Slovné druhy delíme na:

 

  • ohybné – dajú sa skloňovať alebo časovať,

  • neohybné – nedajú sa skloňovať, ani časovať.


 

Medzi ohybné slovné druhy patria:

 

  1. podstatné mená – napríklad dievča, pes, dom, krása, hokejista,

  2. prídavné mená – napríklad vzácny, milá, slonie, strýkov, líščí,

  3. zámená – napríklad tvoj, môj, jej, ona, ktorý, niekde, jeho, ja,

  4. číslovky – napríklad tri, sto, druhý, dvojmo, štvoraký, niekoľkokrát,

  5. slovesá – napríklad pracovať, písať, rozprávať, kresliť, hrať sa.


 

Medzi neohybné slovné druhy patria:

 

  1. príslovky – napríklad doma, vľavo, pekne, veľmi, dobre, včera,

  2. predložky– napríklad na, v, do, za, popod, poza, pre, pred, zo,

  3. spojky – napríklad a, ale, alebo, kiežby, že, aby, lebo, pretože,

  4. citoslovcia – napríklad ach, joj, au, och, juj, juchú, bum, bác,

  5. častice – napríklad nech, kiežby, vari.


 

 

Neohybné slové druhy


  1. Príslovky

 

Príslovky sú plnovýznamové neohybné slová, ktoré vyjadrujú rozličné okolnosti dejov, vlastností a predmetov.


 

Podľa druhu rozdeľujeme príslovky na:

 

  • príslovky miesta,

  • príslovky času,

  • príslovky spôsobu,

  • príslovky príčiny.


 

Príslovky miesta:

 

Na príslovky miestasa pýtame otázkami: kde?  kade? odkiaľ? pokiaľ? kadiaľ?


Príklady prísloviek miesta:

 dolu, hore, ďaleko, blízko, okolo, zhora, zľava.

 

 

Príslovky času:

 

Na príslovky času sa pýtame otázkami: kedy? odkedy? dokedy? ako dlho? dokiaľ? zakiaľ?


 Príklady prísloviek času:

 teraz, zajtra, potom, dávno, včera, oddávna.


 

Príslovky spôsobu:

 

Na príslovky spôsobu sa pýtame otázkami: ako? akým spôsobom?


Príklady prísloviek spôsobu:

výborne, pekne, zle, svorne, dobre, veselo.


 

Príslovky príčiny:

 

Na príslovky príčiny sa pýtame otázkami: prečo? načo?


Príklady prísloviek príčiny:

omylom, úmyselne, právom, služobne, zámerne.

 


Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč druh príslovky:

 

 

neúmyselne

príslovka príčiny

dnes

príslovka času

vonku

príslovka miesta

navždy

príslovka času

doma

príslovka miesta

očividne

príslovka spôsobu

pomaly

príslovka spôsobu

vpredu

príslovka miesta

náročky

príslovka príčiny

bližšie

príslovka miesta




  1. Predložky

 

Predložky sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú vzťahy medzi pomenovaniami – slovami.


Predložky stoja pred:

 

  • podstatnými menami – napríklad pred domom, od strachu,

  • zámenami – napríklad od neho, bez nej, za mnou,

  • číslovkami – s jednou, za druhou, do sto.




Vokalizácia predložiek


Niektoré predložky sa na zľahčenie výslovnosti vokalizujú. To znamená, že k neslabičným predložkám s, z, v, k sa pripája vokál – samohláska, čím sa zmenia neslabičné predložky na slabičné predložky.

 

Príklady vokalizácie predložiek:

 

k mne – ku mne,

s starkou – so starkou,

z života – zo života,

v vode – vo vode.


 

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o príslovku alebo predložku.

minule

príslovka

zľahka

príslovka

spoza

predložka

drsno

príslovka

kvôli

predložka

pod

predložka

vonku

príslovka

pre

predložka

odo

predložka

milo

príslovka





Použitá literatúra:
Krajčovičová - Keselová: Slovenský jazyk pre 7. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 2010. 95 s.
Krajčovičová, J. a kol.: Slovenský jazyk pre 5. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 2009. s. 66 – 68.
Péteryová, O. a kol.: Zbierka úloh zo slovenského jazyka na prijímacie skúšky na stredné školy. Didaktis, Bratislava, 1992. 144 s.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s.