Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

 

Charakteristika prvkov:

 

Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

 

  • Prvky uvedenej skupiny patria medzi prechodné prvky a medzi kovy

  • Za normálnych podmienok sú to látky pevného skupenstva

  • V zlúčeninách sa vyskytujú s oxidačným číslom II, III, IV, najstálejším oxidačným číslom je oxidačné číslo V, najmä pri nióbe a tantale.

  • Vo valenčnej sfére majú 5 elektrónov

  • Elektrónová konfigurácia valenčných elektrónov tantalu: 5d3 6s2 a vanádu: 3d3 4s2

  • Elektrónová konfigurácia valenčnej sféry nióbu je: 5d4 6s1

  • Dubnium – rádioaktívny prvok

     

     

     

Vanád

 

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Van%C3%A1d

 

 

  • V zlúčeninách sa vanád vyskytuje s oxidačným číslom V, IV, III, II, I, 0 a –I.

  • Jeho zliatinu so železom nazývame ferovanád

  • Vanád sa priemyselne vyrába z oxidu vanadičného (V2O5), ktorý je za prítomnosti železa pri vysokej teplote redukovaný kremíkom (kremík = redukčné činidlo). Vanád, ktorý týmto postupom vzniká tvorí s prítomným železom zliatinu ferovanád.

  • Získavanie čistého vanádu: redukciou oxidu vanadičného (V2O5) vápnikom Ca

 

V2O5 + 5 Ca → 2 V + 5 CaO

 

  • Pri izbovej teplote je málo reaktívny – nereaguje s kyslíkom, nereaguje so zriedenými kyselinami (výnimkou je kyselina fluorovodíková HF), nereaguje s roztokmi hydroxidov alkalických kovov

  • Pri teplote nad 600°C reaguje s kyslíkom za vzniku V2O5

  • Použitie vanádu: prísada do ocelí

  • Oceľovosivý tvrdý kov

  • Má nízku hustotu a vysoký bod topenia


 

Zlúčeniny vanádu:

 

Chlorid vanadičitý VCl4 – vzniká priamym zlučovaním vanádu s chlórom, hnedá kvapalina.

 

Fluorid vanadičitý VF4 – vzniká reakciou VCl4 so suchým fluorovodíkom

 

VCl4 + 4 HF → VF4 + 4 HCl

 

Fluorid vanadičný VF5 – vzniká disproporcionáciou fluoridu vanadičitého - zahrievaním na 600°C

 

2 VF4 → VF3 + VF5

 

Oxid vanadičitý VO2 – má amfotérny charakter, v roztokoch kyselín a v roztokoch hydroxidov sa ľahko rozpúšťa na zodpovedajúce vanadičité soli alebo na vanadičitany. Má tmavomodré sfarbenie.

 

Oxid vanadičný V2O5má výrazné kyselinotvorné vlastnosti. Je to oranžová kryštalická látka. Rozpúšťa sa v roztokoch hydroxidov alkalických kovov – vznikajú bezfarebné vanadičnany, používa sa ako katalyzátor pri oxidačných procesoch.

 

VO, V2O3, VO2, V2O5 – tuhé látky, ktoré sú nerozpustné vo vode.

 

Výskyt v prírode: v zemskej kôre je vanád málo rozšírený (patronit VS4, vanadinit, karnotit a pod.)


 

 

Niób

 

  • Striebrosivý kov

  • Na vzduchu je stály, je odolný voči kyselinám aj voči lúčavke kráľovskej

  • Rozpúšťa sa len v kyseline fluorovodíkovej

  • Získavame ho z oxidu Nb2O5, ktorý je redukovaný hliníkom alebo uhlíkom

  • Zlúčeniny: oxid niobičný Nb2O5 – má kyslý charakter, NbCl5 – chlorid niobičný


 

 

Tantal

 

  • Striebrosivý kov

  • Na vzduchu je stály, je odolný voči kyselinám aj voči lúčavke kráľovskej

  • Rozpúšťa sa len v kyseline fluorovodíkovej

  • Získavame ho z K2[TaF7] jeho redukciou so sodíkom Na alebo elektrolyticky

  • Chemicky odolný

  • Tvrdý

  • Pružný

  • Použitie: v zliatinách s chrómom na výrobu nástrojov (napríklad: chirurgické nástroje kostné náhrady, v stomatológii)

  • Zlúčeniny: oxid tantaličný Ta2O5 – má kyslý charakter, TaCl5 – chlorid tantaličný




Použitá literatúra:

 

Juraj Krätsmár – Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, vydavateľstvo Osveta, 1994, ISBN 80-217-0532-9, str. 366, 367

J. Gažo a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, 3. Vydanie, ALFA, Bratislava 1981, str. 592 - 603

www.wikipedia.sk




Zdroj obrázkov:

 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Van%C3%A1d