Vypr    acovala: Mgr. Zuzana Szocsová


 

 

 

Chemický prvok

 

Značka chemického prvku

 

Latinský názov

 

Protónové číslo Z

 

Elektrónová konfigurácia

 

Hélium

 

He

 

Helium

 

2

 

1s2

 

Neón

 

Ne

 

Neon

 

10

 

[He] 2s2 2p6

 

Argón

 

Ar

 

Argon

 

18

 

[Ne] 3s2 3p6

 

Kryptón

 

Kr

 

Krypton

 

36

 

[Ar] 3 d10 4s2 4p6

 

Xenón

 

Xe

 

Xenon

 

54

 

[Kr] 4d10 5s2 5p6

 

Radón

 

Rn

 

Radon

 

86

 

[Xe] 4f14 5 d10 6s2 6p6


 

Charakteristika

 

  • p6 prvky

  • valenčné orbitály vzácnych plynov sú plne obsadené elektrónmi

  • v atómovom stave sú vzácne plyny veľmi stabilné a nereaktívne (z dôvodu plne obsadenej valenčnej sféry)

  • všeobecná elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns2 np6

  • pri bežných podmienkach sú to plynné látky, bezfarebné

  • sú bez chuti a bez zápachu

  • nie sú jedovaté a sú nezápalné

  • nevytvárajú molekuly

  • atómy vzácnych plynov sú navzájom priťahované slabými van der Waalsovými silami (z toho vyplýva ich nízka teplota varu a tuhnutia)

  • vyznačujú sa vysokou ionizačnou energiou

  • majú nízku teplotu varu – teplota varu stúpa so stúpajúcim protónovým číslom

  • oxidačné stupne: Kr: II, IV, VI

  • oxidačné stupne Xe: II, IV, VI

  • Ar (He) = 4,0026

  • Ar (Ne) = 20,179

  • Ar (Ar) = 39, 948

  • Ar (Kr) = 83,80

  • Ar (Xe) = 131,3

  • Ar (Rn) = [222]


 

Výskyt v prírode

 

  • vzácne plyny sa v nepatrných množstvách vyskytujú v atmosfére, v hydrosfére a vo vrchnej vrstve zemskej kôry

  • tvoria produkty rádioaktívnych rozpadov nerastov – najmä hélium He


 

Výroba

 

  • ako vedľajšie produkty pri frakčnej destilácii kvapalného vzduchu

  • hélium môžeme získať zo zemného plynu

 

 

Zlúčeniny vzácnych plynov

 

  • prvé zlúčeniny xenónu s prvkami s veľkou elektronegativitou boli pripravené v roku 1962, neskôr boli pripravené aj zlúčeniny kryptónu a radónu

  • zlúčeniny hélia, argónu a neónu nie sú doposiaľ známe

  • fluoridy xenónu: XeF2, XeF4, XeF6, a podobne

  • XeF4, XeF6 – pri pôsobení vody hydrolyzujú za vzniku oxidu xenónového

  • XeF2 tvorí bezfarebné kryštály, tak ako XeF4, a XeF6

  • Oxid xenónový XeO3 – reaguje so silnými zásadami, tvorí bezfarebné kryštály. Je veľmi explozívny

  • XeO4 bezfarebný plyn, explozívny ale v menšej miere ako XeO3

  • KrF2 – vzniká zlúčením fluóru s kryptónom napríklad účinkom elektrického výboja


 

 

Hélium

 

  • Druhý najrozšírenejší prvok vo vesmíre (23%)

  • ľahký plyn, čo umožňuje jeho unikanie z horných vrstiev atmosféry zeme

  • má najnižšiu teplotu topenia a varu čo sa vzácnych plynov týka

  • vyznačuje sa nízkou hustotou

  • nie je horľavý

  • použitie: chladiace médium pre supravodivé zariadenia, náplň do balónov

 

 

 

Neón

 

  • použitie: v neónových žiarivkách

     


 

Argón

 

  • použitie: v metalurgii, pri zváraní ľahko oxidovateľných kovov

     


 

Xenón

 

  • použitie: xenónové lampy

     


 

Radón

 

  • rádioaktívny

  • využitie: pri liečbe onkologických ochorení (222Rn)



 

Použitá literatúra:

 

Zmaturuj z chémie, Didaktis, 2002, ISBN 80-7358-030-6, str. 61, 62

Juraj Krätsmár-Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, Osveta, 1994, ISBN 80-217-0532-9, str. 210 - 213

J. Gažo a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, ALFA, Bratislava, 3. Vydanie, 1981, str. 733-740

Štefan Poláček, Jozef Kulich, Ján Tomáš, Alena Vollmanová, Anorganická chémia, SPU Nitra 2003, ISBN 80-8069-137-1, str. 365 - 367