Postupným vývojom výpočtovej techniky a programovania sa vyvíjali aj techniky spracovania informácií. Ako vieme hodnota informácie je o to väčšia o čo je informácia aktuálnejšia. Aktuálna a presná informácia má pre každého z nás prakticky nevyčísliteľnú hodnotu len vtedy ak je čerstvá, lebo sa vieme podľa nej zariadiť, zvoliť postup našej ďalšej činnosti. Veď ak vieme, čo sa od nás nasledujúci deň v práci očakáva vieme sa na ňu dôkladne pripraviť.
Ruka v ruke s rozvojom výpočtovej techniky sa vyvíjali aj metódy spracovania údajov. Vznikli dve základné metódy, alebo filozofie spracovania údajov. A to dávkové spracovanie údajov a interaktívne spracovanie údajov. Obe tieto metódy sa od seba zásadne odlišujú.
Dávkový spôsob spracovania informácií je z historického hľadiska starší. Vyplýva to aj z toho, že prvé boli na svete pomerne veľké tzv. sálové počítače. Boli veľmi drahé, ich prevádzka si vyžadovala osobitne školený personál a nemohla si ich dovoliť každá firma. Preto sa budovali výpočtové strediská, ktoré poskytovali svojim zákazníkom služby spojené so spracovaním údajov. Mnohé výpočtové strediská mali nielen počítač, ale aj stredisko prípravy údajov – ľudovo dierovňu. Tu sa zo zadaných vstupných dát dierovali dierne štítky, alebo dierne pásky, ktoré slúžili ako vstup informácií do spracovania. Vo výpočtových strediskách pracovali aj programátori a servisní technici. Programátori vytvárali a podľa požiadaviek upravovali jestvujúce programy a pracovníci technického oddelenia zabezpečovali servisnú starostlivosť o výpočtový systém.
Preto, že spracovanie prebiehalo cyklicky vždy po uplynutí určitých dní, bolo potrebné vytvárať dávky údajov. Od toho je názov dávkové spracovanie. Tieto dávky sa vytvárali s rôznou periodicitou – týždenné, dekádne (dekáda = 10 dní), mesačné a iné s dlhšou periodicitou. Takéto spracovanie malo určité výhody, ale aj nevýhody. Snáď jedinou výhodou bolo to, že si podnik nemusel kupovať veľký, drahý a na údržbu a spracovanie náročný počítač. Nemusel tak zamestnávať rôznych technikov, programátorov, operátorov a iný obslužný a riadiaci personál. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že podnik šetril, ale ak si uvedomíme, že sa mu fakturoval tzv. strojový čas počítača, čo bolo aj niekoľko tisíc korún, bolo takéto spracovanie pomerne drahé.
Spracované informácie mali prakticky stále časový sklz. Spracovanie totiž bolo realizované k určitému dátumu s omeškaním. Ak sa spracovanie robilo ku koncu mesiaca, väčšinou to bolo spracované okolo 10-teho v nasledujúcom mesiaci. Takto získané informácie boli v porovnaní s aktuálnou realitou podstatne iné. Ale aj tieto informácie mali pre riadiacich a obchodných pracovníkov veľký význam, lebo mali predstavu o tom, ako sa podnik v danom období vyvíjal a ako sa mu na trhoch darilo. Manažéri sa vedeli na základe týchto informácií rozhodnúť, ako sa bude podnik v budúcnosti uberať.
V dnešnej dobe môžeme o dávkovom spracovaní hovoriť napríklad pri výrobe fotografií. Za dávku môžeme považovať napríklad fotoalbum zo školského výletu, ktorý sme upravili a napálili na CD. Pri výrobe fotografií sa prakticky vždy vloží CD so súbormi fotografií do stroja a ten automaticky vyrobí z každého záberu požadovaný počet obrázkov. Aj tu je plne zachovaný princíp dávkového spracovania – príprava údajov – výber a napálenie obrazových súborov na nosič a následná hromadná výroba fotografií.
V oblasti spracovania informácií sa už dávkový spôsob prakticky nepoužíva. Dôvodov je viac:
-
Pomerne nízka cena a dostupnosť technického a programového vybavenia
-
Vysoká vzdelanosť pracovníkov využívajúcich počítač pri práci
-
Jednoduchá obsluha aplikačných programov
-
Nutnosť okamžitého poznania výsledku spracovania
-
Konkurencia a obchodné vzťahy.
Tento spôsob spracovania informácií bol vďaka rozvoju výpočtovej techniky a nástupom PC do života nahradený tzv. interaktívnym spôsobom spracovania údajov. Postupne sa vývoj začal uberať tak, že sa podniky začali vybavovať osobnými počítačmi. Začali vznikať rôzne programy, ktoré sa vytvárali pre konkrétne podmienky toho, ktorého podniku.
To bol zároveň koniec veľkých výpočtových stredísk, ktoré postupne zanikali. Neskôr sa počítače v rámci podniku začali prepájať a vytvárali sa počítačové siete. Aj programy sa prispôsobili tomuto trendu a začali sa vyvíjať sieťové programy.
Interaktívne spracovanie údajov postupne vytlačilo dávkové spracovanie údajov. Výhodou tohto spôsobu spracovania je v prvom rade jeho aktuálnosť. Jednoduchosť akou programy dokážu nahradiť staré papierové formy spracovania informácií značne uľahčila zavádzanie výpočtovej techniky do výrobnej, ekonomickej, obchodnej a ďalších oblastí činnosti.
Pomocou interaktívnych metód spracovania vieme okamžite zistiť:
-
Stav financií na jednotlivých bankových účtoch
-
Stav materiálu na sklade
-
Stav záväzkov a pohľadávok
-
Stav zamestnanosti v podniku
Na základe týchto informácií sa v podniku vedia rozhodnúť ako budú v blízkej budúcnosti postupovať pri:
-
Platobnom styku pomocou elektronického bankovníctva
-
Objednávaní tovaru u dodávateľa
-
Expedícii hotových výrobkov
-
Plánovaní činnosti do budúcna
-
Školení, prijímaní a prepúšťaní pracovníkov
-
Marketingovej činnosti.
Pre jednoduchšie pochopenie interaktívneho režimu spracovania údajov uvediem spôsob jeho využitia v predajniach, kde sa s interaktívnymi metódami spracovania stretávame denne. Každá pokladňa je prepojená na sklad tovaru. Zosnímaním EAN kódu (čiarový kód) sa do pokladne zavedie cena, merná jednotka a názov tovaru. Po jeho potvrdení program okamžite vykoná odpočet zo zásob. Takto predavači okamžite vedia stav daného tovaru na predajni a v sklade. Na základe tejto informácie sa vedia okamžite rozhodnúť, či a aké množstvo tovaru si musia objednať. Vo väčších predajniach typu akýkoľvek super, alebo hyper market sú pokladne prepojené v rámci pokladničnej siete. Má to tú obrovskú výhodu, že akákoľvek zmena ceny sa okamžite prevedie vo všetkých pokladniach. Tak isto všetky pokladne majú informácie o stave skladu a objeme tovaru v sklade.
Príklad využitia interaktívneho spôsobu spracovania informácií som použil preto, že prakticky každý študent už istotne bol na nákupe v nejakom tom markete a tak si vie tento spôsob fungovania programu živo predstaviť.
Samozrejme okrem programov zabezpečujúcich predaj cez registračné pokladne existuje obrovské množstvo ekonomických, výrobných a riadiacich programov používaných prakticky vo všetkých sférach ľudskej činnosti. Ide o programy na spracovanie účtovníctva, evidencie majetku, skladové hospodárstvo, personalistiku a mzdy a mnohé iné oblasti výrobnej, ekonomickej a obslužnej činnosti.
V riadiacich systémoch sa tieto programy využívajú na riadenie zložitých výrobných procesov. Takéto počítače vyhodnocujú informácie prichádzajúce z výroby a takto spracované informácie poskytujú dispečerom výroby a riadiacim pracovníkom, ktorým slúžia v rozhodovacom procese.
V dnešnej dobe sa interaktívne spracovanie údajov využíva aj v doprave. Najmä leteckej, vlakovej a lodnej. Dnes si nevieme predstaviť lietadlá, lode a rýchlovlaky bez počítačov, ktoré na seba preberajú čoraz viac riadiacich a rozhodovacích funkcií. Spracovávané informácie získavajú pomocou rôznych snímačov z okolia, ako aj z riadiacich centier. Tie vyhodnocujú a svojimi výsledkami informujú riadiacu posádku, ktorá sa môže rozhodnúť či urobí nejakú korekciu cesty.
Ako vidieť rozdiel medzi dávkovým a interaktívnym spracovaním údajov je značný. Každý z týchto spôsobov predstavoval a predstavuje v danej dobe to najlepšie čo mohlo byť. Bez rozvoja dávkového spracovania a výpočtovej techniky by sme tu dnes nemali interaktívne a riadiace technológie.
Zopakujte si:
1. Od čoho závisí rozvoj spracovania informácií?2. Ktorá metóda spracovania je staršia? Interaktívna alebo dávková?
3. Kde sa dávkovým spôsobom spracovávali informácie a prečo?
4. Kedy nastal rozmach interaktívneho spracovania údajov?
5. Uveďte nejaký príklad využitia interaktívnych metód v praxi! (iný ako je použitý v učive)