Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová



 

Balada – lyrickoepický žáner


  • Z lat. slova ballare – tancovať.

  • Má ľudový pôvod.

  • Dej balady je pochmúrny a tragický.

  • Často sa v nej vyskytujú nadprirodzené postavy a bytosti, personifikované (zosobnené) prírodné javy, umelci, víly, strašidlá a pod.

  • Hrdina obvykle zahynie, resp. ho stihne krutý trest.

  • Pôvodne bola balada ľudovou tanečnou piesňou.

  • Často sa v nej vyskytuje refrén.


Rozlišujeme niekoľko druhov balád:


 

 

 


BALADA:



1. Ľudová

2. Umelá:

a, poloľudová (ponáška na ľudovú baladu)

b, sociálna

c, subjektivizovaná



 

  1. Ľudová balada:


  • Má neznámeho autora.

  • Pôvodne sa spievala a bola obľúbená na šľachtických dvoroch a v mestách.

  • Patrí medzi kratšie balady – mala rozsah väčšinou od 20 do 120 veršov (stručný dej).

  • Charakterizuje ju pochmúrny a tragický dej.

  • Mala menej dialógov ako umelá balada.

  • Neobsahuje dlhé opisy prostredia.

  • Významné postavenie v uvedenom druhu balady mali nadprirodzené postavy a javy.

  • Nadprirodzené postavy a javy zasahovali do deja.

  • Končí sa tragicky – trestom alebo smrťou hrdinu.

  • Pri vykonávaní trestu, resp. pri smrti stoja nadprirodzené bytosti a javy.

  • Z tém sa v nej najčastejšie vyskytujú témy vernosť a žiarlivosť, láska a nenávisť, násilné oddelenie milencov, sociálne rozdiely prekážajúce láske, vynútené manželstvo, rozbitie manželstva, opozícia bohatí – chudobní,...



  1. Umelá balada:


  • Jej vznik sa datuje do konca 18. storočia. Jej inšpiračnými zdrojmi boli práve ľudové balady. Prvým slovenským autorom umelej balady bol Janko Kráľ – predstaviteľ slovenskej romantickej balady.

  • Má známeho autora.

  • Podľa toho, kto vystupuje v umelej balade, kto spôsobí smrť alebo realizuje trest, a podľa témy rozlišujeme tieto druhy umelej balady:


 

a, poloľudová balada (ponáška na ľudovú baladu):

 


  • Známy autor.

  • Pochmúrny a tragický dej.

  • Rozsiahlejší dej ako ľudová balada.

  • Viacej dialógov ako ľudová balada.

  • Podrobnejšie opisy prostredia.

  • Zásah nadprirodzených postáv a javov do deja.

  • Končí sa tragicky – trestom alebo smrťou hrdinu.

  • Pri vykonávaní trestu, resp. pri smrti stoja nadprirodzené bytosti a javy.


 

 b,sociálna balada:

 


  • Známy autor.

  • Pochmúrny a tragický dej.

  • Rozsiahlejší dej ako ľudová balada.

  • Viacej dialógov ako ľudová balada.

  • Podrobnejšie opisy prostredia.

  • Nie vždy sa končí smrťou hrdinu.

  • Výsledkom môže byť strata života, ale aj strata zdravia, šťastia, blízkeho príbuzného.

  • Obeť neporuší závažné dohody alebo zásady, je obeťou, nie potrestaným človekom.

  • Problémy v živote hlavnej postavy spôsobujú sociálne podmienky – vojna, hlad, prísna matka.



c,subjektivizovaná balada:

 


  • Známy autor.

  • Má subjektivizovanú časť:


  1. Autor je prítomný v deji v 1. os. sg.

  2. Autor výrazne hovorí o svojom vnútri.


  • Má aj časť ľudovej balady.

  • Pochmúrny a tragický dej.

  • Rozsiahlejší dej ako ľudová balada.

  • Viacej dialógov ako ľudová balada.

  • Podrobnejšie opisy prostredia.


 

 

Francois Villon (fransoa vijon)

 


Základné životopisné údaje:

 


  • 1431 – asi 1463.

  • Francúzsky autor neskorého stredoveku alebo ranej renesancie.

  • Považovaný za prvého z tzv. francúzskych prekliatych básnikov.

  • Narodil sa v Paríži.

  • Pochádzal z chudobnej rodiny.

  • Meno prijal od kňaza, svojho vychovávateľa.

  • Vyštudoval univerzitu v Paríži. Študoval slobodné umenia.

  • Viedol veľmi neviazaný život, mnohokrát bol za rôzne prečiny súdený a väznený, zabil dokonca človeka, bol odsúdený na obesenie, napokon bol jeho trest zmiernený na vyhnanstvo z Paríža.

  • Po odchode z Paríža vraj po ňom zmizli všetky stopy.

  • Svoju tvorbu výrazne inšpiroval svojím životom, dokonale vyjadril najmä pocity človeka, ktorý žil na pokraji spoločnosti.

  • Miesto jeho úmrtia je neznáme.


 

Francois Villon je tvorcom tzv. francúzskej alebo villonskej balady.

 


Francúzska alebo villonska balada:

 


  • Lyrická forma zložená z troch strof so 7 až 12 veršami a záverečného poslania.

  • Záverečné poslanie má spravidla rozsah polovice predchádzajúcej strofy, teda 4 – 6 veršov.

  • Poslanie je uzavreté veršom, ktorý sa refrénovito opakuje na konci každej strofy.

  • O jeho básňach sa hovorí, že sú formálne dokonalé.


 

Francois Villon napísal diela:


Malý testament

Veľký testament


 

Malý testament


  • Dielo tvorí 40 osemveršových strof.

  • Vzniklo na sklonku roku 1456 pred prvým dobrovoľným vyhnanstvom autora z Paríža.

  • Ide o satirické dielo, ktoré napr. ironizuje autorovo ľúbostné sklamanie, vysmieva sa váženým osobnostiam, provokuje strážcov verejného poriadku, lúči sa s priateľmi.


 

Veľký testament


  • Najvýznamnejšie dielo básnika.

  • Vzniklo asi o 5 rokov po diele Malý testament.

  • Dielo nadväzuje na Malý testament predovšetkým tematikou lúčenia so svetom.

  • Zaoberá sa pominuteľnosťou ľudského života, dobovými pomermi a nespravodlivosťou vtedajšieho sveta.

  • Ide o cyklus 2 023 veršov obsahujúci aj 15 nepravidelne rozmiestnených balád.

  • Dielo sa týka predovšetkým Paríža a jeho okolia – bohatého, honosného, ale aj biedneho.

  • Postavami básní sú často zástupcovia spodiny spoločnosti – pasáci, vreckári, zlodeji.

  • Autor často v diele paroduje témy, ktoré sa objavovali vo vtedajšej literatúre – napr. neúprosné plynutie času, neodvratnosť smrti, sťažnosti na všetko a na všetkých.

  • Autor často poukazuje na biedu a úbohosť spoločnosti.

  • V diele sú aj básne o strachu zo smrti, o ľútosti nad stratenou mladosťou,...

  • Všetky témy sú doplnené osobnými zážitkami autora, autor vyjadruje pocity milostného i materiálneho vyvrheľa.

  • Často vyzýva na vymyslený súboj vyššie postavených, ale často má aj pocity obáv z toho čo príde.

  • Provokáciu a znechutenie strieda vytriezvenie, lebo všetko raz skončí. Nie je peklo, raj, boží súd – nie je nesmrteľná duša. Smrť znamená definitívny koniec. Smrť však nerobí medzi ľuďmi rozdiely, týka sa všetkých bez ohľadu na postavenie. V jej spravodlivosti spočíva zároveň aj útecha.


 

Krátke ukážky – preložil J. Smrek

 


...Tam zamŕza veŕ žart a smiech.

Čo platné, majetky že mali,

belostné lôžko ako sneh,

bruchá si vínom napájali

a hodovali, tancovali?

Tu každá rozkoš prestáva,

len to, čomu v nej slúžievali,

hriech – obraz smrti – zostáva.


 

Balady Johanna Wolfganga Goetheho a Friedricha Schillera:


Johann Wolfgang Goethe:

 


Základné životopisné údaje:

 


  • 1749 – 1832

  • Narodil sa vo Frankfurte nad Mohanom.

  • Bol synom cisárskeho radcu.

  • Študoval právo v Lipsku a Štrasburgu.

  • Po skončení štúdií pôsobil ako právnik, cisársky radca a minister weimarského opátstva.

  • Veľa a rád cestoval, často navštevoval napr. Taliansko a Čechy.

  • Nevenoval sa len literatúre, ale svoje sily venoval aj politickej aktivite v programe literárneho hnutia Sturm und Drang (Búrka a vzdor).

  • Dlhé roky riadil aj dvorné divadlo vo Weimare.

  • Vo Weimare v okolí dnes je možné nájsť okrem ulíc a záhrad, ktoré nesú jeho meno, i rôzne malé tabuľky na domoch, plotoch s nápismi: „V tomto dome pil Goethe šálku čaju“ či dokonca nápis na jednej jaskyni: „Tu strávil Goethe noc so slečnou XY.“ Nakoľko sú tieto tabuľky pravdivé, nevedno, no jedného človeka to už nahnevalo a na svoju bránu do domu si nalepil tabuľku: „Tu nikdy nebol Goethe“.

  • Na pamiatku veľkého priateľstva J. W. Goetheho a F. Schillera stojí dodnes vo Weimare bronzová socha týchto dvoch významných básnikov. Táto socha stojí na námestí pred Nemeckým národným divadlom. Goethe (postava z nášho pohľadu vľavo) ľavou rukou drží za rameno Schillera, zatiaľ čo v pravej drží vavrínový veniec. Schiller drží v ľavej ruke zvitok a pravou „nepriateľsky siaha po korune."


 

Literárna tvorba:

 


Za najvýznamnejšie diela uvedeného autora sú považované diela:


Utrpenie mladého Werthera – dvojdielny ľúbostný román

Faust – dvojdielna dramatická báseň


 

Ďalej napísal:


  • Eposy: Líška Reineke, Herman a Dorota

  • Prírodnú, spoločenskú a ľúbostnú lyriku: Rímske légie, Benátske epigramy, Západovýchodný diván

  • Romány: Učňovské roky Wilhelma Meistera, Výberové príbuznosti

  • Úvahový cestopis: Talianska cesta

  • Autobiografické dielo: Z môjho života, Báseň a pravda

  • Dramatické diela: Clavijo, Egmont, Ifigenia v Tauride, Torquato Tasso


 

Známe sú aj jeho balady:


Kráľ tmy

Rybár

 


 

Napísal veľa balád spolu s F. Schillerom pre Almanach múz.


 

Kráľ tmy:

 


  • Ľudový typ balady – pretože v nej smrť dieťaťa zapríčiní nadprirodzená bytosť – kráľ tmy.

  • Vidí ho a počuje iba syn:


Poď, dieťa krásne, poď so mnou!

Zabavíme sa peknou hrou;

i kvietkov si môžeš natrhať;

a čo zlatých šiat má moja mať!


  • Otec hneď neuverí, že dieťaťu hrozí nebezpečenstvo:


Ach, otecko, chytil ma, otecko môj,

kráľ tmy ma schytil tak, že bolí, joj!


  • Otec poruší ešte jednu zásadu, nemal byť o polnoci, v hodine duchov vonku.

  • Nevinné dieťa umiera, vinníkom a zároveň potrestaným je otec a vrahom kráľ tmy:


lež synček v náručí mŕtvy bol...


  • Forma uvedenej balady je veľmi zvláštna – autor ju písal ako divadelnú hru, repliky postáv nemajú uvádzaciu vetu, pravidelne sa striedajú.

  • Balada má prológ a epilóg.

  • Chýba v nej opis prostredia, autorská reč je iba v prológu:


Kto cvála v polnočnom víchre zlom?

To otec so svojím synčekom.


  • Autorská reč sa nachádza ešte v epilógu.


 

 

Friedrich Schiller

 


Základné životopisné údaje:

 


  • Celé meno autora je Johann Christoph Friedrich Schiller.

  • Nemecký básnik, dramatik, historik a estetik.

  • 1759 – 1805.

  • Narodil sa v Marbachu.

  • Bol synom vojenského lekára. Mal len sestry – až päť.

  • Študoval právo a medicínu na vojenskej akadémii, jeho rodičia ho ale nútili študovať teológiu. Jeho život vo vojenskej akadémii nebol jednoduchý, vládla v nej prísna disciplína, žiadny voľný deň, prázdniny, či dovolenka. Aj počas návštev rodičov, ktoré sa konali vždy len chvíľu, boli prítomní dozorcovia. Práve tu sa zrodila u básnika obrovská túžba po slobode.

  • Zaujímal sa ale najmä o divadlo a literatúru.

  • Krátky čas pôsobil ako plukovný lekár.

  • Napokon sa venoval len umeleckej, teoretickej a publicistickej činnosti.

  • Bol dramaturgom divadla v Mannheime.

  • Žil vo Weimare, bol veľmi blízkym priateľom J. W. Goetheho.

  • Vyučoval históriu na Jenskej univerzite.

  • Zomrel vo Weimare.


 

Literárna tvorba:

 


Dramatické diela:


Zbojníci

 

Fiesco

Úklady a láska

Don Carlos

Panna Orleánska

Mária Stuartová

William Tell

Lžidimitrij

Messinská nevesta


Písal aj lyrické diela, balady s historickou tematikou, historické monografie, estetické štúdie,...


 

 

Zopakujte si:

 


1. Definujte baladu ako literárny žáner.

2. Uveďte znaky villonskej balady.

3. Charakterizujte baladickú tvorbu J. W. Goetheho a F. Schillera.


Použitá literatúra:

 

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

MATURUJEM ZO SLOVENĆINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

http://tas.wbl.sk/TL_II./balada.pdf