Vypracoval: L. Petrovič
RWANDA A BURUNDI
Rwandská republika (Republika y’u Rwanda)
|
rozloha
|
počet obyvateľov
|
hustota zaľudnenia
|
hlavné mesto
|
úradný jazyk
|
|
26 338 km² |
8 128 553 |
397,6 ob./km² |
Kigali
|
rwandčina, francúzština, angličtina
|
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Rwanda je malý vnútrozemský štát v strednej Afrike z okolia Veľkých jazier. Zo severu hraničí s Ugandou, z juhu s Burundi, zo západu s Demokratickou republikou Kongo a z východu s Tanzániou.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Väčšina krajiny sa nachádza v nadmorskej výške nad 1 500 m n. m. Na severozápade nájdeme vulkanické pohorie Virunga s najvyšším bodom krajiny, sopkou Karisimbi (4 519 m n. m.), ktoré sa smerom na juh rozširuje. Prevýšenie smerom z juhu na západ, od povodia Nílu k povodiu Konga, je vyše 2 000 m. Svahy západných vrchov sa prudko zvažujú k jazeru Kivu a rieky Ruzizi, ktoré sú súčasťou Východoafrickej priekopovej prepadliny. Smerom k východu sa pohorie zvažuje miernejšie a prechádza do rovín. Vďaka hornatosti sa Rwande hovorí aj „Kraj tisícich vrchov“.
Vodstvo
Predel medzi povodím Nílu a povodím Konga sa tiahne po západných svahoch Rwandy. Vo Východoafrickej priekopovej prepadline nájdeme veľké jazero Kivu a rieku Ruzizi.
Podnebie
Tropické podnebie zmierňuje nadmorská výška krajiny. V horách môže dokonca mrznúť a snežiť. Priemerná ročná teplota (pri jazere Kivu v nadmorskej výške 1 463 m n. m.) sa pohybuje okolo 23 °C. Počas dvoch období dažďov (február – máj a september – december) dochádza k častým búrkam. Priemerný úhrn zrážok je 830 milimetrov.
Rastlinstvo
V prehistórii zaberali tretinu dnešnej Rwandy horské lesy. V súčasnosti je prirodzená vegetácia krajiny exponovaná v troch národných parkoch. Väčšinu vegetácie vytlačili agrokultúry. V NP Nyungwe nájdeme najväčší súvislí horský les pozostávajúci z asi 200 druhov stromov ako orchidee (Orchidaceae) a begónie (Begonia sp.). V NP Vulkány nájdeme bambusové porasty, mokraďnú vegetáciu a malé územia lesov. V NP Akagera sú dominantné akácie (Acacia sp.) na rozľahlých savanách. Rastie tu aj niekoľko endemických druhov.
Živočíšstvo
Najväčšiu rozmanitosť veľkých cicavcov nájdeme tiež v troch národných parkoch. Na savanách žijú typické africké druhy ako žirafy (Giraffa camelopardalis) a slony africké (Loxodonta africana). V Rwande nájdeme aj tretinu svetovej populácie horských goríl (Gorilla gorilla), ale tiež napríklad šimpanzy (Pan troglodites). Hniezdi tu asi 670 zaznamenaných vtáčích druhov.
Ochrana prírody
Biodiverzitu Rwandy chránia tri národné parky s rôznym typom krajiny: NP Akagera je typický savanami, jazerami a mokraďami, NP Nyungwe horskými lesmi a NP Vulkány má za úlohu ochranu populácie horských goríl.
Socio-ekonomické pomery
História
Prvými známymi obyvateľmi boli Twaovia a Pygmejovia, ktoré však neskôr splynuli s bantuskými kmeňmi. Pred európskou kolonizáciou sa tu nachádzala jedna z najrozvinutejších monarchií v oblasti – kráľovstvo Tutsiov.
V roku 1895 sa Rwanda stala nemeckou kolóniou. Po prvej svetovej vojne sa správcom krajiny pod mandátom Spoločnosti národov stalo Belgicko. Počas ich nadvlády sa k moci dostali menšinoví Tutsiovia. Po druhej svetovej vojne zverilo OSN správu krajiny znovu Belgicku. V roku 1962 sa k moci dostali Hutuovia. V roku 1990 vpadol do krajiny tutsijský Rwandský vlastenecký front s cieľom získať moc. Odvetou boli hutujské pogromy na tutsijské obyvateľstvo. Boje medzi oboma tábormi vyústili v roku 1994 do genocídy. Odhaduje sa, že v priebehu 100 dní vyvraždili Hutuovia 500 000 až 1 000 000 Tutsiov a umiernených Hutuov. Po niekoľkých misiách OSN sa 4. júla toho istého roku oficiálne skončili boje. Súčasná Rwanda však naďalej zápasí s následkami genocídy a vojny.
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo Rwandy sa skladá z troch etnických skupín. 84% tvoria Hutuovia zo skupiny Bantu (západní Afričania), 15% tvoria Tutsiovia zo skupiny Hamite (východní Afričania), 1% tvoria potomkovia pôvodných obyvateľov Twaovia a Pygmejovia. Katolíci tvoria 56,5% väčšinu, protestanti 26%, adventisti 11,1%, sunnitskí moslimovia 4,6%, ateisti 1,7% a animisti 0,1%.
Územné členenie
Pred 1. januárom 2006 sa Rwanda skladala z 12 provincií, ktoré boli v rámci reorganizácie a decentralizácie úplne zrušené a nahradené súčasnými. V súčasnosti sa delí na 5 provincií. 1. Nord – Severná Rwanda 2. Est – Východná Rwanda 3. Sud – Južná Rwanda 4. Ouest – Západná Rwanda 5. Kigali
Hospodárstvo
Väčšina obyvateľov krajiny žije na dedinách, pričom pre 90% z nich je zdrojom obživy poľnohospodárstvo. Krajina neoplýva prírodnými zdrojmi a priemysel je slabo rozvinutý. Hlavnými vývoznými artiklami sú káva a čaj.
Republika Burundi (Republika y’Uburundi)
|
rozloha
|
počet obyvateľov
|
hustota zaľudnenia
|
hlavné mesto
|
úradný jazyk
|
|
27 834 km² |
7 548 000 |
271,2 ob. /km² |
Bujumbura
|
rundčina, francúzština |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Burundi (v minulosti Urundi) je malý štát z okolia Veľkých jazier v strednej Afrike. Zo severu hraničí s Rwandou, zo západu s Demokratickou republikou Kongo, z juhovýchodu s Tanzániou a juhozápadnú hranicu tvorí pobrežie jazera Tanganika.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Priemerná nadmorská výška krajiny je 1 600 m n. m. Veľká časť Burundi leží v kotline Unjamwesi. Na východe sem zasahuje členitá Východoafrická náhorná plošina, na západe pohorie Mitumba až po priekopu jazera Tanganika. Najvyšším bodom je Mweri (aj ako Mount Heha, 2 670 m n. m.).
Vodstvo
Podobne ako v Rwande, aj v Burundi pokračuje horský predel medzi povodiami Nílu a Konga. Významnými riekami sú Ruzizi, Ruvuvu a Ruvyronza, ktorá tu pramení, je dlhá 200 km a je pramennou riekou Nílu. Najväčším jazerom je Tanganika. Je veľké 32 893 km2, z čoho k Burundi patrí len 1 800 km2.
Podnebie
Napriek faktu, že krajina sa nachádza blízko rovníku, je klíma mierna vďaka vysokej nadmorskej výške. V dvoch obdobiach dažďov (marec – apríl a september – december) spadne dostatok zrážok, ich priemerný úhrn je 1 200 mm, líši sa však od lokality. Teploty sa skoro počas celého roku pohybujú okolo 16 – 24 °C.
Rastlinstvo
Vďaka bohatým zrážkam sa na centrálnych a východných náhorných plošinách nachádzajú savany s bohatou úrodnou pôdou, vhodnou na obrábanie ale aj ako pastviny. Pôvodnou vegetáciou na východných svahoch hôr sú dažďové lesy. Suché savany sú typické pre oblasti priekopy.
Živočíšstvo
Pre krajinu sú typické živočíchy subsaharskej Afriky. Biodiverzita je bohatá. Prevládajú veľké cicavce ako zebry (Equus zebra), rôzne druhy antilop, byvoly (Syncerus caffer), prasa bradavičnaté (Phacochoerus aethiopicus), paviány (Papio sp.), levy (Panthera leo), leopardy (Panthera pardus). Rieky sú bohaté na ryby, žijú v nich hrochy (Hippopotamus amphibius) a krokodíly (Crocodilus niloticus).
Ochrana prírody
V dôsledku preľudnenia boli do dnešných dní vyrúbané takmer všetky lesy v krajine. Holá pôda je postihnutá eróziou a na mnohých miestach tak klesá jej úrodnosť.
Jediné dva národné parky založili až v roku 1982 za účelom ochrany biodiverzity. NP Kibira tvorí malý zvyšok dažďového lesa, na severozápade krajiny hraničí s rwandským národným parkom Nyungwe. NP Rurubu sa nachádza na severovýchode na brehoch rieky Ruvuvu (iným menom Rurubu).
Socio-ekonomické pomery
História
Od 15. storočia tu sídlili kmene Twaov a Hutuov, neskôr prišli Tutsiovia, ktorí v 17. storočí založili dynastiu Abaganwa. Od roku 1890 bola krajina nemeckou kolóniou a od 1920 belgické mandátne územie. Nezávislosť získalo Burundi v roku 1962 ako monarchia, ale od štátneho prevratu v roku 1966 je republikou. Nepokoje, medzikmeňové boje a povstania prepukávali v 80. A 90. Rokoch. V referende v roku 1992 bol schválený návrh novej ústavy, ktorá obnovila pluralitný systém.
Obyvateľstvo
Kmeňové vojny sú podobne ako v Rwande vyvolané nadvládou kmeňa pôvodom Etiópskych Tutsiov (v Burundi tvoria 14% obyvateľstva) a príslušníkmi väčšinového kmeňa Hutuov (85% obyvateľstva). Pôvodný obyvatelia (teda Pygmejovia a Twaovia) zastupujú len 1%.
67% obyvateľov vyznáva kresťanstvo (z toho katolíci 62% a protestanti 5%). 23% sú animisti a iné tradičné viery. Zvyšných 10% tvoria moslimovia.
Územné členenie
Burundi sa delí na 17 provincií (provinces), 117 obcí (communes) a tie sa ďalej delia na „collines“. Provincie sú nasledovné: Bubanza, Bujumbura Mairie, Bujumbura Rural, Bururi, Cankuzo, Cibitoke, Gitega, Karuzi, Kayanza, Kirundo, Makamba, Muramvya, Muyinga, Mwaro, Ngozi, Rutana a Ruyigi.
Hospodárstvo
Burundi je málo rozvinutý poľnohospodársky štát, ktorý je do značnej miery závislý na zahraničnej pomoci. Viac ako 50% obyvateľov žije pod hranicou chudoby. Viac ako 90% obyvateľstva sa živí poľnohospodárstvom. Najdôležitejšou exportnou plodinou je káva, ďalej čaj, bavlna, banány, maniok, sladké zemiaky, čirok, kukurica, hovädzie mäso a mlieko.
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd. Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Afrika“; Kartografické nakladatelství
Zdroj obrázkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Coat_of_arms_of_Rwanda.svg http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_Rwanda.svg http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:LocationRwanda.svg http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Rwanda_Topography.png&filetimestamp=20070629205100 http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Rwanda_Provinces_2006.png http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Coat_of_arms_of_Burundi.svg http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_Burundi.svg http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:LocationBurundi.svg http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Burundi_Topography.png&filetimestamp=20070629191417 http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Burundi_Provinces.png&filetimestamp=20060129151103