Zdroj. Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Chemický prvok

Chemická značka prvku

Protónové číslo Z

Teplota topenia/

Teplota varu

Elektrónová konfigurácia elektrónov

Vanád

V

23

1917 °C/

3380 °C

[Ar] 3d3 4s2

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

Vanád

 

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Van%C3%A1d

 

 

  • V zlúčeninách sa vanád vyskytuje s oxidačným číslom V, IV, III, II, I, 0 a –I.

  • Elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy vanádu: 3d3 4s2

  • Jeho zliatinu so železom nazývame ferovanád

  • Vanád sa priemyselne vyrába z oxidu vanadičného (V2O5), ktorý je za prítomnosti železa pri vysokej teplote redukovaný kremíkom (kremík = redukčné činidlo). Vanád, ktorý týmto postupom vzniká tvorí s prítomným železom zliatinu ferovanád.

  • Získavanie čistého vanádu: redukciou oxidu vanadičného (V2O5) vápnikom Ca

V2O5 + 5 Ca → 2 V + 5 CaO

  • Pri izbovej teplote je málo reaktívny – nereaguje s kyslíkom, nereaguje so zriedenými kyselinami (výnimkou je kyselina fluorovodíková HF), nereaguje s roztokmi hydroxidov alkalických kovov

  • Pri teplote nad 600°C reaguje s kyslíkom za vzniku V2O5

  • Použitie vanádu: prísada do ocelí

  • Oceľovosivý tvrdý kov

  • Má nízku hustotu a vysoký bod topenia

 

 

 

Zlúčeniny vanádu:

 

Chlorid vanadičitý VCl4 – vzniká priamym zlučovaním vanádu s chlórom, hnedá kvapalina.

 

Fluorid vanadičitý VF4 – vzniká reakciou VCl4 so suchým fluorovodíkom

 

VCl4 + 4 HF → VF4 + 4 HCl

 

Fluorid vanadičný VF5 – vzniká disproporcionáciou fluoridu vanadičitého zahrievaním na 600°C

2 VF4 → VF3 + VF5

 

Oxid vanadičitý VO2 – má amfotérny charakter, v roztokoch kyselín a v roztokoch hydroxidov sa ľahko rozpúšťa na zodpovedné vanadičité soli alebo na vanadičitany. Má tmavomodré sfarbenie.

 

Oxid vanadičný V2O5 – má výrazné kyselinotvorné vlastnosti. Je to oranžová kryštalická látka. Rozpúšťa sa v roztokoch hydroxidov alkalických kovov, používa sa ako katalyzátor pri oxidačných procesoch

 

VO, V2O3, VO2, V2O5 – tuhé látky, ktoré sú nerozpustné vo vode.

 

Výskyt v prírode: v zemskej kôre je vanád málo rozšírený (patronit VS4, vanadinit, karnotit a pod.)

 

 

 

Zopakujte si!!!

 

  1. Vymenujte zlúčeniny vanádu a charakterizujte dve z nich.

  2. Doplňte chemickú rovnicu o stechiometrické koeficienty:

V2O5 + Ca → V + CaO



Použitá literatúra:
Juraj Krätsmár – Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, vydavateľstvo Osveta, 1994, ISBN 80-217-0532-9, str. 366, 367
J. Gažo a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, 3. Vydanie, ALFA, Bratislava 1981, str. 592 - 603
www.wikipedia.sk

Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Van%C3%A1d