IRÁN Iracká republika (الجمهورية العراقية, al-Džumhúríja al-Irakíja)
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
438 317 km² |
30 747 000 |
70 ob./km² |
Bagdad |
arabčina, kurdština, turkménčina |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Irak, je štát v juhozápadnej Ázii, teda na Blízkom východe. Na juhu susedí s Kuvajtom a Saudskou Arábiou, na západe s Jordánskom, na severozápade so Sýriou, na severe s Tureckom a na východe s Iránom. Leží na severozápadnom brehu Perzského zálivu.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Irak je možné topograficky rozdeliť na štyri oblasti. Na púšte, typické pre iracký západ a juhozápad. Ďalej vysočina Al-Džazíra medzi riekami Eufrat a Tigris v severnej časti začínajúce asi 120 km severne od Bagdadu. V centrálnom a juhovýchodnom Iraku sa nachádzajú aluviálne roviny Mezopotámskej nížiny, ktoré zaberajú územie väčšie ako 132 000 km². Na severovýchode je to pohorie Zagros, ktoré pokračuje do Turecka a Iránu. Najvyšším bodom je pahorok Hoji Ibrahim s výškou 3 611 m n. m. a najnižším hladina Perzského zálivu, teda 0 m n. m.
Vodstvo
Najväčšími a najvýznamnejšími riekami krajiny sú Eufrat a Tigris, ktoré sa po viac ako 2 500 km spojujú asi 150 km severne od Perzského zálivu a vytvárajú hraničnú rieku Satt el-Arab. Eufrat nemá na území Iraku významnejšie prítoky. Z východu odvodňuje krajinu Tigris a zo Sýrskej púšte neprichádza žiadna významnejšia rieka. Medzi ďalšie väčšie rieky patria Chabur, Veľký Zab, Malý Zab, Dijála a Kerche.
Podnebie
V Iraku sa nachádzajú dve klimatické oblasti. Väčšinu územia zaberajú nižšie položené oblasti s aridným (suchým) a teplým podnebím. Na severovýchode sú pohoria s nižšími teplotami. V nižších oblastiach, kde sa vyskytujú púšte a aluviálne (pririečne) roviny, sa strieda leto a zima s krátkymi prechodnými obdobiami. Letné teploty sa pohybujú medzi 22 °C a 38 °C. Vo vyšších polohách je leto kratšie a zhruba o 5 – 10 °C chladnejšie. V zime prebieha zhruba 90% celoročných zrážok. Ročný úhrn sa pohybuje v nižších polohách medzi 100 a 170 mm a vo vyšších polohách medzi 320 a 570 mm. Teploty v zime dosahujú hodnoty medzi 0 °C a 17 °C.
Rastlinstvo
Na území krajiny prevláda rastlinstvo polopúštne a púštne, hlavne na západe a juhozápade. Rastú tam xerofytné rastliny ako rôzne tŕnisté kry, tamarišky, opuncie. Vysočina Al-Džazíra je pokrytá prevažne stepnou vegetáciou tráv a krov. O čosi bohatší na rastlinstvo je sever krajiny. Na úpätiach hôr a v horách rastú silno zdevastované lesy vŕb (Salix sp.), topoľov (Populus sp.) a borovíc (Pinus sp.). V pohorí Zagros rastú aj silno zdegradované dubiny (Quercus sp.) v nadmorskej výške od 600 do 2 000 m n. m . Lesy zaberajú len 3% povrchu krajiny. Vo vyšších polohách rastie vysokohorská vegetácia, kde prevládajú kozince (Astragulus sp.). Najbohatšou na vegetáciu je Mezopotámska nížina. Rastú tu datľové palmy (Phoenix sp.), oleandri (Nerium oleander), akácie (Acacia sp.) a pestujú sa eukalypty (Eucalyptus sp.).
Živočíšstvo
Zoogeograficky patrí živočíšstvo krajiny do regiónu stredomorského.
Z párnokopytníkov sú to hlavne daniel mezopotámsky (Dama mesopotamica), gazela arabská (Gazella arabica), jeleník dik dik (Madoqua kirkii) a v horách koza bezoárová (Capra aegagrus). Z veľkých šeliem sa tu dosť zriedkavo vyskytujú gepardy (Acinonyx jubatus) a leopardy (Panthera pardus), šakal zlatý (Canis aureus) a hyena pásavá (Hyaena hyaena). Krajina je bohatá na vtáky, prevažne dravce (Falconiformes), hrabavce (Galliformes) a pri riekach žijúce vodné vtáctvo. Z plazov tu žijú napríklad agami (Physignathus sp.) či vretenica rožkatá (Vipera ammodytes). Rieky sú bohaté na ryby, žije tu mnoho druhov kaprovitých.
Socio-ekonomické pomery
História
Oblasť medzi riekami Eufrat a Tigris sa považuje za kolísku civilizácie. Najstaršie známe dedinské osídlenie sa datuje do 6. tisícročia p. n. l. Prvé sumerské obyvateľstvo sa tu objavilo na prelome 4. a 3. tisícročia. Okolo roku 1630 p. n. l. sa Babylonie zmocnili Chetiti a asi o sto rokov neskôr potom Kassiti, ktorí tu vládli takmer päť storočí. Do osudu Asýrie od konca 2. storočia p. n. l. začali zasahovať Aramejci. Na konci 7. Storočia p. n. l. sa pánmi Mezopotámie stali Médovia. Krátku babylonskú renesanciu prerušil v roku 539 p. n. l. príchod Peržanov. V roku 331 p. n. l. dobyl Babyloniu Alexander Veľký a po jeho smrti sa stala súčasťou Seleukovskej ríše. Okolo roku 150 p. n. l. sa územia zmocnili Parthovia. Po pól tisícročí však znovu podľahli Peržanom. Územie bolo tiež súčasťou Rímskeho impéria a neskôr Osmanskej ríše. V roku 637 sa vlády v Mezopotámii ujali moslimskí Arabi, ktorí v roku 754 vybudovali novú metropolu Bagdad. Odvtedy sa Mezopotámii hovorí El Irák al´Arabi. Hranice moderného Iraku určilo Spoločenstvo národov po prvej svetovej vojne v roku 1920. Oblasť Iraku po rozdelení Osmanskej ríše pripadla Spojenému kráľovstvu ako mandátne územie. Iracké kráľovstvo získalo nezávislosť v roku 1932. V roku 1958 vznikla Iracká republika. Tá bola medzi rokmi 1968 a 2003 ovládaná socialistickou stranou Baas (od roku 1979 pod vedením Saddáma Husajna). V roku 2003 uskutočnila koalícia pod vedením Spojených štátov inváziu a vládu tejto strany zvrhla. Začala sa tím vojenská okupácia Iraku a odchod amerických vojakov je plánovaný na rok 2011.
Obyvateľstvo
Zhruba 75 – 80% obyvateľstva sú Arabi a 15 – 20% Kurdi. Ďalšími skupinami obyvateľstva sú Asýrčania a iracký Turkméni. V južnom Iraku žije asi 20 000 tzv. bažinných Arabov – Madánov. Ďalšími menšinovými národnosťami sú Čerkesi, Arméni a Čečeni. Väčšina Iračanov sú moslimovia (97%), z toho 60 – 65% šiíti a 32 – 37% sunniti. 3% tvoria kresťania, ktorí patria k niektorej z irackých cirkví ako Chaldejská katolícka cirkev, Sýrska pravoslávna cirkev a Asýrska východná cirkev. V roku 1941 tu žilo asi 150 000 Židov, ktorí však po prenasledovaní emigrovali do novo založeného Izraelu a dnes ich tu žije sotva stovka.
Územné členenie
Irak je rozdelený na 18 provincií (governorátov): 1. Bagdad, 2. Saladdín, 3. Dijála, 4. Wásit, 5. Majsán, 6. Basra, 7. Dhíkár, 8. Mutanná, 9. Kádisíja, 10. Babylon, 11. Karbalá, 12. Nadžaf, 13. Anbár, 14. Ninive, 15. Dahúk, 16. Arbíl, 17. Kirkúk, 18. Sulajmaníja.
Hospodárstvo
Do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia stála ekonomika Iraku na poľnohospodárstve. Potom však nastala hospodárska revolúcia a do roku 1980 sa stala krajina druhým najbohatším štátom arabského sveta. Iracké hospodárstvo však značne poškodila Iracko – iránská vojna, vojna v Zálive a embargo uvalené OSN. Základom miestneho hospodárstva je ťažba ropy, ktorej zásoby sú podľa odhadov štvrté najväčšie na svete. Predaj ropy vytvára cez 90% vládnych ziskov. Irak má tiež 11. najväčšie zásoby zemného plynu.
Zopakujte si:
1. Ako formujú krajinu dve najvýznamnejšie rieky Iraku?2. Ako bolo historicky formované územie Mezopotámie?
3. Aká je v Iraku hospodárska a spoločenská situácia v súčasnosti?
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com
Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Iraq.svghttp://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_(emblem)_of_Iraq_2008.svg
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:LocationIraq.svg
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Iraq_Topography.png&filetimestamp=20070701190644
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:IraqNumberedRegions.png&filetimestamp=20050321151237