Jan Amos Komenský je významná osobnosť nielen v oblasti pedagogiky a výchovy, ale aj v oblasti filozofie. Bol filozof, pedagóg, spisovateľ, teológ a polyhistor. Považuje sa za českého filozofa, no je považovaný aj za významnú osobnosť slovenskej a maďarskej kultúry. Narodil sa 28. marca 1592 v dedinke Nivnice v Čechách. Jeho otec bol Martin Komenský a mama Anna Komenská. Obaja rodičia spoločne podľahli moru, keď mal Jan len dvanásť rokov. Starala sa o neho potom jeho teta. Do školy chodil v Prerově a Strážnici. Neskôr vyštudoval teológiu a bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej. Študoval v Nemecku na univerzite v Heidelbergu a Herborne. Po štúdiách bol opäť na čas poslaný do Nemecka, kde mal získavať vedomosti. Tu vyrobil (vytvoril) mapu Moravy, ktorá bola taká dobrá, že ju skopírovali skoro všetky vtedy vydané zemepisné mapy a atlasy. Po štúdiách sa usadil v Prerově, kde pôsobil ako učiteľ. Neskôr odišiel do Fulneku, kde si našiel ženu (Magdalénu Vizovskú) a tiež tu pôsobil ako učiteľ. V roku 1620 sa Morava a Čechy dostali do rúk Habsburgovcov, ktorí neradi videli názory inej ako katolíckej cirkvi a tak bol Komenský prenasledovaný. V tomto čase napísal aj svoje dielo Labyrint světa a raj srdca. Toto dielo obsahuje 2 časti. V prvej alegorickým spôsobom opisuje vtedajšiu spoločnosť a v druhej časti sa sám zachraňuje vo svojom srdci, v ktorom sa opäť nachádza skrz Boha.
V dvadsiatich rokoch sedemnásteho storočia opätovne vypukol mor a zahynulo naň veľa ľudí. Okrem iného aj Komenského žena a jeho dve deti. V 1624 sa opäť oženil s Dorotou Cyrillovou a mal s ňou 4 deti. V roku 1628 musel aj so svojou rodinou odísť do vyhnanstva do Poľska. V mestečku Lešen pôsobil ako učiteľ a bol aj riaditeľom bratského gymnázia. Neskôr sa ešte pár krát presťahoval, no vždy sa do Lešne vrátil. Okrem iného žil aj v Skalici, kde pôsobil ako biskup Jednoty bratskej. V roku 1656 definitívne odišiel do Holandska, kde žil v Amsterdame. V Amsterdame pôsobil ako biskup až do roku 1670, kedy umrel. Je pochovaný v Naardene. Jeho sen vrátiť sa späť do Čiech sa teda nesplnil. Česká republika sa snaží o prevezenie Komenského ostatkov do Čiech. Dodnes však neúspešne.
Učenie a filozofia J. A. Komenského bola ovplyvnená mnohými významnými filozofmi, ako Mikulášom Kuzánskym, Erazmom Rotterdamským, či René Descartesom. Základ jeho názorov však jednoznačne tvorili názory cirkvi, ktorú zastupoval. Komenský bol humanista a tak mala byť formovaná aj mládež. Hovoril totiž, že je dôležité, aby sa deti učili v škole svojim rodným a materinským jazykom. Len tak je možné docieliť výrazne lepší efekt vzdelania. Celý systém vzdelania rozdeľuje na 4 časti (každá trvala 6 rokov) nasledovne:
-
základná škola v materinskom jazyku
-
latinská škola (gymnázium) v latinčine alebo v zmiešanom materinsko – latinskom jazyku
-
akadémia (vyššie vzdelávanie)
-
cestovanie – (nevyhnutne dôležité na získanie nových skúseností)
Veľmi dôležité je podľa Komenského mať vo výchove a vzdelávaní istý koncept. Koncept, ktorý funguje systémom od jednoduchšieho po ťažšie. Taktiež je potrebné poskytnúť dieťaťu istý voľný priestor na sebarealizáciu, aby mohlo lepšie rozvinúť svoje schopnosti. Rovnako považuje za dôležité, aby bola zavedená povinná školská dochádzka, čoho následkom by bola vzdelaná spoločnosť. Tieto názory, sú dnes samozrejmosťou, no vtedy to boli revolučné myšlienky, ktoré predovšetkým Habsburgovci neradi počuli a preto vyhlasovali Komenského za blázna a dali ho prenasledovať. Všetky svoje pedagogicko-didaktické názory popísal vo svojom diele „Didactica magna“. Toto dielo je jeho najvýznamnejšie
Čo sa týka filozofie, bol Komenský veľmi významný predovšetkým pre jeho snahu vytvoriť tzv. Pansofiu. Pansofia bola „koncetrovaná veda“. Boli to všetky dôležité poznatky ľudstva, zjednotené v jednej vede. Tento druh filozofie mal tvoriť spolu s vierou základ pre nápravu ľudstva. V spoločnosti treba veľa vecí napraviť, tak v oblasti náboženstva, vzdelávania, ale i v sociálno-politickej oblasti. Pansofia mala byť prístupná všetkým a všetci z nej mali čerpať. Zároveň sa Komenský snažil nájsť istý druh dokonalého jazyka, ktorým by sa pansofia dala sprostredkovávať. Celú rozpravu o náprave ľudstva rozpracoval vo svojom diele: Všeobecná porada o náprave vecí ľudských.
Komenský bol presvedčený o dobrote ľudstva a tiež o vychovávateľnosti povahy. Podľa neho sa každé dieťa dá vychovať v dobrotu a každý človek sa dokáže zmeniť v dobrého. Podstata človeka je podľa Komenského konať dobro. Aj napriek mnohým trpkým sklamaniam bol Komenský presvedčený, že jeho národ v budúcnosti dosiahne vytúženú slobodu a slávu. Toto presvedčenie vyslovil vo svojom diele: Labyrint světa a ráj srdce a Kšaft umírající matky jednoty bratrské.
Najvýznamnejšie Komenského diela:
-
Labyrint světa a ráj srdce (sociálne alegorické a kritické dielo)
-
Kšaft umírající matky jednoty bratrské
-
Didactica magna (Veľká didaktika)
-
Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená)
-
Informatorium školy mateřské
-
Opera didactica omnia (Zobrané didaktické diela)
-
Schola ludus (Škola hrou)
-
Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch)
-
Všeobecná porada o náprave vecí ľudských
Zopakujte si:
1. Porozprávajte o živote J. A. Komenského!2. Aké diela napísal J. A. Komenský?
3. Aký je jeho názor na výchovu?
4. V ktorom diele sa venuje Komenský Pansofii?
5. Čo je to Pansofia?
6. Ako vidí Komenský budúcnosť svojho národa?
Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005