|
Chemický prvok |
Chemická značka prvku |
Protónové číslo Z |
Teplota topenia/ Teplota varu |
Elektrónová konfigurácia elektrónov |
|
Vanád |
V |
23 |
1917 °C/ 3380 °C |
[Ar] 3d3 4s2 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vanád
-
V zlúčeninách sa vanád vyskytuje s oxidačným číslom V, IV, III, II, I, 0 a –I.
-
Elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy vanádu: 3d3 4s2
-
Jeho zliatinu so železom nazývame ferovanád
-
Vanád sa priemyselne vyrába z oxidu vanadičného (V2O5), ktorý je za prítomnosti železa pri vysokej teplote redukovaný kremíkom (kremík = redukčné činidlo). Vanád, ktorý týmto postupom vzniká tvorí s prítomným železom zliatinu ferovanád.
-
Získavanie čistého vanádu: redukciou oxidu vanadičného (V2O5) vápnikom Ca
V2O5 + 5 Ca → 2 V + 5 CaO
-
Pri izbovej teplote je málo reaktívny – nereaguje s kyslíkom, nereaguje so zriedenými kyselinami (výnimkou je kyselina fluorovodíková HF), nereaguje s roztokmi hydroxidov alkalických kovov
-
Pri teplote nad 600°C reaguje s kyslíkom za vzniku V2O5
-
Použitie vanádu: prísada do ocelí
-
Oceľovosivý tvrdý kov
-
Má nízku hustotu a vysoký bod topenia
Zlúčeniny vanádu:
Chlorid vanadičitý VCl4 – vzniká priamym zlučovaním vanádu s chlórom, hnedá kvapalina.
Fluorid vanadičitý VF4 – vzniká reakciou VCl4 so suchým fluorovodíkom
VCl4 + 4 HF → VF4 + 4 HCl
Fluorid vanadičný VF5 – vzniká disproporcionáciou fluoridu vanadičitého zahrievaním na 600°C
2 VF4 → VF3 + VF5
Oxid vanadičitý VO2 – má amfotérny charakter, v roztokoch kyselín a v roztokoch hydroxidov sa ľahko rozpúšťa na zodpovedné vanadičité soli alebo na vanadičitany. Má tmavomodré sfarbenie.
Oxid vanadičný V2O5 – má výrazné kyselinotvorné vlastnosti. Je to oranžová kryštalická látka. Rozpúšťa sa v roztokoch hydroxidov alkalických kovov, používa sa ako katalyzátor pri oxidačných procesoch
VO, V2O3, VO2, V2O5 – tuhé látky, ktoré sú nerozpustné vo vode.
Výskyt v prírode: v zemskej kôre je vanád málo rozšírený (patronit VS4, vanadinit, karnotit a pod.)
Zopakujte si!!!
-
Vymenujte zlúčeniny vanádu a charakterizujte dve z nich.
-
Doplňte chemickú rovnicu o stechiometrické koeficienty:
V2O5 + Ca → V + CaO
Použitá literatúra:
Juraj Krätsmár – Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, vydavateľstvo Osveta, 1994, ISBN 80-217-0532-9, str. 366, 367J. Gažo a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, 3. Vydanie, ALFA, Bratislava 1981, str. 592 - 603
www.wikipedia.sk


