Čeľaď makovité (Papaveraceae) [podtrieda: Magnóliové; trieda: Dvojklíčnolistové; oddelenie: Magnóliorasty]
Ide o jednoročné alebo viacročné byliny rôzneho vzhľadu. Listy sú striedavé, jednoduché a delené, kvety majú pravidelné. Významným znakom je prítomnosť článkovaných mliečnic v pletivách, ktoré sú vyplnené mliečnou tekutou emulziou – mlieko, latex – ktorá obsahuje alkaloidy ako morfín, kodeín, tebaín, papaverín a iné.
Zástupcovia tejto čeľade sa vyskytujú v severnom miernom až subtropickom pásme, a patria sem byliny - liečivé, pestované alebo i buriny.
Plodom je tobolka, ktorá obsahuje veľké množstvo drobných semien, obsahujúcich olejnatý endosperm.
Medzi najvýznamnejších zástupcov patria:
mak poľný (Papaver argemone) mak vlčí (Papaver rhoeas) mak siaty (Papaver somniferum) lastovičník väčší (Chelidonium maius) slncovka kalifornská (Eschscholtzia californica)
Mak siaty
Mak siaty je jednoročná, cca 30cm – 180cm bylina, na povrchu má modrastú „inovať“. Stonka je priama jednoduchá alebo vetvená, listy sú celistvé, zubaté, prostredné listy sú poloobijímavé.
Korunné lístky sú bielo- ružové až fialové, zospodu môžu mať tmavšiu škvrnu. Mak siaty kvitne od júna do augusta.
V Európe sa pestuje ako kultúrna plodina už od obdobia neolitu, na Slovensku sa pestuje v teplých oblastiach, inak sa s výnimkou najchladnejších oblastí sa v súčasnosti pestuje celosvetovo.
Obr. 1: Mak siaty
Použitie:
-
na výrobu oleja,
-
v potravinárstve sa využívajú semená (napr. makové koláče),
-
ako okrasná rastlina,
-
z nezrelých makovíc sa získava ópium
-
v ľudovom liečiteľstve sa používa oddávna na tíšenie bolesti
-
v mágii
Čeľaď lipovité (Tiliaceae) [podtrieda: Diléniové, trieda: Dvojklíčnolistové, oddelenie: Magnóliorasty]
Čeľaď lipovité zahŕňa stromy, kry, ale i byliny. Väčšina zástupcov tejto čeľade rastie v trópoch. Listy zástupcov čeľade lipovitých sú striedavé, niekedy laločnaté, zvyčajne majú trblietavé chĺpky. Kvety sú malé a voňavé.
Plod je drevnatá suchá tobolka alebo bobuľa.
V miernom pásme severnej pologule, teda i u nás sa vyskytujú hlavne:
lipa veľkolistá (Tilia Platyphyllos) lipa malolistá (Tilia cordata) lipa obyčajná (Tilia x europaea)
Lipa veľkolistá
Lipa veľkolistá je strom rastúci do výšky 40 metrov. Kmeň má valcovitý, mohutný (staršie stromy). Kôra stromu je hladká, šedá, vekom pozdĺžne praská. Listy sú striedavé, mierne asymetrické. Čepeľ listov je dlhá do 12 cm. Lipa veľkolistá kvitne v máji, cca 2 týždne pred lipou srdcovitou. Kvety sú žlté, v súkvetiach bývajú po 3 – 5, visia pod listami. Kališné lístky sú 5 – 7 mm dlhé, tyčinky sú dlhšie ako korunné lístky. Plody sú tvrdé - veľké cca 6 – 10 mm – dozrievajú v septembri až októbri a ostávajú na strome i počas zimy.
Lipa malolistá (srdcovitá)
Lipa malolistá je strom rastúci do výšky približne 30 m. Listy má okrúhle, dlhé a široké, do veľkosti 7,5 cm. Listy sú pri báze srdcovité a zúžené do hrotu, na okrajoch zúbkaté. Z hornej strany sú listy lesklé, zelené, zo spodnej strany modrozelené. Kvety sú voňavé, svetložltej farby, priemeru okolo 2 cm, v súkvetiach do 10.
Plod lipy malolistej je okrúhly, drevnatý, sivozelený, veľkosti asi 6 mm.
Obr. 2: Lipa malolistá (tilia cordata)
Obr. 2: Lipa veľkolistá
.
Využitie líp:
-
v lesníctve
-
záhradníctve
-
alejové stromy
-
v rezbárstve
-
kvety – v liečiteľstve
Zopakujte si:
1. Vymenuj odlišnosti medzi lipou malolistou a lipou veľkolistou.2. Ktorá z líp kvitne skôr?
3. Kedy kvitne mak siaty?
4. Z ktorej časti rastliny sa získava ópium a načo sa využíva?
Použitá literatúra:
http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=3&file=dvojklicnolistovebiorp.weebly.com/uploads/1/9/9/3/1993829/01_makovit.doc
http://botany.cz/cs/papaver-somniferum/
vlastné poznámky
www.statpedu.sk
Zdroje obrazkov:
http://b-and-t-world-seeds.com/carth.asp?species=Papaver%20somniferum&sref=436486http://ronald1982.webklik.nl/page/pagina75
http://www.canal-medicina.es/medicina_natural/000100_tilia_platyphyllos_plantas_medicinales_01.htm
http://www.meemelink.com/prints%20pages/21937.Tiliaceae%20-%20Tilia%20cordata.htm