Slovenčina má oveľa voľnejší slovosled ako francúzština.

 

 

Postavenie podmetu a prísudku

 

podmet + prísudok

 

Suzanne + cherche.  Zuzana hľadá.

 

Podmet (le sujet)

  • Je základný vetný člen, ktorý vyjadruje pôvodcu (nositeľa) deja, vlastnosti alebo stavu. Podmet je vo francúzštine v oznamovacej vete vždy vyjadrený buď podstatným menom alebo nesamostatným osobným zámenom.


 

Prísudok (le verbe)

  • Je základný vetný člen, ktorý vyjadruje činnosť, dej, stav alebo vlastnosť podmetu. Tak ako aj v slovenčine je prísudok vo francúzskej vete vyjadrený slovesom. V jednoduchej oznamovacej vete stojí za podmetom a zhoduje sa s ním v osobe i čísle a v zložených časoch aj v gramatickom rode.

     

     

Vo francúzštine býva väčšinou vyjadrený najprv podmet a potom prísudok. Ale ani táto zásada nie je bez výnimiek. Niekedy nastane zámena podmetu s priamym predmetom, slovosled sa aj vo francúzštine uvoľňuje.

 

 

Najčastejšie prípady, kedy môže dôjsť k zámene podmetu s priamym predmetom:

 

Ak sa priamy predmet vo vete vôbec nenachádza (u tzv. bezpredmetových slovies):

 

Finalement arrivent les invités.

Konečne prichádzajú hostia.


Suivent les signateurs.

Nasledujú podpisy.

 

 

Ak sa vo vete nachádza slovo, ktoré svojím tvarom rozlišuje podmet od priameho predmetu, ako napr. vzťažné zámeno (qui – vyjadruje podmet, que priamy predmet):

 

Lʼauteur qui critique le public.

Autor, ktorý kritizuje verejnosť.


Lʼauteur que critique le public.

Autor, ktorého kritizuje verejnosť.

 

 

Ak je nepriamy predmet na začiatku vety (v našom ponímaní v inom ako 4. páde), podmet môže nasledovať až po prísudkovom slovese:

 

Contre le projet ont voté les députés de lʼoposition.

Proti návrhu hlasovali poslanci opozície.

 

 

Postavenie predmetu

Predmet (lʼobjet)

  • Je vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso. V slovenčine je vzťah medzi predmetom a slovesom (prísudkom) vyjadrený pomocou pádových prípon. Vo francúzštine je tento vzťah vyjadrený predložkovou alebo bezpredložkovou väzbou.

 


Priamy predmet (le complément d´objet direct)


  • Nasleduje za slovesom a je s ním spojený tzv. bezpredložkovou väzbou, to znamená, že pred podstatným menom (predmetom) nie je žiadna predložka.


 

 

podmet + prísudok + priamy predmet



Suzanne + cherche + Monique. Zuzana hľadá Moniku.


Nepriamy predmet (le complément d´objet direct)


  • Stojí za slovesom a je s ním spojený pomocou predložky à.


 

podmet + prísudok + nepriamy predmet


Je + téléphone + à +Suzanne.




Predmety vyjadrené podstatnými menami sa umiestňujú zvyčajne za prísudkové sloveso, a to buď v poradí priamy predmet + nepriamy predmet alebo naopak, ak je priamy predmet rozvitý.

 

La direction a envoyé les matériax aux interessés.

Vedenie zaslalo materiály záujemcom.


La direction a envoyé aux intéressés les matériaux qui étaient encore disponibles.

Vedenie zaslalo záujemcom materiály, ktoré boli ešte použiteľné. 

 



Zopakujte si:
1. Charakterizujte vzťah podmetu a prísudku a ich postavenie vo vete.
2. Uveďte aké druhy predmetu poznáme, ako ich vo francúzštine od seba odlíšime a aké je ich postavenie vo vete.
3. Popíšte postavenie príslovkového určenia vo francúzskej vete.
4. Uveďte spôsoby tvorenia nezhodného prívlastku.

Použitá literatúra:
Miroslav Pravda, Marie Pravdová: Francúzština pre samoukov
Josef Hendrich, Otomar Radina, Jaromír Tláskal: Francouzská mluvnice