Legenda:


  • Názov legenda pochádza z latinského slova a znamená - to, čo sa má prečítať.

  • Legenda ako žáner vznikla v období stredoveku.

  • Patrila medzi reprezentačné žánre, v danej dobe sa čítali tak, ako sa dnes čítajú napr. romány a novely.

  • V stredoveku sa dokonca vydávali zbierky legiend. U nás je známa napr. zbierka Legenda Sanctorum (Život svätých) – Jacub de Voragine.

  • Jedná sa o epický žáner s náboženskou tematikou.

  • Legenda môže mať veršovanú alebo prozaickú podobu.

  • Najčastejšie prinášala príbehy svätcov.

  • Svätec žije vždy v súlade s kresťanskou morálkou a je vzorom pre ostatných ľudí. Hovoríme o idealizovanej postave.

  • Často veľmi trpí a pokorne znáša všetky problémy a ťarchy života, pretože je presvedčený o odmene v posmrtnom živote.

  • Svätec viedol asketický spôsob života. Askéza – život s odriekaním životných radostí a životného pohodlia.

  • Viera v posmrtný život je ďalší dôležitý prvok v legendách.

  • Nachádzali sa v nej zázračné a fantastické motívy a prvky.

  • Práve zázračné a nereálne motívy v nej majú dôležité miesto, výraznou mierou zasahujú do príbehu.


 

V období stredoveku boli pestované dva druhy legiend:


1. Legendy, ktoré čerpali z domáceho a uhorského prostredia a udalostí, mali dokumentárnu hodnotu, ale aj typické prvky legendy (askéza hlavného hrdinu, idealizovaná postava svätca, zázraky)


Do uvedenej skupiny legiend patria napr. legendy:


Moravsko-panónske legendy:


Život sv. Konštantína

Život sv. Metoda


 

Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi


Legendy o sv. Štefanovi:


Legenda maior – Legenda väčšia

Legenda minor – Legenda menšia

Legenda Hartvikova


 

 

2. Legendy v pravom slova zmysle, ktoré pochádzali z európskeho legendového fondu:


Do uvedenej skupiny legiend patria napr. legendy:


Legenda o Adamovi a Eve

Legenda o Pilátovi

Legenda o Teofilovi

Legenda o Kataríne

Legenda o Eustachovi,...


Zároveň do uvedenej skupiny legiend patria aj zbierky legiend:


Legenda aurea – Zlatá legenda

Legenda sanctorum – Legenda o svätých – autor Jakub de Voragine



 

Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi


  • Autorom uvedenej legendy je Maurus (tiež blahoslavený Maurus).

  • 1000/1001 - okolo roku 1070.

  • Slovenský básnik a prozaik.

  • Autor najstaršej uhorskej latinskej legendy.

  • O jeho pôvode vieme len veľmi málo.

  • Pochádzal z Nitry.

  • Vzdelanie získal v kláštore na Zobore, kde bol scholastikom.

  • Vysvätený bol v benediktínskom kláštore sv. Martina na Panónskej hore (Maďarsko) a neskôr bol jeho opátom.

  • Päťkostolský (Pécs) biskup.



Charakteristika diela Legenda o sv. Svoradovi - Andrejovi a Benediktovi:


  • Legenda o dvoch mníchoch:

  • Svorad (zomrel asi v rokoch 1031 – 1032) a Benedikt (zomrel asi v 1034 – 1035).

  • Legenda je napísaná v latinčine.

  • Obaja svätci pôsobili za vlády Štefana I. (1000 – 1038).

  • O živote Svorada sa Maurus dozvedel od jeho žiaka Benedikta a o oboch mu rozprával aj Filip, opát benediktínskeho kláštora na Zobore pri Nitre, v ktorom sa spočiatku Svorad a Benedikt zdržiavali. Autor oboch svätcov osobne poznal.

  • Udalosti uvedenej legendy sa odohrávajú v konkrétnom slovenskom prostredí: okolie Nitry a Trenčína.

  • Autor uvedenú legendu napísal pravdepodobne ako kanonizačnú legendu (kanonizácia – vyhlásenie za všeobecne platnú normu, uzákonenie, napr. v cirkevnom práve to znamená pápežovo vyhlásenie za svätého).


 

Svorad – Andrej:


  • Svorad na Slovensko prišiel z „krajiny Poľanov“ – pod uvedeným názvom sa myslelo Poľsko.

  • Narodil sa vraj v Opatowci na Visle a bol pustovníkom na Dunajci. V ostatnom čase sa uvažuje aj o tom, že pôsobil na Liptove (územie Sielnice), ktorý v tom čase patril ku „krajine Poľanov“).

  • R. 1002 vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore pri Nitre.

  • Neskôr sa uchýlil ako pustovník na Skalku pri Trenčíne, kde i zomrel.

  • V pustovníckom živote na Skalke pri Trenčíne ho nasledoval Benedikt.

  • Svorad je ústrednou postavou diela.

  • Autor jeho osobou vykresľuje v duchu idealizovaného typizovania svätcov.

  • Spomína jeho príkladné vlastnosti, vyzdvihuje napr. jeho skromnosť a záľubu v telesnej práci.

  • Najviac ale autor vyzdvihuje typické legendové črty – Svoradovu askézu (pôst a telesné trýznenie) a zázraky, ktoré konal po smrti (vzkriesenie zabitého zbojníka, oslobodenie obeseného zločinca).


 

Benedikt:


  • Svoradov žiak.

  • O jeho živote v legende sa zmieňuje iba krátka časť – digresia.

  • Pôsobil ako pustovník na Skalke pri Trenčíne, kde nahradil Svorada.

  • Zabili ho zbojníci pre peniaze.

  • Hodili ho po smrti do Váhu, odkiaľ bolo jeho telo vytiahnuté a pochované.


 

Krátka ukážka:


Keď ten ctihodný muž Andrej utiahol sa do pustovníckej samoty, na veľké vyčerpanie tela, ale na posilnenie duchovného života, vždy zachovával pôst. Po tri dni od všetkého, čo možno jesť, sa zdržoval pre lásku milosti toho, ktorý pre ľudí stanúc sa človekom, postil sa štyridsať dní. Keď však nadišiel čas štyridsaťdenného pôstu, podľa vzoru rehoľného života, podľa ktorého žil opát Zosimas, kde štyridsaťdenný pôst každý odbavil so štyridsaťpiatimi datľami, sám od otca Filipa, od ktorého prijal mníšsku kutňu, dostal štyridsať orechov a s týmto jedlom sa uspokojac, žil a s radosťou očakával deň svätého vzkriesenia. V tieto dni, ale aj v iné, hoci jedlo nestačilo nielen na občerstvenie tela, ale aj samého ducha zoslabovalo, predsa nikdy nezanechal prácu, vyjmúc v čase modlitby, ale zoberúc sekeru, utiahol sa pracovať na nejaké osamotené miesto v lese. Keď tam jedného dňa, od nesmiernej práce a prísneho pôstu oslabený na tele i na duchu, ležal zamretý, prišiel k nemu nejaký mládenec, na pohľad prekrásny a anjelského výzoru, a naložiac ho na vozík, zaviezol ho do jeho cely. Keď sa však vychytenie, v ktorom bol, pominulo, a prišiel k sebe, poznal, čo s ním spravilo milosrdenstvo božie, i oznámil to spomenutému učeníkovi svojmu Benediktovi, ktorý mi toto rozprával, zaviažuc ho prísahou, aby sa o tom predo dňom jeho smrti nikomu nezmienil.


 

 

Legendy o sv. Štefanovi:


  • Nazývame ich aj tri svätoštefanovské legendy.

  • Sú zamerané na obdobie vlády Štefana I.

  • Zobrazujú spoločenský, politický a cirkevný život v uvedenej dobe.

  • Je to obdobie postupného udomácňovania sa kresťanstva a feudalizmu, v mnohých oblastiach života náročné obdobie.

  • Legendy sa zameriavajú najmä na christianizačnú činnosť Štefana I., rozprávajú napr. o boji Štefana I. s maďarskými pohanskými kniežatami. Venujú sa aj postupnému budovaniu cirkevnej organizácie.

  • Všetky tri legendy vytvárajú zidealizovaný obraz Štefana I., ale každá ináč.

  • V Legende maior je vykreslený ako pokorný vládca.

  • V Legende minor ako bojovník za kresťanskú vieru.

  • V Legende Hartvikovej je ponorený do sveta mystiky a fantastiky.





Zopakujte si:
1. Vysvetlite termín legenda.
2. Charakterizujte dielo Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi.
3. Charakterizujte tri svätoštefanovské legendy.

Použitá literatúra:
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
KOLEKTÍV AUTOROV: Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva, I. Stredovek, 1. vyd. 1997. Slovenský Tatran Bratislava. ISBN 80-222-0462-5
ŽILKA, T., OBERT, V., IVANOVÁ, M.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 1. vyd. 1997. Litera. Bratislava. ISBN80-85452-52-9
http://sk.wikipedia.org/wiki/Maurus_(Nitra)