Taliansko po 1. svetovej vojne
Taliansko síce vstúpilo do 1. svetovej vojny na strane Nemecka a Rakúsko-Uhorska ako člen Trojspolku, ale v roku 1915 z neho vystúpilo a pridalo sa na stranu Dohody. Po skončení vojny bolo teda Taliansko víťaznou mocnosťou a očakávalo rôzne výhody a územné zisky. Nesplnenie týchto požiadaviek a hospodárska kríza spôsobila v Taliansku nespokojnosť. To bola situácia, ktorú využili rôzne politické strany a zoskupenia a ponúkali rôzne riešenia krízovej situácie.
Riešenie krízovej situácie
Politici sa snažili získať si nespokojné obyvateľstvo nereálnymi sľubmi. V politike začali prevládať nacionalisti (žiadali, aby vláda bojovala proti svojmu novému susedovi - Juhoslávii a odňala mu územie, na ktorom žili aj Taliani) a socialisti (organizovali robotnícke štrajky, aby podnikateľov prinútili zvýšiť mzdy). Najväčšiu popularitu však získal Benito Mussolini, ktorý sľuboval, že po prevzatí moci vyrieši všetky problémy ľudu (nezamestnanosť, vyššie mzdy a zisky podnikateľom) a nastolí vládu pevnej ruky – to v praxi znamenalo poslušnosť a oddanosť režimu a vodcovi. Ľudia jeho sľubom uverili a čoskoro sa okolo Mussoliniho zoskupila skupina mladých fašistov. Mussolini z nich vytvoril fašistickú stranu, ktorej cieľom bolo získať všetku moc v štáte.
Vznik fašizmu
Fašistická politika sa po prvýkrát presadila v medzivojnovom Taliansku vedenom Benitom Mussolinim. Fašizmus (taliansky fascismo) je totalitná ideológia, politické hnutie. Fašistická ideológia vychádzala z nacionalizmu (taliansky fašizmus), prípadne rasizmu (nemecký nacizmus) a bola následkom 1. svetovej vojny. Príčinou víťazstva fašizmu v európskych krajinách boli: nestabilita a nejednotnosť vlád, ekonomická a politická kríza, nedôvera verejnosti k demokracii.
Kto bol Benito Mussolini
-
narodil sa 29. júla 1883 v Dovia di Predappio - zomrel 28. apríla 1945 pri Miláne
-
bol vodca talianskeho fašizmu,
-
v rokoch 1922 - 1943 fašistický diktátor v Taliansku,
-
od roku 1926 vystupoval ako neobmedzený vodca – duce.
Benito Mussolini (1883-1945)
Mussoliniho začiatky
Narodil sa v rodine kováča a učiteľky v dedine Dovia pri meste Forli. Študoval v saleziánskom kláštore, neskôr v učiteľskom inštitúte vo Forli. V roku 1901 sa stal učiteľom, neskôr pracoval ako novinár a redaktor. Vstúpil do socialistickej strany, kde vydával časopis Avanti! (Vpred!) a bol riaditeľom ústredného orgánu socialistickej strany. V rokoch 1915 - 1917 bojoval v 1. svetovej vojne. V roku 1919 založil militantnú protirevolučnú a teroristickú organizáciu Fasci di Combattimento (prvé ozaj fašistická skupina). Názov získala podľa znaku tzv. starorímskych fasces – zväzkov prútov, ovinutých červenými remeňmi so sekerou uprostred. Tento znak symbolizoval právo bičovať a stínať hlavy v starovekom Ríme – moc ríše nad životom a smrťou obyvateľov. Hlavným cieľom Mussoliniho bola obnova rímskeho impéria.
Starorímske fasces
Mussolini pri moci
15. mája 1921 sa stal poslancom a založil Národnú fašistickú stranu, ktorú viedol. Časť fašistov vytvorila polovojenské ozbrojené organizácie, ktoré vyvolávali na uliciach sústavné bitky a prepadávali príslušníkov iných, najmä robotníckych strán. Nosili čierne uniformy, preto ich prezývali čiernoodenci. Ich symbolom bola ľudská lebka s prekríženými hnátami. Mussolini teror v uliciach zámerne stupňoval a sľuboval, že len čo dostane k moci, nastolí poriadok.
Na jeseň 1922 už Mussolini otvorene žiadal účasť svojej strany vo vláde. Koncom októbra 1922, spolu s ďalšími predákmi fašistického hnutia, zorganizovali tzv. „pochod na Rím“, ktorý sa skončil tak, že kráľ Emanuel III. Mussoliniho požiadal o vytvorenie novej vlády. Nový režim bol budovaný formou teroru - zavraždenie socialistického vodcu Matteotiho v júni 1924, vyhlásenie diktatúry v januári 1925, zrušenie slobody tlače v decembri 1925, zavedenie korporatívneho systému v roku 1926 a iné. Mussoliniho fašistická strana odstránila všetky občianske práva a slobody, podriadila si celé vedenie štátu, súdnictvo, školstvo, kultúru a začala ľuďom predpisovať aj to, čo si majú myslieť a ako sa majú správať. Politických protivníkov postavila pred mimoriadne súdy, kde sa vôbec nemohli obhajovať. Väčšinu odsúdili na dlhoročné väzenie alebo poslali na opustené Liparské ostrovy na nútené práce. Na výchovu mladých fašistov zriadili organizáciu Synovia vlčice.
Fašisti v roku 1929 získali podporu aj katolíckej cirkvi (tzv. Lateránske zmluvy). Formálne však Taliansko ostalo monarchiou s kráľom. Kráľ Emanuel III. podporoval Mussoliniho až do roku 1943.
Mussolini viedol dobyvačnú politiku:
-
útok na Korfu v roku1923,
-
obsadenie Etiópie (Habeša) v roku1936,
-
účasť na mníchovskej dohode v roku 1938,
-
podpis spojenectva s Hitlerom roku 1939,
-
obsadenie Albánska v roku 1939.
Mussolini a 2. svetová vojna
Mussolini zatiahol Taliansko do druhej svetovej vojny, keď v roku 1940 vstúpil s Hitlerom do vojny proti Francúzsku a vypovedal vojnu Anglicku. V tom istom roku zaútočil Mussolini proti Grécku, ale neuspel a Nemci museli Talianov roku 1941 v Grécku zachraňovať. Ukázalo sa však, že vojensky je Taliansko slabé a Hitler sa na jeho pomoc nemohol spoliehať. Po neúspechoch v Grécku sa neúspechy Talianska kopili. Po vylodení angloamerických jednotiek na Sicílii sa väčšina Mussoliniho kolegov obrátila proti nemu a na hlasovaní Veľkej fašistickej rady 25. júla 1943 hlasovali proti nemu. Kráľ Viktor Emanuel III. Mussoliniho odvolal a dal ho zatknúť. Poslal ho do úplnej izolácie v strednom Taliansku. Vláda oficiálne pokračovala po boku spojenca Nemecka, ale v skutočnosti pracovala na dohode kapitulácie, ktorú potom aj so spojencami podpísala. Skupina hitlerovských výsadkárov uniesla Mussoliniho, ktorý 18.9.1943 v severnom Taliansku zriadil bábkovú Taliansku socialistickú republiku (tzv. Republika Saló). Na konci 2. svetovej vojny v roku 1945 bol zatknutý spojeneckými mocnosťami a na úteku z väzenie bol zabitý.
Mussolini s Hitlerom
Posledné dni Mussoliniho
27. 4. 1945 pri dedine Dongo pri jazere Como, Mussoliniho spolu s vtedajšou partnerkou Clarettou Petacci zajali talianski partizáni, keď sa chystal utiecť do Švajčiarska. O deň neskôr 28.4.1945 oboch popravili spolu s ich 16-členným sprievodom (spravidla ministri a úradníci Talianskej socialistickej republiky). Ich telá previezli do Milána a na námestí Piazza Loreto zavesili hlavami dolu, aby boli vystavené vyčíňaniu davu. Mussoliniho potom pochovali v neoznačenom hrobe na milánskom cintoríne. Roku 1950 jeho telo preniesli do Predappia, odkiaľ bolo koncom 50-tych rokov nakrátko ukradnuté, ale potom sa vrátilo späť.
Zopakujte si:
1. Aká bola situácia v Taliansku po 1. svetovej vojne?2. Stručne uveď najdôležitejšie fakty so života Mussoliniho.
3. Čo boli starorímske fasces?
4. Na čo slúžili Liparské ostrovy?
Použitá literatúra:
1. Tkadlečková, H. a Kratochvíl, V.: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 19952. Montefiore, S. S.: Beštie - najkrutejšie postavy dejín, Fortuna Libri, Bratislava 2009
3. Hopkinsová? Ch.: Udalosti 20. storočia, Mladé letá, Bratislava 1996
Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Benito_Mussolinihttp://skarbutts.wordpress.com/
http://www.ushmm.org/wlc/en/media_ph.php?MediaId=2074



