Najvýznamnejším nástrojom, ktorým štát ovplyvňuje ekonomiku sú dane. Dane sú povinné pre všetkých a práve oni zabezpečujú štátu kredibilitu a prosperitu. Štát sa musí snažiť, aby mal dostatočné množstvo príjmov z daní, ale zároveň musí dane držať na takej úrovni, aby boli dostatočne motivujúce pre podnikanie v danom štáte.

 

Daň definujeme ako povinnú a nenávratnú platbu vyberanú štátnymi orgánmi od fyzických a právnických osôb na základe zákona.


Dane môžeme všeobecne rozdeliť na niekoľko druhov. Podľa základného členenia rozlišujeme

 

  1. Priame dane – tieto dane platia právnické a fyzické osoby priamo vo forme daní z príjmov (aj miezd), či dane z majetku, výhry a podobne.

  2. Nepriame dane - sú také formy dane, ktoré právnické či fyzické osoby platia nepriamo. Ide o dane, ktoré kupujúci zaplatí v cene výrobkov alebo služieb a priamo ich neodvádza štátu. To za neho robí predávajúci. Do tejto kategórie daní zaraďujeme predovšetkým daň z pridanej hodnoty, spotrebnú daň a iné.


Daň z pridanej hodnoty - je to daň, ktorá súvisí s výrobou a predajom istého tovaru, alebo služby v každom okamihu jeho výroby a tiež predaja. Táto daň sa premieta do koncovej ceny kompletného výrobku. Dnes predstavuje DPH 20% z celkovej ceny výrobku.


Spotrebné dane – tieto dane sa týkajú alkoholu, tabaku, pohonných hmôt či liehu. Sú nástrojom regulácie, lebo ich zvyšovaním či znižovaním môže štát ovplyvniť, množstvo spotrebovaného materiálu.


Daň z príjmu fyzických a právnických osôb – Táto daň je zo všetkých daní najdôležitejšia a prináša do štátneho rozpočtu aj najviac peňazí. Ide v nej o odvod istej čiastky peňazí, ktoré v danom období získala právnická či fyzická osoba (ide o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z kapitálového majetku a pod.). Zákonne sa vymedzuje tzv. nezdaniteľná položka, ktorá je určovaná podľa toho, koľko detí daná osoba má. Podľa toho sa určí základ dane, ktorý je o túto nezdaniteľnú položku ponížení. Zo základu daná osoba potom odvádza daň. Táto daň vychádza z tzv. spravodlivého kódexu, ktorý hovorí, že čím je väčší príjem, tým je väčšia aj daň.


Daň z nehnuteľností – táto daň je predovšetkým príjmom samospráv. Je to daň z vlastnenej nehnuteľnosti napr. domu, bytu, garáže a odvádzajú ju vlastníci daného pozemku alebo stavby.


Cestná daň – cestnú daň platia predovšetkým majitelia vozidiel, ktorí toto vozidlo používajú ako nástroj pre svoje podnikanie. Fyzické osoby, ktoré auto používajú na súkromné účely túto daň neplatia.


Daň z dedičstva, darovania a prevodu nehnuteľností – je to daň, ktorá sa odvádza na základe dedenia alebo darovania istej veci. Na Slovensku bola táto daň pred časom zrušená. Nájdeme ju však napr. v Nemecku, Rakúsku či Poľsku.


 

 

Štátny rozpočet


Všetky spomínané dane sú súčasťou tzv. štátneho rozpočtu. Štátny rozpočet je finančný plán daného štátu. Je to istý centrálny obnos peňazí, ktorý je určený na isté obdobie. Štátny rozpočet je však limitovaný istou sumou peňazí, ktoré sa používajú na vopred stanovené ciele štátu na dané obdobie. Používanie rozpočtu na vopred stanovené ciele sa nazýva aj fiškálna politika.

Štátny rozpočet získava peniaze predovšetkým z priamych a nepriamych daní a zároveň z iných poplatkov (napr. pokút, či sankcií). Na druhej strane sa výdavky štátneho rozpočtu členia na 2 kategórie a to sú:

Transferové platby – sú to platby pre obyvateľstvo – starobné dôchodky, invalidné dôchodky, vdovské či sirotské dôchodky a rôzne príspevky. Transferové platby neslúžia na získavanie istých hmotných či nehmotných statkov.

Nákup statkov a služieb – ide o nákupy, pri ktorých sa získavajú isté hmotné či nehmotné statky (nákup softwéru pre štátnu správu, stavba nových bytov a podobne). Štát prerozdeľuje peniaze do istých oblastí napr. kultúra, sociálne zabezpečenie, obrana, školstvo a pod.


Poznáme tri druhy štátneho rozpočtu a to sú


  1. Vyrovnaný rozpočet - je to rozpočet, kde výdavky a príjmy štátneho rozpočtu sú v rovnováhe. Štát neprodukuje žiadne dlhy.

  2. Schodkový rozpočet – rozpočet je schodkový vtedy, keď sú výdavky štátu väčšie ako sú jeho príjmy. Štát si na vykrytie štátneho rozpočtu musí požičať a tým vytvára štátny dlh. Na to aby štát získal peniaze do rozpočtu vydáva tzv. obligácie. Je to v podstate štátny dlhopis, ktorý je splatný k istému dátumu.

  3. Prebytkový rozpočet - je to ideálny rozpočet, ktorý je na strane výdavkov menší ako na strane príjmov. Štát môže viac míňať.





Zopakujte si:
1. Definujte čo je to daň!
2. Aké druhy daní poznáme?
3. Aká je to daň z pridanej hodnoty?
4. Definujte štátny rozpočet!
5. Aké druhy štátneho rozpočtu poznáte ? Aký je v nich rozdiel?
6. Čo sú to obligácie?

Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005