Systém časov v nemčine sa od slovenčiny líši už ich počtom. Nemecké sloveso má šesť gramatických časov, a to dva jednoduché a štyri zložené. Skutočný čas má ako reálna forma bytia tri stupne: prítomnosť, minulosť a budúcnosť. Týmto trom stupňom v nemeckom jazyku zodpovedá šesť gramatických časov :

 

  • pre prítomnosť – Präsens

  • pre minulosť – Präteritum, Perfekt, Plusquamperfekt

  • pre budúcnosť – Futur I, Futur II,


Slovesné časy sa používajú absolútne alebo relatívne. Pri absolútnom použití označuje slovesný čas prítomnosť, minulosť alebo budúcnosť. Pri relatívnom použití vyjadrujeme súčasnosť deja A s dejom B, alebo sa dej A realizuje pred dejom B prípadne po ňom.


 

 

Präsens

 

Prítomný čas sa môže použiť v jeho základnom význame, alebo sekundárne. Prítomník v jeho základnom význame vyjadruje reálne deje, ktoré sa uskutočňujú v čase prehovoru, teda práve prebiehajúce deje.


Napr.


Ich bin jetzt zu Hause und lese Zeitung.

Ja som teraz doma a čítam noviny.


Aktuálnosť deja je možné zdôrazniť príslovkami jetzt, gerade.


Ich bin gerade in Deutschland und suche ich eine Wohnung.

Som práve v Nemecku a hľadám nejaký byt.



 

V sekundárnom význame vyjadruje prítomník


  • atemporálnosť – všeobecnú platnosť v odborných poučkách a prísloviach


Napr.


Der Apfel fällt nicht weit von dem Stamm.

Jablko nepadá ďaleko od stromu.

 

  • sprítomňovanie dejov minulých (historický prézent) , hovoriaci rozpráva nejakú udalosť v minulom čase a zrazu prejde do prítomníka, čím dosiahne vysoký stupeň dramatičnosti deja.

  • sprítomňovanie dejov budúcich, ak je z kontextu jasné, že ide o budúcnosť


Napr.

 

Morgen gehen wir ins Kino.

Zajtra ideme do kina.



 

Präteritum

 

Préteritum sa zvyčajne používa pri rozprávaní súvislých príbehov z minulosti. Používa sa i na vyjadrenie súčasnosti dvoch dejov v minulosti. Prekladáme ho do slovenčiny podľa kontextu minulým časom dokonavého i nedokonavého slovesa. Préteritom môžeme vyjadriť aj dej, ktorý bezprostredne predchádza inému minulému deju. Préteritum sa tu používa s pluskvamperfektom.


Napr.

 

Als sie die traurige Nachricht erhalten hatte, ging sie schnell zur Tante.

Keď dostala smutnú správu, išla rýchlo k tete.



 

Perfekt

 

Préteritum a perfektum sú významovo totožné. Perfektum sa však bežne používa v dialógoch (pri konverzácii) o tom, čo sa stalo v minulosti. Pri spojení s príslovkami eben, gerade, jetzt perfektum vyjadruje skutočnosť, že dej sa odohral bezprostredne pred prítomnosťou.


Napr.

 

Maria har mir es gerade gegeben.

Mária mi to práve dala.


Perfektom môžeme vyjadriť aj predčasnosť nejakého deja k deju prítomnému.


Napr.

 

Wenn meine Mutter aus der Arbeit gekommen ist, kocht sie einen Tee.

Keď moja matka príde z práce, uvarí si čaj.


Namiesto perfekta pomocných a spôsobových slovies sa v rozhovore častejšie používa préteritum.



 

Plusquamperfekt

 

Pluskvamperfektum vyjadruje minulý dej ukončený v minulosti, alebo minulý dej, ktorý predchádzal inému minulému deju. Do slovenčiny ho prekladáme minulým časom. Ak chceme zdôrazniť predčasnosť, použijeme príslovku predtým, skôr než, len čo a podobne. Pluskvamperfektum môže vyjadrovať skutočnosť, že jeden minulý dej sa odohral pred iným minulým dejom. Môže stáť v samostatnej vete, alebo v súvetí, a to podľa zmyslu v hlavnej alebo vedľajšej vete. Kombinuje sa s préteritom alebo perfektom.


Napr.

 

Die Mutter brachte das Kind ins Bett, nachdem es eingeschlafen war.

Matka zaniesla dieťa do postele potom, čo ono zaspalo.



 

Futur I

 

1.budúci čas používame v nemčine na vyjadrenie vzdialenejších dejov v budúcnosti. Budúce deje sa však v nemčine často vyjadrujú prítomníkom (ak je to z kontextu jasné). Použitím 1. budúceho času vyjadruje hovoriaci istotu, že sa daná skutočnosť stane.


Napr.

 

Ich werde in Berlin 3 Jahre studieren.

V Berlíne budem študovať 3 roky.


Tento čas sa používa i na vyjadrenie prítomných dejov s náznakom neistoty. Býva doplnený slovami wohl, wahrscheinlich, vielleicht atď.


Peter wird wahrscheinlich krank sein.

Peter bude asi chorý.



 

Futur II

 

Pôvodne sa druhý budúci čas používal na vyjadrenie dejov, ktoré sa skončili, než nastali iné budúce deje. V tejto funkcii sa dnes stretávame s 2. budúcim časom zriedka. Najčastejšie má tento čas modálny význam. Vyjadruje domnienku o minulosti. Môžeme ju zosilniť modálnymi časticami wohl, vielleicht, wahrscheinlich, sicher.


Napr.

 

Claus ist nicht gekommen. Er wird wahrscheinlich zu Hause gearbeitet haben.

Klaus neprišiel. On bude pravdepodobne pracovať doma. 

 



Zopakujte si:
1. Ktoré gramatické časy má nemčina?
2. Aký gramatický čas používame na vyjadrenie atemporálnosti?
3. Kedy používame préteritum?
4. Uveďte príklad použitia perfekta na vyjadrenie predčasnosti deja k deju prítomnému!
5. Kedy používame 1.budúci čas?
6. Uveďte príklad použitia 2.budúcveho času!

Použitá literatúra:
Zmaturuj z nemeckého jazyka.
Themen aktuell 2
Príručná gramatika nemčiny