Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 


 

Balada – lyrickoepický žáner


  • Z lat. slova ballare – tancovať.

  • Má ľudový pôvod.

  • Dej balady je pochmúrny a tragický.

  • Často sa v nej vyskytujú nadprirodzené postavy a bytosti, personifikované (zosobnené) prírodné javy, umelci, víly, strašidlá a pod.

  • Hrdina obvykle zahynie, resp. ho stihne krutý trest.

  • Pôvodne bola balada ľudovou tanečnou piesňou.

  • Často sa v nej vyskytuje refrén.

  • Rozlišujeme niekoľko druhov balád:


 

 

 

 

 





BALADA:

1. Ľudová


Išli hudci horou, horou javorovou





2. Umelá:

a, poloľudová (ponáška na ľudovú baladu)

Žltá ľalia – Ján Botto

Margita a Besná – Ján Botto

b, sociálna

Kvet – Janko Kráľ

Zuzanka Hraškovie – P. O. Hviezdoslav

Zabitý – Janko Kráľ

Balada o smutnej panej, ktorá umrela – Ivan Krasko

Balada o šťastí – Ladislav Novomeský

Balada čerešňových kvetov – Ján Smrek

c, subjektivizovaná

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – Janko Kráľ



 

  1. Ľudová balada:


  • Má neznámeho autora.

  • Pôvodne sa spievala a bola obľúbená na šľachtických dvoroch a v mestách.

  • Patrí medzi kratšie balady – mala rozsah väčšinou od 20 do 120 veršov (stručný dej).

  • Charakterizuje ju pochmúrny a tragický dej.

  • Mala menej dialógov ako umelá balada.

  • Neobsahuje dlhé opisy prostredia.

  • Významné postavenie v uvedenom druhu balady mali nadprirodzené postavy a javy.

  • Nadprirodzené postavy a javy zasahovali do deja.

  • Končí sa tragicky – trestom alebo smrťou hrdinu.

  • Pri vykonávaní trestu, resp. pri smrti stoja nadprirodzené bytosti a javy.

  • Z tém sa v nej najčastejšie vyskytujú témy vernosť a žiarlivosť, láska a nenávisť, násilné oddelenie milencov, sociálne rozdiely prekážajúce láske, vynútené manželstvo, rozbitie manželstva, opozícia bohatí – chudobní,...


Išli hudci horou, horou javorovou

 


 

 

  1. Umelá balada:


  • Jej vznik sa datuje do konca 18. storočia. Jej inšpiračnými zdrojmi boli práve ľudové balady. Prvým slovenským autorom umelej balady bol Janko Kráľ – predstaviteľ slovenskej romantickej balady.

  • Má známeho autora.

  • Podľa toho, kto vystupuje v umelej balade, kto spôsobí smrť alebo realizuje trest, a podľa témy rozlišujeme tieto druhy umelej balady:



a, poloľudová balada (ponáška na ľudovú baladu):

 


  • Známy autor.

  • Pochmúrny a tragický dej.

  • Rozsiahlejší dej ako ľudová balada.

  • Viacej dialógov ako ľudová balada.

  • Podrobnejšie opisy prostredia.

  • Zásah nadprirodzených postáv a javov do deja.

  • Končí sa tragicky – trestom alebo smrťou hrdinu.

  • Pri vykonávaní trestu, resp. pri smrti stoja nadprirodzené bytosti a javy.


Medzi známe poloľudové balady patrí napr.:

 

Žltá ľalia – Ján Botto

Margita a Besná – Ján Botto


 

 b, sociálna balada

 


  • Známy autor.

  • Pochmúrny a tragický dej.

  • Rozsiahlejší dej ako ľudová balada.

  • Viacej dialógov ako ľudová balada.

  • Podrobnejšie opisy prostredia.

  • Nie vždy sa končí smrťou hrdinu.

  • Výsledkom môže byť strata života, ale aj strata zdravia, šťastia, blízkeho príbuzného.

  • Obeť neporuší závažné dohody alebo zásady, je obeťou, nie potrestaným človekom.

  • Problémy v živote hlavnej postavy spôsobujú sociálne podmienky – vojna, hlad, prísna matka.


Známe sociálne balady sú napr.:

 

Kvet – Janko Kráľ

Zuzanka Hraškovie – P. O. Hviezdoslav

Zabitý – Janko Kráľ

Balada o smutnej panej, ktorá umrela – Ivan Krasko

Balada o šťastí – Ladislav Novomeský

Balada čerešňových kvetov – Ján Smrek



c, subjektivizovaná balada

 


  • Známy autor.

  • Má subjektivizovanú časť:

Autor je prítomný v deji v 1. os. sg.

Autor výrazne hovorí o svojom vnútri.

  • Má aj časť ľudovej balady.

  • Pochmúrny a tragický dej.

  • Rozsiahlejší dej ako ľudová balada.

  • Viacej dialógov ako ľudová balada.

  • Podrobnejšie opisy prostredia.


Najznámejšou subjektivizovanou baladou je balada:

 

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – Janko Kráľ


 

 

Ľudová balada:

 


Idú hudci horou, horou javorovou...

 


Ukážka:

 


 

 

Išli hudci horou,
horou javorovou.
Našli drevo krásno,
na husličky hlasnô.
Iba ho zotnime
a sebou vezmime.
Prvý raz zaťali,
íverčok vyťali.
Druhý raz zaťali,
do krvi preťali.
Tretí raz zaťali,
taký hlas počuli:
Neni som ja drevo,
drevo javorovô,
ale som ja dievča
z mesta richtárovo.
Na vodu som išla,
neskoro som prišla.
Mamka ma zakliala,
by kameň ostala,
kameňom meravým,
drevom javorovým.
Kupa skamenela
meravým kameňom,
ja som zdrevenela
zeleným javorom.

Ta vy hudci choďte
pred mej mamky vráta,
a tak jej zahrajte,
žiaľu jej dodajte:
Toto sú husličky
z tej vašej Aničky.
Toto je podstavka,
vašej dcérky hlávka.
Toto sú strunočky,
jej zlaté vlásočky.
Toto je sláčičok
z jej bielych ručičôk.
Toto sú kolíčky,
jej biele prstôčky.
Keď matka slyšala,
ku oknu bežala.
Ach, vy hudci smutní,
choďteže preč, choďte.
Choďteže preč, choďte,
a žiaľ mi nerobte,
však ho ja dosti mám,
že Aničky nemám.


Vysvetlivky:

 


íver - kúsok dreva odštiepeného pri rúbaní

kupa - nádoba na vodu, drevená krhla, kanva

kolčok - kolík



Interpretácia ľudovej balady Išli hudci horou, horou javorovou:

 


  • Námetom balady je rodinná tragédia.

  • Matka posiela dcéru po vodu, dcéra sa vráti neskoro, a preto ju matka prekľaje. Skutočnosť, že sa Anička vráti neskoro, sa nezdá byť dostačujúca na to, aby ju matka prekliala. Iné dôvody, ktoré matku doviedli k tomuto skutku, sa z balady nedozvedáme.

  • Ide o typický znak balady – dej je strohý, skromný a pravá príčina konfliktu zostáva zahalená.

  • Balada je postavená na fantastike – dievča je premenené na javor, ktorý vystupuje ako ľudská bytosť, ide teda o personifikáciu.

  • Dievča vyrozpráva svoj tragický príbeh hudcom, ktorí v lese hľadajú drevo na výrobu huslí. Hudci si z javora vyrobia husle a na popud zakliatej Aničky idú hrať jej matke. Jednotlivé časti huslí sú prirovnané k častiam ľudského tela – v balade sa na ich označenie využívajú deminutíva (zdrobneniny), ktoré vyjadrujú súcit s tragickým osudom dievčaťa (hlávka, vlásočky, ručičky, pršťoky). Matka ľutuje to, čo urobila, a smúti za dcérou.

  • V balade Išli hudci horou, horou javorovou ide o tragické stretnutie postavy s démonickou silou – matka je konfrontovaná so svojou začarovanou dcérou. Hlas huslí vyrobených z javora, čiže zo zakliatej dcéry, jej pripomínajú jej ohavný skutok a prebúdzajú sa v nej výčitky svedomia.

  • Po formálnej stránke má báseň znaky typické pre baladu – je stredného rozsahu (má 48 veršov), využíva sa v nej združený rým, rytmicko-syntaktický paralelizmus a gradácia stupňujúca napätie (prvý raz zaťali, druhý raz zaťali, tretí raz zaťali). Častá je inverzia umožňujúca rým (kameňom meravým, drevom javorovým). Aničkaje typické slovenské meno.

  • Z uvedených znakov vyplýva, že ide o slovenskú ľudovú fantastickú baladu.


 

Umelá balada – poloľudová (ponáška na ľudovú baladu):

 


Ján Botto


  • Ján Botto bol predstaviteľom slovenskej romantickej literatúry.

  • Bol najmladším zo štúrovcov.

  • Hlavným zdrojom jeho inšpirácie bola ústna ľudová slovesnosť.

  • Medzi diela, ktoré napísal, patrí napr. Smrť Jánošíkova, Ctibor, Žltá ľalia, Margita a Besná.

 

Interpretácia balady Žltá ľalia – Ján Botto:

 

  • Umelá balada – poloľudová balada, ponáška na ľudovú baladu. Z toho vyplýva, že za spáchaný hriech má nasledovať trest. Trest v podobe smrti spôsobí nadprirodzená bytosť alebo moc.

  • Balada, ktorá hovorí o porušení manželského sľubu, prísahy vernosti.

  • Balada začína opisom prostredia (Stojí, stojí mohyla...), predstaví sa ľalia, ktorá prehovorí (...pomôžte mi v mojom žiali).

  • V samotnom úvode autor neprezrádza meno (kto je vlastne žltou ľaliou), iba používa spojenie „rastie, kvety rozvíja jedna žltá ľalia“.

  • Až v závere sa dozvedáme, že je to Evička. Evička a Adamko sú hlavné postavy balady. V ich mene nachádzame istú symboliku spojenú s Bibliou. Podľa Biblie to boli prví ľudia a meno Eva znamenalo - život, nositeľka života, ale aj „vzatá zo zeme“ a aj tá, ktorá neskôr spáchala prvý hriech

  • Balada obsahuje symboly aj v uvedených farbách. Nezvyčajným symbolom tejto balady je práve farba ľalie, pretože v skutočnosti je ľalia biela /symbol nevinnosti, čistoty/, ale v uvedenej balade je ľalia žltá = symbol poškvrnenosti, viny...


 

Krátky príbeh:

 


Adamček s Evičkou sa milovali tak, že si prisľúbili viac, ako to od nich očakával Boh – sľúbili si vernosť aj po smrti. Keď Adam zomrel, Evka si ho pochovala pod prah domu, čím porušila ďalší kresťanský zákon. Prvý mesiac na neho spomínala každú hodinu, druhý mesiac každý deň, a „keď je hrobček uľahnutý, už je Adam zabudnutý“.

Počas búrky zablúdi mladý pán až k chalúpke, pýta sa na cestu. Evka verí, že „pán v čiernom fráčku“ (s kopýtkami) si ju vezme za ženu, ako sľubuje. Nepríde však v svadobný deň ani do polnoci a spod prahu sa vynorí kostlivec Adam. Pýta sa Evky, či „zdržala prísahu“. Evka umiera, čert zničí dom i okolie a na mieste domu je mohyla, kde rastie nešťastná ľalia – Evka.


 

Ukážka 1:

 

Stojí, stojí mohyla.
Na mohyle zlá chvíľa,
na mohyle tŕnie, chrastie
a v tom tŕní, chrastí rastie,
rastie, kvety rozvíja
jedna žltá ľalija.
Tá ľalija smutno vzdychá:
Hlávku moju tŕnie pichá
a nožičky oheň páli -
pomôžte mi v mojom žiali!

Idú dievky z dediny,
polievajú kvetiny,
polievajú ľalije -
a hrob všetko popije.

Idú chlapci s topory,
sečú ako do hory -
a to tŕnie i chrastie
jak ho zotnú, tak zrastie.

A ľalija smutne vzdychá:
Hlávku moju tŕnie pichá
a nožičky oheň páli -
pomôžte mi v mojom žiali!

 

Ukážka 2:

 

Vejú vetry, povievajú,
dni za dňami uchádzajú;
a Adamček sám s Evičkou,
ako holub s holubičkou.
Raz Adamček sadne k stolu,
skloní bielu hlávku svoju:
Ach, Evička, má perlička,
choď na čistec do lesíčka!
Kým Evička s čistcom beží,
už Adamček mŕtvy leží.
Pod prah si ho pochovala,
aby naňho pamätala:
Spi, Adamko, v pokoji -
my budeme vždy svoji!

Vejú vetry, povievajú,
dni za dňami uchádzajú;
a Evička samučká
vzdychá tu jak kukučka.

Prvý mesiac čo hodina
žena muža pripomína;
druhý mesiac deň čo deň
a na tretí - raz za týždeň.
Už sa hrobček uľahýna,
žena muža zapomína;
sotva hrobček uľahnutý,
už je Adam zabudnutý.

 

 

Interpretácia balady Margita a Besná – Ján Botto:

 


  • Romantická balada.

  • Balada ľudového typu.

  • Vznikla na základe povesti o dvoch skalách pri Váhu pod hradom Strečno. Nachádzali sa v mieste, kde sa Váh prudko stáčal na juh a kde prišlo o život mnoho pltníkov.

  • Obe skaly v 1. polovici 20. storočia vyhodili do vzduchu dynamitom.

  • Balada prvýkrát vyšla v roku 1879 v Orle, teda po slávnom Memorandovom zhromaždení roku 1861, keď Slováci manifestačne po údoliach i po riekach na pltiach prichádzali do Martina (básnik uvedenú udalosť v balade spomína).

  • Jedná sa o baladu ľudového typu, hoci smrť spôsobí človek ako v sociálnej balade (macocha Margita sotí svoju nevlastnú dcéru do Váhu) a výčitky svedomia (macocha Margita nezvládne silu výčitiek, že zabila dievča a skočí sama do vody).

  • V balade sú ale prítomné aj nadprirodzené postavy a javy. Napr. v chorej macochinej mysli ožíva svadobný sprievod utopencov z Váhu, ďalej napr. macocha vidí v okne strašidlá namiesto svojej tváre. Rieka Váh si pýta istý počet obetí za smrť nevinného dievčaťa.


 

Krátky príbeh:

 


V úvode balady sledujeme pred sebou plávajúcu plť, upozornenie faktora (vedúceho) na skaly, dramatický opis prechodu cez skaly vo forme výkrikov a povelov faktora, upokojenie sa po prechode popod skaly a začiatok rozprávania faktora o Margite a Besnej.


Krátka ukážka 1:

 


Ponad Váhom biely dom.
Pekná vdova býva v ňom;
ale krajšia dievčina
Margita, pastorkyňa.
Vdovička pekná, mladá,
vydávať by sa rada.
Vysedúva pri okne
a dievča v poli mokne;
oblieka sa v zamaty
a dievčatko v záplaty;
umýva sa vôdkami
a sirota slzami.
Idú, idú vohľači;
na vdovu nik nepáči,
len sa každý hneď pýta:
A kdeže je Margita?

 

V jadre sa teda dozvedáme príbeh macochy a jej krásnej pastorkyne, nevlastnej dcéry, pre ktorú sa nemohla druhýkrát vydať. Ak by sa Margita vydala, musí jej dať veno, lebo majetok je Margitin, nie macochin. Oklame pastorkyňu, že ju posiela k tetke do Turca, sleduje ju a pri Váhu ju sotí do vody.

 

Krátka ukážka 2:

 

Ide dievča dolinou
a macocha sihlinou;
dievča letí ako vták
a macocha ako drak.

Prišlo ono pod bralo,
kvietky vodou hádzalo:
„Hejže, Váhu, veštec náš!
kam ja pôjdem na sobáš?!“
Vtom vzteklica pripáli:
plesk! dievčinu zo skaly
„Na! tu tebe sobáš tvoj!“
Voda, hora zhučí: hoj!

 

Ale šuhaj, ktorý chodil za Margitou, nemá záujem o Besnú, viac do chalupy nevkročí. Besná počuje zvuky, vidí tváre a raz o polnoci príde po ňu svadobný sprievod. Uteká pred nimi k Váhu a skočí do vody.

V závere končí faktor rozprávanie, vraj o polnoci počuť na skale Besná chichot a vreskot svadobníkov a clivý plač. Hromy bijú do skál, vody Váhu do nich búšia. Všetko sa upokojí, keď si Váh zoberie istý počet obetí, až potom budú môcť plávať bez strachu plte až do Dunaja.


 

Umelá balada – subjektivizovaná:

 


Janko Kráľ

 


  • Predstaviteľ slovenskej romantickej literatúry.

  • Tvorca slovenskej romantickej balady.

  • Bol najsubjektívnejším a najrevolučnejším básnikom štúrovcov.

  • Napísal napr. diela Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Povesť, Skamenený, Kríž a čiapka, Zverbovaný, Duma bratislavská, Orol, Orol vták,...


Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – Janko Kráľ


  • Romantická balada.

  • Subjektivizovaná balada.

  • Prvýkrát bola publikovaná v almanachu Nitra v roku 1844.

  • Je to jedna z najznámejších balád v slovenskej literatúre a jedno z esteticky najhodnotnejších Kráľových diel.

  • Okrem epickej postavy (divný Janko) je v básni prítomný aj lyrický hrdina (autor), ktorý vypovedá o svojich pocitoch, o vzťahu k domovu.

 

 

Balada sa kompozične delí na tri časti:

 



1. časť – subjektivizovaná balada – (13-slabičný verš, rým aabbcc) – v uvedenej časti autor vyjadruje pocity neustáleho nepokoja. Ďalej sa tu nachádza opis rodného Považia, prírodné scenérie, ktoré korešpondujú s pocitmi epického hrdinu. Dozvedáme sa charakteristiku divného Janka, ktorá je považovaná za samocharakteristiku Janka Kráľa.



2. časť – text balady ľudového typu – (7-slabičný a 6-slabičný verš, rým abcb) – v uvedenej časti sa najprv dozvedáme poveru o zakliatej panne a o sviatku Vstúpenie. Postupne dej graduje, junák sa rozhodne pre čin (záchranu zakliatej panny). Napokon sa vrhá do vôd Váhu a zomiera.



3. časť – (13-slabičný verš, rým aabbcc) – uvedená časť je zvestovaním pastierika, že Janík je mŕtvy a opis ležiaceho Janka na brehu rieky.


 

Charakteristika Janka:

 

 

Postava divného Janka poskytla prezývku Jankovi Kráľovi. Divný Janko sa od dedinčanov odlišoval svojou výlučnosťou a dobrovoľnou samotou. Je hrdý, ukrutný a smelý. Nikomu nevyká. Ťažko sa dá ovplyvniť, pretože hnevu sa nebojí a o lásku nestojí. U ľudí vzbudzuje nenávisť a odpláca sa nenávisťou. Neváži si svoj život. Je sám, nemá priateľov, k rodine je nevrlý. Na Vstúpenie nejde do kostola, neoblečie si ani nedeľné šaty, blúdi krajom v čiernom kepeni ako havran. Má silný pocit smútku, nič mu nepomáha. Večer na Vstúpenie v ňom dozrie rozhodnutie odkliať „zakliatu paničku“. Janko si ale neprevráti „múď“ na vreckách, a preto umiera, tak, ako v reálnom svete umreli, boli uväznení alebo prenasledovaní tí, ktorí bojovali za práva svojho národa.


 

Krátky obsah:

 

Na začiatku diela lyrický subjekt hovorí o svojom živote, má pocit, že je životom vlečený, že mu život nedopraje ani jednu pokojnú chvíľku. Keď mu je veľmi ťažko, nachádza úľavu v myšlienkach na svoj rodný kraj, kraj oviec a zbojníkov, ktorí trávia svoj čas pri vatre a gajdách. Niet medzi nimi nenávisť ani súperenie. Je to kraj, v ktorom je vo veľkej úcte pesnička a rozprávka.

 

Práve v tomto kraji pri Váhu žije rodinka s jedným synom – divným Jankom. Janík nerešpektuje rodinu, zvyklosti, hoci je aj cirkevný sviatok. Nie je ani v nedeľných šatách oblečený, chodí po kraji ako čierny havran. Je veľmi smutný a jeho smútok neustále rastie. Večer prišiel domov, bez slova si sadol k stolu a po jedle, kým ostatní ďakovali Bohu za pokrm, vychytil sa späť von.

Príroda sa začala pripravovať na príchod čohosi zlého, zvieratá cítia príchod smrti. Janík sa pripravuje na vykonanie svojho činu.

V druhej časti balady autor najprv vysvetlí podstatu povery, ktorá sa viaže na sviatok Vstúpenia – poveru o zakliatej panne. Mnoho ľudí ju už videlo, mnohých privolávala, dokonca tvrdili, že vyšla na breh a jedného vartáša zahrdúsila. Ľudia v ten deň majú taký strach, že radšej neriskujú.

Dej postupne začne gradovať. Odbíja jedenásta hodina a Váh je veľmi nepokojný. Na jeho vlnách sa niečo objavuje. Je polnoc a Janík sa rozhodne vykonať svoj čin.

Tretia časť začína na úsvite, kedy pastierik prináša smutnú novinu. Zastal uprostred dediny, zatrúbil, aby všetkých zobudil. Všetkým oznámil, že videl na brehu zabitého Janíka. Janík nedodržal podmienku, že musí mať všetko naopak. Neprevrátil si vrecká, a preto zakliatu pannu neodklial. Mŕtvy Janík ležal pod svrčinou, konečne pokojný, a načúval tichému šuchotu svrčín.

 


 

Ukážka 1:

 


V tom kraji tak detinskom, v tak milom tom kraji,
že už hádam nebude lepšie ani v raji,
v tom kraji tam pri Váhu kde milá rovinka,
býva v jednom domčeku úprimná rodinka.
Dobrý mužík s ženičkou vo večnom pokoji
žijú ak’ dve halúzky v háji obidvoji,
vietor keď ich pokníše, ale ich nezláme –
takéto my manželstvá, mešťania, neznáme.
Majú syna jedného, v ňom všetko skladajú,
dobreže doňho duše svoje nevlievajú;
to, čo sami nemajú, by mu vďačne dali,
dobreže ho na rukách nenosia od mali.
Nedbali by, čo by bol vždy len chlapček malý,
by takého znachora vždy k srdcu tískali.
Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý,
hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý;
nikoho si neváži, nikomu nedvojí,
v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí;
ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť,
jemu všetko jedno je: dneska či zajtra hniť.
Otec ho ako koňa mláti od malička,
s plačom ho napomína biednučká mamička;
ale čo sám archanjel prvší s neba stúpi,
ver’ Janík ani tomu na krok neustúpi.
Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva,
samotný na nábreží on Váhu sedáva:
často keď s koňmi idú za rána bieleho,
ešte ho tam vídajú, chudáka, smutného.


 

Ukážka 2:

 

 

Dvanásta bije v diaľke hodina,
mesiac na vodu zasvietil,
naprostred Váhu na čiernej skale,
pannu zakliatu osvietil.

Taká ak’ stena v zváľanom zámku,
oči ak’ okná sa zdajú,
z ktorých ak’ hviezdy slzy blyštiace
do vody temnej fŕkajú.

Tam zapadajú tie svetlá božie –
junák za nimi omdlieva,
ale nádeja omdlenú dušu
rosou života polieva.

Junák na holé kľakne kolená,
zaspieva bohu pesničku –
krížom sa žehná, na nebo pozrie
a bozká čiernu zemičku.

Ešte sa krížom tri ráz’ prežehná,
pobozká krížik, pátričky –
vtom „Ameň“ povie a z brehov hodí
sa do vzbúrenej vodičky.

Čľup – voda berie, pred sebou hrnie,
mladého Janka zakryje
a do samého bieleho rána
vlnami hučí a vyje.

 

 

 

Zopakujte si:

 


  1. Pomenujte základné znaky balady.

  2. Aké druhy balád poznáte?

  3. Kto patrí medzi významných autorov balád v slovenskej literatúre?

  4. Vyberte si jednu baladu a urobte jej podrobnejšiu analýzu.


Použitá literatúra:

 

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

MATURUJEM ZO SLOVENĆINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

http://tas.wbl.sk/TL_II./balada.pdf

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/82/Botto_Margita-a-Besna/1#ixzz1UWwIpOHk

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1171/Orszagh-Hviezdoslav_Kratsia-epika-zo-zivota-dedinskeho ludu/6#ixzz1UWx4p6by

 

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/169/Kral_Kvet#ixzz1UWyET1NG

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/171/Kral_Zakliata-panna-vo-Vahu-a-divny-Janko#ixzz1UWyjF621