Aktinoidy

Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

Aktinoidy - charakteristika

-         Sú to prvky, ktoré sa nachádzajú v 7. Perióde za aktíniom

-         Prvky, ktoré sú v PSP umiestnené za uránom nazývame transurány (začínajú protónovým číslom 93)

-         Všetky prvky, ktoré patria medzi aktinoidy sú rádioaktívne prvky

-         Striebrolesklé kovy

-         Sú to elektropozitívne kovy, ktoré reagujú s vodou a s kyslíkom

-         Vnútorne prechodné prvky

-         S mnohými kovovými prvkami tvoria zliatiny

-         V závislosti od teploty sa často vyskytujú vo viacerých kryštálových modifikáciách

Príprava:

Aktinoidy, ktoré sa vyskytujú v prírode sa v elementárnom stave pripravujú:

1.    najmä redukciou svojich oxidov aluminotermicky

2.    redukciou fluoridov pomocou alkalických kovov alebo pomocou kovov alkalických zemín:

UF₄ + 2 Ca → 2 CaF₂ + U

Transurány sú pripravované jadrovými reakciami.

Výskyt v prírode

Vo významných množstvách sa v prírode vyskytujú len tórium a urán. Protaktínium, plutónium a neptúnium  sa v prírode vyskytujú v nepatrných množstvách, ostatné  prvky boli pripravené umelo pomocou jadrových reakcií.

Zlúčeniny

UO₂ – oxid uraničitý – hnedočervená prášková látka

UO₃ – oxid uránový – žlto-oranžová prášková látka, rozpúšťa sa v kyselinách, rozpúšťa sa v hydroxidoch alkalických kovov.

UF₆ – fluorid uránový – ľahko sa vyparuje (pri teplote 56,5 °C a tlaku 101,3 kPa). Pripravujeme ho napríklad reakciou fluoridu uraničitého UF₄  s fluórom pri teplote 500 °C:

UF₄ + F₂ → UF₆

Charakteristika niektorých aktinoidov

  Tórium

-         nerozpustný v zriedených kyselinách

-         nerozpustný v roztokoch hydroxidov

-         rozpúšťa sa v lúčavke kráľovskej a kyseline chlorovodíkovej HCl

-         teplota topenia: 1750 °C

-         teplota varu: 3800 °C

-         objavené v roku 1892 v neraste s názvom torit ThSiO₄

Protaktínium

-          v nepatrnom množstve sa vyskytuje v uránovej rude – smolinci

Urán

-         prirodzený rádioaktívny prvok

-         používa sa ako palivo

-         teplota topenia: 1132 °C

-         teplota varu: 3818 °C

-         bol objavený v roku 1789

-         prírodný urán sa  skladá  z troch izotopov: ²³⁴U, ²³⁵U, ²³⁸U – všetky tri nuklidy sú α-žiariče, majú veľmi dlhý polčas rozpadu

-         rudy uránu: uraninit UO₂, smolinec U₃O₈  a karnotit

Plutónium

-         spolu s uránom sa využívajú ako palivové články v jadrových elektrárňach a na výrobu jadrových zbraní, vyhorené jadrové palivo je rádioaktívne

-         teplota topenia: 640 °C

Použitá literatúra:

Zmaturuj z chémie, Didaktis, 2002, ISBN 80-7358-030-6, str. 101

Juraj Krätsmár-Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, Osveta, 1994, ISBN 80-217-0532-9, str. 362, 363, 364

J. Gažo a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, ALFA, Bratislava, 3. Vydanie, 1981, str. 573, 574, 575, 576, 577

Štefan Poláček, Jozef Kulich, Ján Tomáš, Alena Vollmanová, Anorganická chémia, SPU Nitra 2003, ISBN 80-8069-137-1

http://www.javys.sk/