Zdroj:http://cs.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Roy

 

  • Slovenský básnik a prekladateľ

  • Predstaviteľ Slovenskej literárnej moderny

  • Evanjelický kňaz


 

Základné životopisné údaje:

 

  • 1885 – 1936

  • Narodil sa v Kochanovciach v rodine evanjelického farára.

  • Vnuk J. M. Hurbana – matka V. Roya bola dcérou J. M. Hurbana.

  • Vzdelanie získal v Kochanovciach, Modre a na gymnáziu v Skalici a v Bratislave.

  • Teológiu študoval v Bratislave na teologickej fakulte.

  • Štúdium na teologickej fakulte ukončil v roku 1909.

  • Už počas študentských rokov začal pôsobiť ako redaktor. Redigoval napr. časopisy Dennica a Prúdy.

  • Po ukončení štúdia pôsobil ako kaplán na viacerých miestach – Liptovský Mikuláš, Stará Turá, Pešť.

  • V roku 1910 odišiel na študijný pobyt do Anglicka.

  • Od roku 1912 pôsobil ako farár v Púchove.

  • Bol priamym účastníkom 1. svetovej vojny – prešiel ruským a talianskym frontom, krátko pôsobil v roku 1915 ako kaplán v Krajnom.

  • Počas 1. svetovej vojny pôsobil ako poľný kurát, teda ako vojenský kňaz.

  • Po vojne bol opäť kňazom, pôsobil napr. opäť v Púchove.

  • V rokoch 1925 – 1926 sa venoval iba literárnej tvorbe, ale existenčné dôvody ho donútili vrátiť sa k práci kaplána.

  • V ďalšom období pôsobil ako farár v Bukovci, až bol napokon predčasne penzionovaný.

  • V roku 1934 sa presťahoval do Martina.

  • Zomrel v sanatóriu v Novom Smokovci.

  • Pochovaný je v Martine na Národnom cintoríne.

  • O Vladimírovi Royovi bol v roku 1933 natočený aj dokumentárny film pod názvom Raz príde čas. Režisérom a scenáristom uvedeného filmu bol Fedor Bartko.

 

 

Literárna tvorba Vladimíra Roya:

 

  • Počiatky tvorby autora sa spájajú ešte s vysokoškolskými štúdiami.

  • Svoje prvé básne uverejňoval v Slovenských pohľadoch, Cirkevných listoch a Národných novinách.

  • Veľký vplyv na jeho tvorbu mal symbolizmus, impresionizmus, ale tiež tvorba P. O. Hviezdoslava, S. H. Vajanského, J. Jesenského, I. Krasku a ďalších.

 

 

Symbolizmus:

 

  • Literárny smer z prelomu 19. a 20. storočia.

  • Vznikol vo Francúzsku.

  • Názov smeru je odvodený z gréckeho slova symbolón – znak. Autori sa nevyjadrujú priamo, ale prostredníctvom symbolov (topole – symbol osamelého, smutného človeka, čierna farba – symbol smútku,...).

  • Symbol je teda základný vyjadrovací nástroj.

  • Básne vyjadrujú smútok, skepsu, osamelosť autorov, nový priestor básnici hľadali v neskutočne, sne, mimo reality.

  • Básne sú zamerané na subjektívne pocity autora, na básnikovo „ja“.

  • Básnici využívali asociáciu, voľný verš.

 

 

Impresionizmus:

 

  • Literárny smer z prelomu 19. a 20. storočia.

  • Názov je odvodený z franc. slova impression – dojem.

  • Autorom išlo predovšetkým o zachytenie dojmov, atmosféry, ktoré vyvolávali predmety, javy, udalosti, o zachytenie chvíle, svetla, okamihu.

  • Nezobrazovali teda reálny, objektívny svet.

  • Impresionizmus sa výrazne rozvinul vo výtvarnom a hudobnom umení ( E. Manet – Raňajky v tráve, R. Degas – Modré tanečnice,...).

 

 

Vladimír Roy patril medzi predstaviteľov Slovenskej literárnej moderny.

 

Znaky lyrického hrdinu Slovenskej literárnej moderny:

 

  • Slovenská literárna moderna sa rozvíjala v rokoch 1900 – 1918.

  • Vychádzala predovšetkým zo symbolizmu.

  • Jej hlavným predstaviteľom bol Ivan Krasko a spolu s ním aj V. Roy, I. Gall a časťou svojej básnickej tvorby aj J. Jesenský.

  • Slovenská literárna moderna má ale v porovnaní so svetovým symbolizmom aj osobité znaky.

  • Jej lyrický hrdina sa cíti osamotený vo svete, ktorý ho obklopuje.

  • Stále túži po láske, po pochopení, ale nenachádza ich.

  • Má svoje ambície, túži po ich naplnení, ale nedarí sa mu to a je z toho nešťastný.

  • Pociťuje neustále sklamanie a pocit, že mu unikajú šance.

  • Deprimuje ho prostredie, v ktorom žije.

  • Dôležitou hodnotou v živote lyrického hrdinu je detstvo, matka, rodný kraj.

  • Lyrický hrdina neustále túži po harmónii a pokoji.

  • Smútok a beznádej lyrický hrdina pociťuje aj z postavenia slovenského národa, túži zapojiť sa do práce pre národ, túži mu pomáhať.

  • Všíma si aj sociálnu nerovnosť medzi ľuďmi a túži po jej odstránení.

 

 

Básnické zbierky Vladimíra Roya:

 

1921 - Keď miznú hmly

1921 - Rosou a tŕním

1927 - Cez závoj

1927 - Peruťou sudba máva

1935- Výber z poézie Vladimíra Roya

1944 - Lýra

1963 - Básne

1980 - Temné ľalie


 

Ostatné diela:

 

1919 - Pavel Országh Hviezdoslav

1931 - Alois Jirásek


 

Preklady:

 

Vladimír Roy ovládal šesť jazykov. Prekladal napr. z francúzštiny, angličtiny, maďarčiny, nemčiny a iných jazykov.

Preložil napr. diela z tvorby uvedených autorov:

G. G. Byron, E. A. Poe, P. B. Shelley, W. Shakespeare, O. Wilde, W. Scott, CH. Dickens, A. Dumas st., R. M. Rilke, H. Heine, J. W. Goethe,...

 

 

 

PERUŤOU SUDBA MÁVA – básnická zbierka (1927)

Autor v nej vystupoval ako umelec s rozorvaným srdcom a s protikladnými postojmi k životu. Básnická skladba obsahuje mnoho obrazov a symbolov, ale najčastejšie sa v nej vyskytujú obrazy a symboly, ktoré zobrazujú autora – rozorvanca: „zbolené srdce“, „choré“, „poranené“, „umorené“, „nepokojné“, „nalomené“ srdce,...

V básnickej zbierke sa nachádzajú napr. básne Janko Kráľ, Ruskému umelcovi, Nietzschemu, Jarná improvizácia, Grimasa života,...

Básne sú z tematického hľadiska rôznorodé – nachádzame v nich oslavu významných osobností napr. literatúry, kritiku vojny, udalostí, ktoré k nej viedli, ľudí, ktorí sa na jej prípravách podieľali,...

Asi šestina básní patrí medzi ľúbostnú a rodinnú lyriku. Lásku považoval V. Roy za veľmi významnú hodnotu v živote človeka, hoci on sám často v láske prežil sklamania, s ktorými sa musel v živote vyrovnávať.

 

 

Krátke ukážky:

 

Jarná improvizácia – báseň je oslavou Vesny, symbolu obrodeného života.

Hahó!

Smejte sa, Slncia!

Spievajte, voňavé vánky,

štebotavým sprievodom zvoňte

slávikov strieborné hlasy!...

Vesna, hoj, Vesna, mám veriť?

Snáď verím aj krásam žitia,

snáď túžim, v nádeje dúfam,

jak kedyś – pred dvadsiatimi rokmi?

Azda sa vrátilo dačo

a či sa zmýlilo srdce,

keď dúfa, verí a ľúbi?

 

Nietzschemu – v básni autor polemizuje s filozofiou, ktorú reprezentuje práve Nietzsche. Išlo o filozofiu, ktorá sa stala základom nemeckého fašizmu. V básni autor vyzýva Nietzscheho, aby prišiel a napravil, čo spôsobil svojou filozofiou ľudstvu. Autor jeho činy považuje za veľký prečin voči „Ľudstvu“ a vyzýva Nietzscheho, aby predstúpil pred „boží súd“. Autor vyjadruje v básni svoju nenávisť nielen voči Nietzschemu, ale aj voči všetkým, ktorí sa opierali o jeho učenie.

Vstaň z hĺbky hrobu, milý Nietzsche!

Vstaň, poď sa pozrieť na tie šelmy

plavovlasé,

čo nádherou si oblial rudojasu

a privlastnilś im božskej Héry krásu,

keďś o nadčloveku

kázal svojmu veku...

Vstaň, poď a viď tých módnych ľudožrútov!


Havrany

Zleťte z výše rýchlo,

tuláci vy vraní,

uniesť moje žiale –

havrany, havrany.


Zleťte, usadnite

na žitia strom planý,

zakvákajte smutne,

havrany, havrany!


Pohrab bude, pohrab,

i vy ste pozvaní,

- zomrela mi radosť,

havrany, havrany.


Zomrela mi radosť,

tuláci vy vraní,

poďte na kar, poďte,

havrany, havrany!


 

Práca s textom:


  1. Je báseň Havrany lyrickou básňou?

  2. Napíšte, ako pôsobí atmosféra textu básne. Vysvetlite.

  3. Dvoma vetami vyjadrite podstatu básne:

  1. Porovnajte metrum tretieho a štvrtého verša:


Z l e ť t e, u s a d n i t e

n a  ž i t i a  s t r o m p l a n ý,

z a k v á k a j t e s m u t n e,

h a v r a n y, h a v r a n y!


  1. Pokúste sa vystihnúť, aký rytmický účinok je dosiahnutý zmenou organizáciou verša v závere strofy. Prejaví sa to aj vo vašom hlasnom čítaní?

  2. V básni je použitý štylistický prostriedok, ktorý zväzuje báseň, rytmicky aj obsahovo. Funguje vo vertikálnom aj horizontálnom smere. Nájdite ho a pomenujte.

  3. Vyhľadajte v texte básne citovo zafarbené slová, ktoré vyvolajú citovú odozvu samy osebe aj mimo kontextu básne. Posúďte ich zastúpenie vzhľadom na rozsah básne.

  4. Pomenujte kľúčový symbol básne. Vysvetlite a zdôvodnite svoj výber.

  5. V texte nájdite a pomenujte známe umelecké prostriedky, ktoré umocňujú atmosféru básne.




Zopakujte si:
1. Do ktorého literárneho obdobia zaraďujeme tvorbu V. Roya?
2. Vymenujte jeho najvýznamnejšie diela.
3. Uveďte základné črty jeho tvorby.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2010. Enigma. Nitra. ISBN 978-80-89132-93-5
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 1. 1. vyd. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-33-7
MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84
OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1994. Litera. Bratislava. ISBN 80-85452-34-0
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

Zdroje obrazkov:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Roy