Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová
Charakteristika
-
Väčšina ich zlúčenín sú toxické
-
Pripravujú sa napríklad redukciou príslušných oxidov, ktoré sa zo sírnych rúd získavajú pražením (za prístupu vzduchu), napríklad:
2 Bi2S3 + 9O2 →2 Bi2O3 + 6 SO2
Bi2O3 + 3C → 2 Bi + 3 CO
-
Arzén je sivá látka, veľmi krehká.
Zlúčeniny arzénu
S vodíkom
AsH3
-je prudko jedovatá plynná látka, molekula má podobnú štruktúru ako amoniak NH3. Nemá zásadité vlastnosti.
Vznik: účinkom kyseliny na arzenidy kovový prvkov, napríklad:
K3As + 3 HCl →AsH3 + 3 Kc
S halogénmi
AsCl3 – chlorid arzenitý
Príprava: priamou syntézou: 2 As + 3 Cl2 → 2 AsCl3
-
Má nízku teplotu topenia
-
Halogenidy arzenité vo vodných roztokoch hydrolyzujú:
AsCl3 + 3 H2O ↔ H3AsO3 + 3 HCl
AsF5
Príprava (oxidáciou príslušným dihalogénom): AsF3 + F2 → AsF5
Oxidy
(As2O3)2 – vzniká priamym zlučovaním arzénu s kyslíkom (pálením). Má podobnú molekulovú štruktúru ako P4O6.
Oxid arzenitý – pri reakcii s vodou tvorí kyselinu hydrogenarzenitú HAsO2 alebo trihydrogenarzenitú H3AsO3. Uvedené kyseliny majú amfotérny charakter a sú to slabé kyseliny.
Oxid arzeničný As2O5
Príprava: dehydratáciou kyseliny arzeničnej. Kyselina arzeničná (stredne silná trojsýtna kyselina) – H3AsO4.
2 H3AsO4 → As2O5 + 3 H2O
Sulfidy
AsS – sulfid arzenatý
Zlúčeniny antimónu
S vodíkom
Stibán – SbH
-
Prudko jedovatý plyn, molekula stibánu má podobnú štruktúru ako amoniak NH3.
-
Nemá zásadité vlastnosti
-
Vzniká účinkom kyseliny na antimonidy kovových prvkov:
Mg3Sb2 + 6 HCl → 2 SbH3 + 3MgCl2
S halogénmi
SbCl3 chlorid antimonitý
Príprava: Reakciou oxidu alebo hydroxidu v roztoku pri nadbytku príslušnej halogenovodíkovej kyseliny (jej nadbytkom sa zabráni hydrolýze): Sb2O3 +6 HCl → 2 SbCl3 + 3 H2O
Vo vodných roztokoch halogenidy antimonité hydrolyzujú: SbF3 + 3 H2O → Sb(OH)3 + 3 HF
Ďalšie zlúčeniny antimónu s halogénmi: SbF5, SbCl5.
Príprava: SbF3 + F2 → SbF5
Oxidy
Známe sú oxidy a hydroxidy, ako napríklad: Oxid antimonitý SbO3 – rozpúšťa sa aj v roztokoch silných zásad, podobne aj Sb(OH)3 hydroxid antimonitý, oxid antimoničitý SbO2.
Zlúčeniny bizmutu
Bizmután BiH3 – bizmután je zlúčenina vodíka a bizmutu. Je to plynná látka, prudko jedovatá.
BiCl3, BiF3, BiI3 a BiBr3 – príprava napríklad:
Bi2O3 + 6 HCl → 2 BiCl3 + 3 H2O
BiF5 – príprava:
BiF3 + F2 → BiF5
Oxidy
Oxid bizmutitý BiO3 – nereaguje so zásadami, ale rozpúšťa sa v roztokoch kyselín.
Použitá literatúra:
Juraj Krätsmár-Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, Osveta, 1994, ISBN 80-217-0532-9, str. 299, 300, 301302, 303, 304. J. Gažo a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, ALFA, Bratislava, 3. Vydanie, 1981, str. 713
