Vypracovala: Lenka Brhlíková


 

 

Pablo Neruda nació el año 1904 en Parral en el sur de Chile. Su nombre propio era Neftalí Ricardo Reyes Basoalto. Nació como hijo de un obrero y una maestra de escuela fallecida debido a una tuberculosis cuando Neruda tenía un mes de edad.

 

En el año 1917 publica en el diario “La mañana” un artículo titulado “Entusiasmo y perserverancia”, donde está todavía firmado como Neftalí Reyes. Ésta es la primera publicación del poeta.

 

En el año 1920 decidió a adoptar definitivamente el seudónimo de Pablo Neruda. Eligió este nombre porque tuvo mucha admiración a la obra de Jan Neruda, un poeta checo. En este mismo año recibió también su primer premio por la poesía.

 

Su primer libro de la poesía que publica en el año 1923 se llamó Crepusculario. Un año después publica el libro Veinte poemas de amor y una canción desesperada.

 

El tema principal de este libro pequeño es el amor. Habla del amor mediante los versos que forman una estructura simple. Los primeros veinte poemas hablan de amor feliz. El poeta describe en ellos la belleza del amor. Los versos contienen muchísimas metáforas y el amor aparece en ellos mucho. El poeta habla del amor como de algo que rellena al hombre: “Todo lo llenas tú, todo lo llenas.”, habla del amor muy fuerte que une a la gente con una fuerza divina. Así son los primeros veinte poemas. El último es el soneto que habla de amor que se terminó y utiliza las palabras como ”cementerio de besos”, habla de la realidad muy oscura y triste con el amor perdido utilizando las palabras como “surgen frías estrellas, emigran negros pájaros”. En el poema 21 nombrado Una canción desesperada se siente mucho dolor y mucha desesperanza que surge del amor perdido.


 

Poema 5 (una parte del texto)

 

Para que tú me oigas

mis palabras

se adelgazan a veces

como las huellas de las gaviotas en las playas.

Collar, cascabel ebrio

para tus manos suaves como las uvas.

Y las miro lejanas mis palabras.

Más que mías son tuyas.

Van trepando en mi viejo dolor como las yedras.

Ellas trepan así por las paredes húmedas.

Eres tú la culpable de este juego sangriento.


 

Pablo Neruda recibió durante su vida varios premios por la literatura sobretodo por la poesía. Entre otros podemos elegir por ejemplo el Premio Nacional de Literatura que recibió en el año 1945. En octubre de 1971 recibió el Premio Nobel de Literatura. Murió en Santiago el 23 de septiembre de 1973 . Póstumamente se publicaron sus memorias en 1974, con el título Confieso que he vivido.


 

 

Preklad:


Pablo Neruda sa narodil v roku 1904 v Parral na juhu Čile. Jeho vlastné meno bolo Neftalí Ricardo Reyes Basoalto. Narodil sa ako syn robotníka a učiteľky, ktorá umrela na tuberkulózu, keď bol Neruda mesiac starý.

 

V roku 1917 publikuje v denníku “La mañana” článok nazvaný “Entuziasmus a vytrvalosť”, kde je ešte podpísaný ako Neftalí Reyes. Toto je prvá básnikova publikácia.

 

V roku 1920 sa rozhodol definitívne prijať pseudonym Pablo Neruda. Vybral si toto meno, pretože veľmi obdivoval dielo českého básnika Jána Nerudu. V tomto istom roku obdržal taktiež svoju prvú cenu za poéziu.

 

Jeho prvá zbierka básní, ktorú publikuje v roku 1923, sa volá “Mrákoty”. O rok neskôr vydáva knihu “Dvadsať básní o láske a jedna zúfalá pieseň”.

 

Hlavnou témou tejto malej knihy je láska. Hovorí o láske prostredníctvom veršov, ktoré tvoria jednoduchú štruktúru. Prvých dvadstať básní hovorí o šťastnej láske. Básnik v nich opisuje krásu lásky. Verše obsahujú množstvo metafor a láska sa v nich často objavuje. Básnik hovorí o láske ako o niečom, čo napĺňa človeka: “všetko napĺňaš ty, všetko napĺňaš”, hovorí o láske veľmi silnej, ktorá spája ľudí božskou silou. Takýchto je prvých dvadsať básní. Posledný je sonet, ktorý hovorí o láske, ktorá sa skončila a používa slová ako:”cintorín bozkov”, hovorí o veľmi pochmúrnej a smutnej realite so stratenou láskou, používajúc slová ako “vychádzajú studené hviezdy, emigrujú čierne vtáky”. V básni číslo 21 nazvanej Pieseň zúfalstva je cítiť veľa bolesti a veľké zúfalstvo, ktoré vychádza zo stratenej lásky.

 

 

Báseň 5 (časť textu)

 

Aby si ma počula,

vzďaľujú sa občas

moje slová

ako stopy čajok na plážach.

Náhrdelník, opitý zvonček

pre tvoje ruky jemné ako bobule hrozna.

A vidím ich, moje slová vzdialené.

Viac ako moje sú tvoje.

Šplhajú sa po mojej starej bolesti ako brečtan.

Šplhajú sa tak po vlhkých stenách.

Ty si zodpovedná za túto krvavú hru.


 

Pablo Neruda získal počas svojho života viacero ocenení za literatúru, predovšedkým za poéziu. Medzi inými môžeme vybrať napríklad Národnú cenu za literatúru, ktorú obdržal v roku 1945. V októbri 1971 obdržal Nobelovu cenu za literatúru. Umrel v Santiagu, 23.septembra 1973. Po jeho smrti v roku 1974 vyšli jeho pamäte pod názvom Priznávam čo som žil.