Pojem logika sa odvodzuje od gréckeho slova „logos“(slovo, reč, myšlienka). Logika je jedna z najstarších vied, ktorá je súčasťou filozofie a z filozofie aj vznikla. Logiku nájdeme v každej vede. Logika je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním a definovaním argumentov, ktorými ľudia zdôvodňujú svoje názory. Poskytuje tiež rôzne jazykové prostriedky, ktoré človeku pomáhajú vyjadriť pravdu, ale aj situáciu, ktorá je pravdepodobná. Logika používa jazyk ako médium cez ktoré šíri svoje argumenty. Logika má nezastupiteľné miesto v medziľudskej komunikácií. Bez logiky by ľudia nevedeli rozumne či zmysluplne komunikovať.

 

Logika sa ako predmet úvah vyskytuje už za čias Platóna a Aristotela. Už v 6. stor. pred. Kr. sa v Číne, Indii či v Grécku presadzuje uvažovanie pomocou racionality. Logika tu nachádza svoje na zastupiteľné miesto. V Platónovom dialógu Sofistés sa dozvedáme, že logické myslenie je to jediné správne a človek by mal svoje úvahy vždy formulovať „logicky“. Aristoteles sa ako prvý venoval logike systémovo a nie okrajovo ako to bolo u filozofov vtedajšej doby zvykom. Vo svojom diele Organon, ktoré pozostáva zo 6 kníh. Aristoteles kládol veľký dôraz na logiku a považoval ju za základ filozofie. Dodnes je zaužívané jeho delenie predmetu logiky. Aristoteles ju delí nasledovne:


  1. Pojmy

  2. Súdy

  3. Úsudok

  4. Induktívna metóda

  5. Presviedčanie

  6. Chyby logických argumentácií (tieto odsledoval z rozhovorov a z chýb sofistov)


Logika je spôsob ako rozmýšľať, metóda myslenia. Aristoteles hovorí, že myslenie sa uskutočňuje vďaka pojmom. Najužší pojem je pri tom pojem druhu. Širší pojem je pojem vychádzajúci z rodu a najširší kategória. Spájaním pojmov vzniká istý súd (resp. premisa). Súd obsahuje subjekt (Janko) a predikát (je milý). Spájaním viacerých súdov vzniká úsudok – tzv. „sylogizmus“. Pomocou úsudkov získavame dôkazy, ktorými môžeme vytvoriť definíciu. Dôkaz vzniká na základe induktívnej či deduktívnej metódy.


Logikou sa zaoberali aj sofisti, ktorí ju chápali ako samostatnú vedu. Sofisti celé svoje učenie vložili hlavne do logiky. Sofistov označovali ako potulných učiteľov argumentov, ktorí učili ľudí ako argumentovať a presadiť svoj názor pred ostatnými. Sofisti logiku obohatili o nové druhy argumentov, ktoré pracovali s výrokovými spojkami „ak....tak“, „nie je pravda že..........“, „...a....“. Často krát boli sofisti označovaní za prekrúcačov pravdy, ktorí dokázali aj nepravdu prezentovať ako pravdu.


V oblasti stredoveku sa viedli dva druhy diskusií, ktoré boli:

 

  1. Obligatio – je to diskusia vedená formou hry. Vedú ju dvaja dišputéri. Jeden sa drží v diskusii istého postoja, ktorý sa nemôže zmeniť. Druhý z dišputérov sa snaží toho prvého uviesť do situácie, kedy si bude protirečiť. Týmto dokáže, že tvrdenie je nesprávne alebo chybné.


  1. Insolubilia – je to diskusia vedená formou dokázania nemožnosti tézy. Ide v podstate o to, dokázať nemožnosť tézy na prevedenie niečoho nemožného. Najznámejšia forma je v tomto prípade „paradox klamára“.


Paradox klamára je paradox, ktorý vychádza z nasledovných tvrdení. Keď klamár tvrdí, že klame, klame? Keď klamár tvrdí, že hovorí pravdu tak klame. Ale keď klamár povie že klame hovorí pravdu? Či klame? Tento paradox je aj dnes základným paradoxom, ktorý je nevyriešený.


Stredovek ako temné obdobie filozofie sa dotkol aj logiky, ktorá sa v tomto období nerozvíjala. Logika sa začala opäť rozvíjať v novoveku, kedy získala na dôležitosti a vážnosti.


Kurt Gödel bol jeden z najvýznamnejších logikov minulého storočia, ktoré sa stalo jedným z najvýznamnejších období rozvoja logiky. Je matematikom a zároveň filozofom, ktorý sa venoval novým druhom argumentov a viet. Zistil, že existuje aj taká veta či argument, ktorý nie je rozhodnuteľný. V matematickej teórii je totiž možné skonštruovať vetu, ktorá je paradoxná, ale pravdivá. Takýto druh vety považuje za nerozhodnuteľnú.

Logika je dnes veľmi podstatná časť filozofie. Množstvo dnešných moderných vedných disciplín využíva logiku a jej metódy. Matematikou počnúc a psychológiou končiac. Logikou sa dnes zaoberajú nielen humanitné, ale aj technické vedné disciplíny.




Zopakujte si:
1. Čo je to logika?
2. Aké diskusie sa viedli v období stredoveku?
3. Kto to bol Kurt Gödel?
4. Ako chápe logiku Aristoteles?
5. Kde a kedy sa logika objavila prvý krát?

Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005