Vypracovala:  Zuzana Scozsová



Pôda - pôda je prírodný útvar , ktorý vznikol spolupôsobením vonkajších a vnútorných činiteľov na materskú horninu. Pôda je trojrozmerný, dynamický a heterogénny útvar.

Pôda pozostáva z troch zložiek:

1. z pevnej časti – minerálne a organické látky

2. z tekutej časti – pôdny roztok

3. z plynnej časti – pôdny vzduch.

Pôsobením týchto troch častí vznikajú v pôde rôzne procesy a dochádza k vytváraniu rôznych vlastností pôd. Rozdielne typy pôd majú rozličné vlastnosti, líšia sa chemickými, fyzikálnymi, fyzikálno-chemickými a biologickými vlastnosťami.

Odlišujú sa zrnitosťou (fyzikálna vlastnosť), obsahom živín a humusu (chemická vlastnosť), schopnosť pútať chemické prvky a látky (fyzikálno-chemické vlastnosti) a intenzívna činnosť mikroorganizmov (biologické vlastnosti).Na pôdu vplývajú aj ostatné zložky – atmosféta, litosféra, hydrosféra a biosféra.

Vznik pôdy prebieha v pedosfére a je charakterizovaný ako biochemický dej, pri ktorom sa zúčastňujú živé organizmy a nežíva minerálna hmota. Zvetraná hornina sa v pôdotvornom procese rozčleňuje na vrstvy horizonty. Horizonty sú usporiadané v závislosti od podmienok vzniku a vývoja danej pôdy.

Medzi pôdotvorné činitele zaraďujeme:

1. materskú horninu - je podmienkou pre chemické, mineralogické zloženie pôdy, zodpovedá za priebeh a intenzitu pôdotvorného procesu

2. klíma - na pôdotvorný proces pôsobia zrážky a slnečné žiarenie, klíma pôsobí aj na rozklad a tvorbu organických a minerálnych zlúčenín

3. živé organizmy - podieľajú sa na tvorbe organickej hmoty

4. podzemná voda - od výsky jej hladiny sú závislé pôdotvorné procesy

5. reliéf územia - na procesy pôdnej tvorby vplýva nadmorská výska a geomorfologické tvary územia, reliéf ovplyvňuje množstvo a rozloženie tepla a vody.



Na základe klimatických podmienok a charakteru materskej horniny rozoznávame rôzne typy pôd. Pôdny typ je výsledkom vývoja pôdy, vyznačuje sa rovnakou stavbou pôdneho profilu a podobnými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami. (http://www.spspart.edu.sk/sps/ekoseminar/poda_ekolog.htm)



Medzi pôdne typy zaraďujeme napríklad: černozem, hnedozem a iné.

Černozem – je najúrodnejšia pôda, vyskytuje sa v najteplejších oblastiach.

Hnedozem – je rozšírená v pahorkatinách a v kotlinách.



Funkcie pôdy:

1. produkcia biomasy – pôda je podmienkov života na Zemi

2. ekologický a genetický potenciál – zabezpečuje život rastlín a živočíchov, a ochraňuje genetický potenciál organizmov, ktorý je nevyhnutný pre život človeka.

3. filtrácia, neutralizácia transport, premena látok pri ochrane životného prostredia.

4. pôda ako fyzikálne médium – pôda je priestorovou základňou pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel, turizmus a podobne.

5. pôda ako zdroj surovín – zásobáreň ílu, vody, piesku, minerálov, hornín a tak ďalej.

6. pôda ako kultúrne dedičstvo krajiny – skultúrneniu pôdy, paleontologické a archeologické nálezy

Látky, ktoré znečisťujú pôdy môžeme rozdeliť do dvoch skupín, a to:

1. Látky pochádzajúce z poľnohospodárskej činnosti

2. Látky, ktoré nepochádzajú z poľnohospodárskej činnosti.



Látky pochádzajúce z poľnohospodárskej činnosti

Do tejto skupiny patria: a.) zvyšky látok, ktoré sa prenikajú do pôd pri chemizácii pôdy

(pesticídy – ktoré slúžia na ochranu poľnohospodárskych plodín,

umelé hnojivá)

b.) organické odpady, ktoré pochádzajú z poľnohospodárskej výroby

( napríklad chov dobytka)



Látky , ktoré pochádzajú z inej činnosti ako je poľnohospodárska činnosť

Do tejto skupiny patria latky pochádzajúce napríklad z:

a.) kyslých dažďov – ich vplyvom sa pôda okysľuje – acidifikuje

b.) dopravy – pôdy sa znečisťujú ťažkými kovmi

c.) odpadového hospodárstva – anorganické odpady

d.) priemyslu

e.) energetiky



Pestiucídy – sú to chemické látky, ktoré ničia škodlivé mikroorganizmy ( napríklad vírusy, baktérie alebo plesne), živočíšnych škodcov ( napríklad hmyz) a rôzne druhy burín, ktoré negatívne ovplyvňujú poľnohospodárske plodiny. Pesticídy majú výrazný biologický účinok. Dokážu ovplyvniť druhové zloženie a životaschopnosť edafónu ( pôdnych organizmov) a vegetácie. Nebezpečná je aj možnosť , že ak sa pesticídy nerozložia dostatočne rýchlo môže dôjsť aj k nepriaznivej zmene vlastností poľnohospodárskych plodín. Bolo zistené , že pesticídy sa nevyskytujú len v mieste ich aplikácie, ale aj v celej biosfére – vo vzduchu, v zrážkovej vode, v rastlinách a živočíchoch. Napríklad pozostatky z insekticídu DDT, sa našiel v telách Eskimákov, alebo v telách vysokohorských pstruhov.

Priemyselné hnojivá – sú používané v prípade nedostatočnej úrodnosti poľnohospodárskych pôd. Ich nadmerným používaním sa však kvalita pôd , práve naopak, zhoršuje. Pôsobia na vlastnosti poľnohospodárskych výrobkov a ich používaním sa znečisťujú aj vodné zdroje. Ich používaním sa pôda ochudobňuje o humus, čoho dôsledkom môže byť zasoľovanie pôd.

Pesticídy a umelé hnojivá zaraďujeme do skupiny, ktorú nazývame agrochemikálie. Agrochemikálie sú významným zdrojom kontaminácie pôd, pretože obsahujú ťažké kovy ako napríklad Cr - chróm, Cd - kadmium, Pb - olovo, Hg – ortuť.

Organické odpady - sa dobre rozkladajú , teda ich škodlivé účinky sa prejavujú až po vysokom stupni znečistenia. Rizikom sú silážne šťavy, priesaky z hnojísk , exkrementy z veľkochovov a podobne. Ich pôsobením sa pôdy zasoľujú, strácajú svoju úrodnosť. Prehnojovanie má aj negatívne účinky na zdravie obyvateľstva a zvierat, pretože sa v pôde hromadia rôzne choroboplodné zárodky.

Imisie – svojim pôsobením menia pôdnu reakciu a pôsobia na pôdy toxicky ( ak obsahujú olovo Pb, kadmium Cd a iné ťažké kovy) Mnohé tieto látky sú absorbované rastlinstvom, v ktorom sa hromadia a koncentrujú. Imisie s vysokým obsahom CaO – oxidom vápenatým pôdy alkalizujú. Kyslosť pôd zvyšujú imisie s obsahom SO2 - oxidom siričitým alebo s obsahom oxidov dusíka.

Kontaminujúce látky v pôde – sú to zmesi organických a anorganických látok, ktoré podľa pôvodu delíme nasledovne.

a.) Abiogénne prvky a ich zlúčeniny – napríklad Cr - chróm, F - fluór, Cd - kadmium, Ni - nikel, Pb - olovo, Hg – ortut, V - vanád a As - arzén.

b.) Mikrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku – B - bór, Co - kobalt, Mn - mangán, Cu - meď, Mo - molybdén a Zn - zinok.

c.) Makrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku – N - dusík, P - fosfor, K - draslík, Mg - horčík, S - síra, Na - sodík, Ca – vápnik

d.) Indikátory rádioaktívneho znečistenia – Cs - cézium, Sr - stronium, Zr - zirkón, U – urán

e.) Pesticídy na báze anorganickej i organickej.

f.) Organické látky – fenoly, polycyklické uhľovodíky, polychlórované bifenyly a i.

g.) Patogénne organizmy – vírusy, baktérie, huby

Prítomnosť kontaminujúcich látok v pôde sa hned vizuálne neprejavuje. Postupným zvyšovaním množstva kontaminujúcich látok dochádza k negatívnym zmenám v pôde a znižuje sa tak jej úrodnosť. Dobre rozpustné látky prijímajú rastliny a analýzou rastlín môžme prítomnosť týchto prvkov včas identifikovať.

K najnebezpečnejším prvkom v životnom prostredí patria kadmium a ortuť. Kadmium sa do potravín dostáva predovšetkým z fosforečných hnojív, a z exhalátov. Kadmium poškodzuje pečeň, pankreas či ľadviny. Na kadmium sú citlivé napríklad nasledovné : špenát, mrkva, zemiaky alebo rajčiny. Ortuť sa do potravného reťazca dostáva zo spaľovania fosílnych palív a z exhalátov. Poškodzuje nervový systém, ľadviny a pečeň.





Zopakujte si!!!

1. Vymenuj funkcie pôdy.

Funkcie pôdy:

1. produkcia biomasy – pôda je podmienkov života na Zemi

2. ekologický a genetický potenciál – zabezpečuje život rastlín a živočíchov, a ochraňuje genetický potenciál organizmov, ktorý je nevyhnutný pre život človeka.

3. filtrácia, neutralizácia transport, premena látok pri ochrane životného prostredia.

4. pôda ako fyzikálne médium – pôda je priestorovou základňou pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel, turizmus a podobne.

5. pôda ako zdroj surovín – zásobáreň ílu, vody, piesku, minerálov, hornín a tak ďalej.

6. pôda ako kultúrne dedičstvo krajiny – skultúrneniu pôdy, paleontologické a archeologické nálezy



2. Opíš ako pôsobia umelé hnojivá na pôdy.

Priemyselné hnojivá – sú používané v prípade nedostatočnej úrodnosti poľnohospodárskych pôd. Ich nadmerným používaním sa však kvalita pôd , práve naopak, zhoršuje. Pôsobia na vlastnosti poľnohospodárskych výrobkov a ich používaním sa znečisťujú aj vodné zdroje. Ich používaním sa pôda ochudobňuje o humus, čoho dôsledkom môže byť zasoľovanie pôd.

Pesticídy a umelé hnojivá zaraďujeme do skupiny, ktorú nazývame agrochemikálie. Agrochemikálie sú významným zdrojom kontaminácie pôd, pretože obsahujú ťažké kovy ako napríklad Cr - chróm, Cd - kadmium, Pb - olovo, Hg – ortuť.



http://www.spspart.edu.sk/sps/ekoseminar/poda_ekolog.htm