Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy
Každý počítač bol a je v prvom rade vytvorený preto, aby nám spracovaním údajov uľahčoval život. Poslaním prvých počítačov bolo najprv spracovanie vedeckých a technických informácií a ich konečné vyhodnocovanie.
Ako vieme prvé počítače sa programovali manuálne a to ak, že sa prepínali rôzne káble a spínače. Takéto programovanie bolo zdĺhavé a nepraktické. Medzi takéto môžeme zaradiť Holleritov tabulátor.
Neskôr sa začali vyvíjať elektronické programy, ktoré pracovali na základe zadaného signálu. Aj tieto programy sa vytvárali pre jeden konkrétny výpočet a akákoľvek malá zmena znamenala pretvorenie programu. Takéto programy sa napríklad dierovali do diernej pásky, po ktorej načítaní počítač mohol spracovať konkrétne údaje. Ako vieme prvé počítače sa využívali v armáde a slúžili na výpočet dráhy letu delostreleckého granátu. Predtým na takýto výpočet armáda využívala veľa matematikov, ktorí tieto výpočty počítali niekoľko mesiacov. Po zavedení počítačov do praxe trval takýto výpočet aj menej ako 1 minútu, čo už bol obrovský úspech. Jedným z takto využívaných počítačov bol počítač Eniac.
Eniac Keďže vývoj išiel stále dopredu a takýto spôsob programovania bol veľmi obtiažny, postupne sa začali vytvárať vyššie programovacie jazyky. Tie sa vytvárali pre konkrétne oblasti použitia. Keďže využitie počítačov bolo rozdelené na využitie pre vedecko-technické výpočty a ekonomické výpočty, boli aj programovacie jazyky vytvorené pre každú oblasť použitia osobitne. Ak vieme, že program je aritmeticko-logická postupnosť matematických inštrukcií, potom musíme vedieť aj to, že pre spracovanie každého druhu informácií musí byť vytvorený osobitný program. Každý takto vytvorený program pracuje s informáciami, ktoré získal pozorovaním a zmenou skúmaného stavu a udalosti. Keďže náročnosť programov stále stúpala a sústavne narastal aj priestor na využívanie počítačov, bolo treba vytvoriť niečo také, aby sa nemuselo programovať tak, že sa budú prepínať nejaké prepínače, ktoré vlastne nadefinujú spôsob výpočtu. Rozmanitosť informácií je obrovská tak isto, ako je obrovské použitie počítača. Z toho dôvodu môžeme informácie rozdeliť na dve veľké skupiny a to vedecko-technické a ekonomické . Preto bolo vytvorených viacej programovacích jazykov. Niektoré sa postupným rozvojom hardvéru rozvíjajú, niektoré sa prestali používať. Na tvorbu programov zameraných na vedecko-technické výpočty bol vytvorený programovací jazyk Fortran - Formula Translator . Pomerne rýchlo sa rozšíril a našiel obrovské uplatnenie v mnohých odvetviach vedy, techniky a priemyslu. Používal sa na predpoveď počasia, výpočty letových dráh, v baníctve na výpočet výťažnosti nerastného ložiska, ako aj mnoho iných výpočtov. Časť programového kódu vytvoreného v jazyku Fortran. Fortran – ako krabicový softvér. Pre vedecko-technické výpočty je charakteristická rôznorodosť údajov ako aj to, že prevádzané výpočty sú veľmi komplikované. Výsledky spracovania sú naopak pomerne jednoduché, jedná sa o nie veľkú skupinu čísiel, ktoré majú konkrétnu vypovedaciu hodnotu. Jazyk bol široko využívaný vedcami na tvorbu zložitých algoritmov a náročných programov. Preto, aby ho nemusel počítač zakaždým interpretovať, bol neskôr vyvinutý kompilátor jazyka Fortran. Pomocou kompilátora – prekladača bol program zo zdrojového textu preložený do strojového – binárneho kódu. To podstatne urýchlilo spracovanie vedecko-technických údajov. Programovací jazyk fortran prešiel viacerými generačnými vývojmi. Bol to Fortran IV., Fortran 77, Fortran 90, 95, 2003 a 2008. Každá verzia jazyka Fortran priniesla so sebou nové výdobytky a spôsoby spracovania informácií. Pri spracovaní vedecko – technických informácií nemôžeme hovoriť o hromadnom – dávkovom spracovaní. Tu sa každá jedna informácia spracovala osobitne. Spočiatku boli vstupné údaje nadierované do dierneho štítku, alebo diernej pásky. Ako vieme, na zadávanie údajov sa používali 80 a 90 stĺpcové dierne štítky a 5 a 8 stopé dierne pásky. 80 stĺpcové dierne štítky sa používali aj na dierovanie zdrojových programov. Pre spracovanie ekonomických informácií bol vyvinutý osobitný druh programovacieho jazyka, COBOL – Common Business Oriented Language. Bol vyvinutý pre obchodné a databázové aplikácie. To znamená, že svoje uplatnenie našiel najmä v ekonomických výpočtoch. Časť programového kódu
Programovací jazyk Cobol slúžil a ešte aj dnes slúži na hromadné spracovanie údajov. V ére rozmachu sálových počítačov v rokoch od 1960 do 1990 zažíval tento programovací jazyk svoj vrchol.
Používa sa aj dnes. Na osobných počítačoch menej, zato však viac na počítačoch Mainframe – veľké počítače používané v centrách veľkých spoločností na spracovanie obrovského množstva rôznorodých informácií.
Mainframe
Tento programovací jazyk vďaka svojej architektúre prežil búrlivý vývoj v počiatkoch éry osobných počítačov a používa sa dodnes. Dokonca nachádza využitie aj na platforme PC – osobných počítačoch.
Príchodom osobných počítačov sa začali používať novšie programovacie techniky, ako sú rôzne databázové systémy. Pomocou nich sa pomerne jednoducho a najmä rýchle vytvárajú rôzne aplikácie. Databáza je súbor štruktúrovaných dát uložených v počítačovom systéme takým spôsobom, že pomocou opytovacieho jazyka môže jeho užívateľ pomerne rýchlo získať spracovanú informáciu. Takto získané informácie môžu slúžiť v riadiacom a rozhodovacom procese.
V každej databáze existuje popis štruktúry dát a typu dát, ktoré sú v databáze použité. Takýto popis popisuje nielen samotné objekty použité v databáze, ale aj vzťahy medzi objektami. Jednoduchú databázu si môžeme predstaviť napríklad ako nejakú kartotéku (napríklad zoznam kníh, ktoré vlastním a pod.). Aj databázy prešli postupným vývojom a dnes sú prakticky najrozšírenejšie. Ako prvé to boli databázy Oracle a DB2. Neskôr na platforme PC to boli DBase III a jeho novšie verzie, FoxBase, FoxPro. V súčasnosti sa používajú tzv. XML databázy, ktoré postupne stierajú rozdiel medzi dokumentami a dátami. Obrázok nám schematicky zobrazuje štruktúru a vzájomné vzťahy jednotlivých častí databáz. Na nasledujúcom obrázku vidieť ukážku XML databázy. XML databázy nachádzajú obrovské uplatnenie najmä u tvorcov a programátorov www stránok, kde sa spolu s textovými informáciami využívajú aj obrazové, poprípade sprievodné dokumenty. Ako vidieť, vývoj spracovania informácií bol postupný a závisel od toho, na akej úrovni sa nachádza vývoj technického vybavenia. Jeho vývojom narastal aj vývoj rôznych druhov informácií od jednoduchých až po zložité – multimediálne. Tým sa postupne vyvíjali aj techniky spracovania informácií, o ktorých si povieme v nasledujúcej časti.
Použitá literatúra:
Vlastné poznámky
http://sk.wikipedia.org/wiki/Datab%C3%A1za
Zdroje obrázkov:
http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2007_2008/friends/predchodcovia_pocitacov/tabulator.html
http://en.wikipedia.org/wiki/ENIAC
http://www.filebuzz.com/findsoftware/Microsoft_Fortran_Power_Station_4_0/1.html http://www.livephysics.com/shop/fortran.html http://ninonurmadi.com/pengertian-bahasa-cobol http://lukas.faltynek.com/2007/02/13/cobol-programovaci-jazyk-ktery-stale-zije/ http://tekspeak.wordpress.com/2010/08/20/big-iron-tekspeaks-guide-to-mainframes/ http://etools.tuzvo.sk/sibyla/slovensky/databaza.htm http://oplatkovaz.blog.cz/