokoch. Jarmočné piesne predspevoval predavač, ktorý niekedy ukazoval výjavy z piesní na vyvesenej tabuli s obrázkami. Piesne mali spravodajský charakter – obsahovali správy o historických udalostiach, živelných pohromách, hrôzostrašných príhodách a vraždách. Bolo v nich mnoho drastických scén.

    • Dochovala sa v rukopisných spevníkoch a zborníkoch.

    • Významné zastúpenie vo svetskej poézii mala didakticko-reflexívna poézia.



     

    Zborník Jána Lányho I., II.


    Krátka ukážka:


    Založím si kapsu na svúj hříšný chrbát

    Založím si kapsu na svúj hříšný chrbát,

    kdo mi dá kus chleba, budem já tomu rád.

    Z jednej strany psota lomcuje ťa sem-tam,

    z druhej te vši kúšú, nevíš se dat nikam.

    Lebo se ožením, lebo voják budem,

    k prešporským panenkám víc chodit nebudem.



     

    Ján Sekáč – Laskavé karhání smíšnopochabných svetských mravúv – zborník, v ktorom sa nachádzajú populárne žartovné verše o farárovi, zlodejovi, prefíkaných a hlúpych ženách, Zborník má poučný charakter.


    Dionýz Kubík – Slovenské piesne – spevník


    Štefan Ferdinand Selecký – Obraz panej krásnej perem malovaný – ľúbostná báseň o láske ku krásavici, ktorá je alegóriou Trnavskej univerzity.


    Poloľudová pieseň Píseň o Jánošíkovi zbojníkovi – dochoval sa jej zápis v Mikulášskom zborníku. Opisuje sa v nej zlapanie a uväznenie Jánošíka, ktorý sa v období baroka stal legendárnym bojovníkom za práva ľudu.


     


    Didakticko-reflexívna poézia:

     

    didaktický –výchovný

    reflexia – reakcia, pohľad

     

    Jedná sa predovšetkým o básnické diela, ktoré napr. prebásnili ľudové príslovia, ktoré obsahovali ľudovú múdrosť a podávali návod, ako konať a správať sa v istej životnej situácii. Autori sa v uvedených básňach často zamýšľali nad etikou spoločnosti, snažili sa vychovávať, poúčať.


     

    Hugolín Gavlovič

     

    • Vlastným menom Martin Gavlovič.

    • 1712- Czarny Dunajec (obec na pohraničí Uhorska a Poľska) – mal poľské korene, ale od detstva žil na Slovensku

    • V útlom veku osirel.

    • Vyrastal v Trstenej.

    • V roku 1733 vstúpil do františkánskej rehole a prijal meno Hugolín.

    • Mal vtedy len dvanásť rokov.

    • Bol františkánskym kňazom, kazateľom, pôsobil aj ako vychovávateľ a kaplán.

    • Trpel pľúcnou chorobou – liečil si ju v lete na salašoch a práve salaše sa stali zdrojom jeho tvorby. Liečil sa žinčicou a čerstvým vzduchom.

    • Pôsobil v Štiavniku, Papradne, Považskej Bystrici,...

    • Bol mimoriadne rozhľadeným a vzdelaným človekom. Poznal Bibliu, antických autorov a ich diela, stredovekú a barokovú literatúru.

    • † 1787 – Horovce.



     

    Prehľad jeho tvorby:


    1755 - Valašská škola mravúv stodola

    1758 - Škola kresťanská s veršami zvázaná

    1749 - Aký život, taká smrť

    1778 - Cvičení duchovné

    1779 - Kameň ku pomoci

    1782 - Pet sto naučení o dobrých mravoch


     

    Mnoho jeho diel ostalo v rukopisnej podobe, nikdy nevyšli, mnohé sa stratili a my ich nepoznáme.



     

    Valašská škola mravúv stodola:


    • Rozsiahla básnická skladba.

    • Didakticko-reflexívna poézia – chcel ňou poslúžiť ľudu namiesto priameho kázania (bol vážne chorý).

    • „Valaská škola“ – životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši.

    • „Mravúv stodola“ – mravné ponaučenia a praktické rady o rozmanitých životných otázkach, problémoch.

    • Dielo má päťdielny prológ, 21 úvodných spevov – „pastierskych nót“ – sú to výjavy zo Starého zákona s tematikou  pastierskeho života.

    • Po každom speve nasleduje 59 samostatných didakticko-reflexívnych básní (konceptov) – „mravných naučení“.

    • Za dvadsiatou prvou časťou je „Prídavek“ – 59 konceptov bez úvodnej pastierskej nóty a dvojdielny epilóg (o smrti a O sude poslednem), ktorý gajduje valach.

    • Konečné číslo konceptov je 1298.

    • Básne sú písané bohemizovanou češtinou – severozápadoslovenským nárečím s českými jazykovými prvkami.

    • Okruch tém je veľmi rozmanitý – rodiny, priateľstvo, práca, medziľudské vzťahy, vlasť, vrchnosť, vojna, konflikty, problémy, opilstvo, povery, bohatstvo, chudoba,...:



     

    Jednako se všetci roďa, nejednako k smrti choďa – o pominuteľnosti života

    Syn zlý vyroste, jak maznavo roste – o výchove detí

    Páni a žebráci není sú jednací – o nerovnosti medzi ľuďmi

    Pretrhovať reči, žádnému nesvedčí – o neslušnom správaní

    Povinnosť otce a matky ku díteťu – o rodičovských povinnostiach

    Chudoba bedlivá z kumštu chce byt živá – o chytrosti chudobných

    V svetskej márnosti, mnoho trpkosti – o svetskej márnosti

    Babka k babce, budú kapce – o šetrnosti

    Pracovitý buď i ty – o práci

    Velmi je hlúpý, kto vlast svú tupí – o odrodilstve

    Peníze všecko múžú – o všemocnosti peňazí

    Starých ludí šanuj – o úcte k starobe

    Vlasť moja, každému milá – o vlastenectve,...


     

     

    Všetky básne v uvedenej skladbe majú rovnakú kompozíciu – tzv. trojčlennú:

     

    1. Prológ – úvod básne – obsahuje hlavnú myšlienku básne a tvorí s básňou neoddeliteľnú súčasť.

    2. Jadro – nadväzuje na prológ, rozvíja hlavnú myšlienku.

    3. Epilóg – záverečné dvojveršie – je v ňom ukrytá kritická duchaplná pointa.



     

    Ukážka 1:


    Hle človek opilý – žádnemu nemilý

     

    Jestli se chceš,jako svedčí,opilstva varovat,

    tak sobe daj opilého človeka malovat:

    Nech bude neočesaný a sliny po brade,

    neumytý, nespúsobný, zaválaný všade.

    Slabé nohy, mrtvý jazyk a krvavé oči,

    vždycky letíc dolu nosem,čo s nohú pokročí.

    V hlave víno,v bruchu rozum, v údoch žádnej sily,

    tento nápis daj pod neho: Hle človek opilý

    Tento človek není človek, neb rozum utratil,

    když se s zbytečným nápojem v hovado obrátil.

    A jak spadne do kaluže, bude postel jeho,

    a i svine tam líhajú z obyčeje svého.



     

    Ukážka 2:


    Kde gazdina korhelkyna, tam je prázdná kuchyna

     

    Šla gazdina do jarmeku kupovat vretená,

    Stavila se trochu v krčme smadem prinútená.

    Když se s kterúsi kmotričkú trochu podnapila,

    Potem v rinku místo vretén hrncúv nakúpila.

    Jide do domu s hrncami, úzká je jej cesta,

    Tmu má v očoch, potýká se, statečná nevesta.

    Vstupujúc do jizby na prah s nohú zavadila,

    Spadla prez prah dolu nosem a hrnce pobila.

    Muž nevedel, čo se robí, začíná ju kriesit,

    Ona hrnce oplakává a prahu chce hrešit.

    „Čo je, že se mi nemúžú žádné hrnce zdarit?

    Naposledy, čo mi po nich, nemám čo v nich varit!“


     

     

    Peter Benický


    • 1606 – 1664

    • Pochádzal zo starej zemianskej rodiny.

    • Mal vraj veľmi dobrý vzťah k svojim poddaným, dokonca im neraz odpustil aj časť dávok, napr. v období tureckých vpádov, kedy ľud prišiel o všetko.

    • Bol členom skupiny, ktorú cisár Ferdinand III. Vyslal rokovať k sultánovi do Konštantínopolu. Získal titul „zlatej ostrohy“.


     

    Slovenské verše:

     

    • Zbierka básní.

    • Poukazuje v nej na ľudské chyby a prednosti, moralizuje, dáva rady.

    • Uvažuje nad kolesom šťastia, nad spôsobom jeho fungovania.

    • Vysoko vyzdvihuje vzdelanie, učenie sa, vedu a ich celkový rozvoj.

    • Zdôrazňuje dôležitosť pracovitosti a čestnosti.

    • Kritizuje a odmieta pretvárku, zlé a a panovačné ženy.

    • Snaží sa podporovať sedliakov, zároveň kritizuje, ironizuje šľachticov a uhorskú spoločnosť.

    • Básne autor napísal v slovakizovanej češtine.

    • Básne majú teda tiež didakticko-reflexívny charakter.

    • Výrazne v nich autor využil prostriedky ľudovej hovorovej reči.



     

    Ukážka č. 1:


    Ne vždycky jen zlato,

    ale časem blato

    od slunce blýštívá se.

    Nemnohé tolary

    na stole brinkají,

    kde pracovat lení se,

    ale všecka práce

    ve mlyne minárce

    k  koláčúm dopomáhá.

    Sedlácká robota

    nejvečší je psota,

    avšak pánúm zpomáhá.



     

    Ukážka č. 2:


    Chceš-li svobodný byt,

    nemáš se hned ženit,

    bys svobodu nestratil.

    Na malý čas rozkoš,

    zatím zhledáš úzkost,

    rád byś se spátkem vrátil,

    ale pozde bude-

    svoboda nebude-

    svobodu zatím hledat,

    neb tvoju zlú ženu,

    nedobrú bylinu,

    nebudeš moci prodat.



     

    Zopakujte si:


    1. Charakterizujte spoločensko-politické podmienky rozvoja slovenskej barokovej literatúry.

    2. Vymenujte základné znaky slovenskej barokovej literatúry.

    3. Charakterizujte tvorbu H. Gavloviča.

    4. Charakterizujte tvorbu P. Benického.



     

    Použitá literatúra:


    CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

    CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

    CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

    MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

    MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

    SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

    ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

    PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava

    ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

    ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

    sk.wikipedia.org/wiki/Hugolin_Gavlovič