Vypracovala: Lenka Brhlíková Las corridas de toros
Entre las tradiciones más típicas y conocidas españolas encontramos seguramente las corridas de toros. Esta tradición es una de las más conocidas en el mundo aunque al mismo tiempo es una de las más polémicas. Se piensa que el origen de las corridas proviene de los espectáculos del Imperio Romano, donde los gladiadores luchaban entre ellos o con unas bestias en el circo.
Las corridas de toros se celebran en „las plazas de toros“, donde el centro se llama „arena“. En la arena tiene lugar la lucha de los toreros con el toro.
Los trajes que llevan los toreros se llaman „trajes de luces“, porque los adornos de oro y plata que tienen, brillan con el sol. La corrida consiste de varias partes. En la primera parte de la corrida, el torero lleva el „capote“, que es una tela de color rojo o rosa muy vivo. En la segunda parte, la tela es de color rojo-sangre y se llama „muleta“. El torero pasa de muleta al toro. La corrida consiste en que el toro va contra el capote o la muleta y con su ayuda el torero engaña al toro e intenta evitar que le clave los cuernos. Al final el torero coge la espada y mata al toro.
Si el torero hace buena „faena”, es decir, si torea de una forma bonita, elegante y da una muerte rápida al toro tiene como premio las orejas y el rabo del toro.
Los toros de las corridas son de una raza especial. Se crían especialmente para diferentes espectáculos taurinos y se llaman „toros de lidia”.
Las corridas de toros están prohibidas en muchos países entre los cuales encontramos a España también. La pregunta es si las corridas son un deporte, un arte o un acto criminal contra los toros. Muchas personas las consideran repulsivas, mientras que otras quedan fascinadas por ellas. Aunque mucha gente está luchando por prohibir el espectáculo taurino, la popularidad de las corridas de toros es bastante grande gracias a la gente que está aficionada de este „acto deportivo” o que piensa que es una tradición y que no se puede prohibir.
Býčie zápasy
Medzi najtypickejšími a najznámejšími španielskymi tradíciami istotne nájdeme býčie zápasy. Táto tradícia je jednou z najznámejších na svete, hoci zároveň je aj jednou z najviac polemických. Hovorí sa, že pôvod zápasov pochádza z predstavení Rímskej ríše, kde gladiátori bojovali medzi sebou alebo s beštiami v amfiteátri. Býčie zápasy sa slávia na býčej aréne, kde sa stred volá aréna. V aréne sa uskutočňuje zápas toreadorov s býkom. Obleky, ktoré nosia toreadori sa volajú „žiarivé obleky“, pretože majú ozdoby zo zlata a striebra, ktoré sa na slnku trblietajú. Zápas tvoria viaceré časti. V prvej časti zápasu má toreador oblečený plášť, ktorý je z látky červenej alebo veľmi živej ružovej farby. V druhej časti je látka krvavočervenej farby a volá sa “muleta”. Toreador dráždi býka muletou. Zápas spočíva v tom, že býk ide proti plášťu alebo mulete a s jeho pomocou toreador býka klame a snáží sa mu zabrániť, aby ho bodol rohami. Nakoniec toreador vezme meč a zabije býka.
Ak toreador spraví dobrý výkon, inak povedané, ak zápasí s býkom pekne, elegantne a býka usmrtí rýchlou smrťou, má ako odmenu býkove uši a chvost.
Býky zo zápasov sú špeciálnej rasy. Chovajú sa špeciálne kvôli rozličným býčím predstaveniam a volajú sa “býky pre zápasy”.
Býčie zápasy sú zakázané v mnohých krajinách medzi ktorými nachádzame aj Španielsko. Otázne je, či sú zápasy športom, umením alebo zločinom voči býkom. Veľa ľudí ich považuje za odporné, zatiaľ čo iní sú nimi fascinovaní. Hoci mnoho ľudí bojuje za zakázanie býčieho predstavenia, popularita býčich zápasov je dosť vysoká vďaka ľuďom, ktorí sú závislí na tomto „športovom akte“ alebo, ktorí si myslia, že je to tradícia, ktorú nemožno zakázať.