Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová


 

HUMANIZMUS A RENESANCIA:

 

  • 14. až 17. stor.

  • Hlavným cieľom je obroda človeka v duchu antických ideálov.

  • Obroda antiky – považovala sa za vzor dokonalosti (kultúra antických Grékov a Rimanov).

  • Vyzdvihovanie pozemského života a práva na jeho dôstojné prežitie, zdôrazňuje sapríklon k radostiam pozemského života.

  • Viera v posmrtný život sa dostáva do úzadia.

  • Racionalizmus – vyzdvihovanie rozumu a rozumového poznania.

  • Senzualizmus – zmyslové vnímanie.

  • Individualizmus – vyzdvihovanie jednotlivca.

  • Dominantné žánre – epos, satira, epigram, lyrická pieseň, poviedka, tragédia, komédia.

  • Využívanie národných jazykov.

  • Jednoduchšia štylistika diel.

  • Znovu sa v literatúre objavujú antické dramatické žánre.


 

V Taliansku vznikol v uvedenom období nový druh komédie:

 

Commedia dell´arte – improvizovaná ľudová komédia.

Využívala pohyb a masku postavy, ktorá karikovala vlastnosť človeka. Hlavnou postavou v uvedenej komédii bol predovšetkým prešibaný sluha. Neskôr sa rozdelila ešte na dva druhy – ľudovú a dvorskú. Rozdelenie nastalo podľa publika, ktorému bola hra určená.

Za vrchol dramatickej tvorby v období humanizmu a renesancie považujeme tvorbu anglických a španielskych dramatikov:

 

 

Lope de Vega

 

  • Predstaviteľ španielskej literatúry.

  • Autor napr. hry Fuente Ovejuna (Ovčí prameň).

 

 

William Shakespeare

 

  • Najväčší dramatik všetkých čias.

  • Najznámejšie sú jeho tragédie – Hamlet, Romeo a Júlia, Othello, Kráľ Lear, Macbeth


 

Znaky shakespearovskej drámy:

 

  • Neobmedzenosť tém, času, miesta.

  • Obraz pozemského života.

  • Obraz kladných a záporných vlastností ľudí.

  • Hrdinovia sú silní jednotlivci, ktorí sú sami strojcami svojich osudov.

  • Činy hlavných hrdinov vyplývajú z ich charakterov, preto sú to často rozporne žijúce postavy, ktoré sa nevzdávajú svojich ideálov, dokonca ani vtedy, keď musia pre ne zomrieť.

  • Významné postavenie v jeho hrách majú ženy, ktoré samostatne rozhodujú o svojom živote.

  • Príčinou tragédie v jeho hrách je ľudská vášeň alebo náhoda.

  • V jeho hrách sa vyskytujú aj komické prvky, ktoré nie sú ostro oddelené od tragických.

  • Vo svojich hrách vychádzal z mnohých predlôh, hlavne upravoval staré príbehy a námety.

  • Typickým veršom jeho hier je blankvers – päťstopový 10 – 11 slabičný nerýmovaný jamb.

 

 

HAMLET

 

  • Veršovaná tragédia (len niektoré repliky nie sú veršované).

  • Tragédia v 4 dejstvách.

  • Kľúčová hra v tvorbe Shakespeara, často je označovaná ako intelektuálna.

  • Vrcholné dielo svetovej renesančnej drámy.

  • Najdlhšia hra v tvorbe autora.

  • Hra o boji jednotlivca so svetom intríg, klamstiev a zločinu.

  • Hra odráža krízové javy Anglicka na prelome 16. a 17. storočia, ako aj osobný smútok autora nad smrťou vlastného syna Hamneta (meno syna tiež pripomína meno Hamlet).

  • Tragédia s veľmi silným konfliktom, všetci zainteresovaní v nej umierajú.

  • Hlavné postavy: Hamlet, brat Hamletovho otca Claudius, Hamletova matka Gertrúda, Hamletova milá Ofélia, Oféliin brat Laertes, otec Ofélie Polonius.

  • Obsahuje zvláštny kompozičný postup - divadlo v divadle (herci hrajú hru, ktorú im upravil princ Hamlet).

  • Za zdroje hry Hamlet sa považuje dánska kronika historika Saxa Grammatica a stratená hra staršieho anglického dramatika Thomasa Kyda.

  • Historický dánsky princ – predobraz Shakespearovho hrdinu – sa volal Amleth.

  • Na Slovensko sa hra Hamlet dostala zásluhou spisovateľa Bohuslava Tablica, ktorý z nej preložil niekoľko úryvkov. Neskôr ju celú preložil P. O. Hviezdoslav.

  • Hra obsahuje jeden z najslávnejších výrokov svetovej drámy, resp. literatúry: „Byť či nebyť?“


 

  1. dejstvo:

Priateľ dánskeho princa Hamleta Horatio sa dozvie, že na hradbách hradu Elsinor sa zjavuje duch Hamletovho otca. Duch Hamletovi vyjaví, že bol zavraždený vlastným bratom, teraz manželom Hamletovej matky Gertrúdy.

 

  1. dejstvo:

Hamlet sa vydáva za blázna, lebo tuší, že okolo neho sú intrigy a klamstvo. Polonius, kráľov dôverník a otec Hamletovej milej Ofélie, podozrieva Hamleta, že pomätenosť iba hrá. Navedie svoju dcéru, aby mu vrátila darčeky a listy, ktoré najprv ukázala otcovi. Pre Oféliu je veľmi ťažké voliť medzi láskou k mužovi a medzi poslušnosťou k otcovi. Hamlet sa tvári, že ju nemá rád. Na hrad príde herecká skupina a Hamletovi spolužiaci, po ktorých poslal kráľ.

 

  1. dejstvo:

Polonius zinscenuje stretnutie Ofélie a Hamleta, ktoré z úkrytu pozoruje spolu s kráľom. Hamlet zbadá úskok a presvedčivo hrá blázna, čím úplne zmetie Oféliu. Hamlet upraví text hry tak, že herci odohrajú vraždu divadelného kráľa presne tak, ako zomrel Hamletov otec. Kráľovi príde zle a herci nemôžu dohrať svoje predstavenie. Hamlet má už len jedného priateľa, ktorému môže veriť – Horatia. Hamlet zabil Oféliinho otca, keď počúval skrytý za závesom rozhovor kráľovnej matky a syna.

 

  1. dejstvo:

Kráľ poslal Hamleta so zradnými spolužiakmi Rosencrantzom a Guildesternom do Anglicka s listom, v ktorom žiadal, aby ho tam úkladne zabili. Hamlet vymení znenie listu a na popravu odídu jeho podarení spolužiaci. Sám sa dostane pirátskou loďou domov. Stretne sa s Horatiom na cintoríne vo chvíli, keď pochovávajú Oféliu, ktorá sa zo žiaľu utopila. Na pohrebe je aj jej brat Laertes, ktorý prišiel z Anglicka, aby pomstil otcovu smrť.

Kráľ Laertovi povie, kto je vrahom jeho otca. Zinscenuje súboj Laerta a Hamleta, Laertes sám navrhne nečestný postup – hrot meča bude namočený v jede. Meče si v boji vymenia, Hamlet je zranený, Laertes umiera a pred smrťou si uvedomí diabolskosť kráľovho plánu a všetko prezradí Hamletovi. Matka Gertrúda, nevediac o tom, pripíja na víťazstvo syna otráveným nápojom, ktorý bol prichystaný, ak by bol Hamlet smädný. Kráľa prebodne Hamlet otráveným mečom.

Zostáva jediný svedok tragédie – Horatio. Umierajúci Hamlet ho prosí, aby neumrel spolu s ním a aby rozpovedal svetu tento príbeh a očistil jeho meno. Novým panovníkom Dánska sa stáva nórsky princ Fortinbras, ktorý práve dobil hradby.

 

RÓMEO A JÚLIA

 

  • Ľúbostná tragédia.

  • Tragédia v piatich dejstvách.

  • Námet pochádza zo stredovekej talianskej povesti.

  • Príbeh lásky mladých ľudí, ktorí bojujú boj proti všetkým a všetkému kvôli láske.

  • Hlavné postavy: Romeo Montek a Júlia Kapuletová.

  • Zachytáva príbeh končiaci sa smrťou kvôli nepriateľstvu rodov.

  • Tragédia je komponovaná na veľmi ostrých kontrastoch: striedanie svetla a tieňa, dňa i noci, poézie i prózy, vysokej poézie a drsnej ľudovej reči, zrelých myšlienok a číreho citu.


 

Krátky príbeh:

Vo Verone dochádza ku konfliktom medzi dvoma znepriatelenými rodmi: Montekovcami a Kapuletovcami. Romeo sa na plese u Kapuletovcov zaľúbi do ich jedinej dcéry Júlie. Júlia mu jeho lásku opätuje a milencov s pomocou Júliinej dojky tajne zosobáši františkánsky mních brat Vavrinec. Onedlho sa snaží Romeo zabrániť súboju Júliinho bratanca Tybalta so svojím priateľom Merkuciom. Merkucio je ale v súboji zranený a zomiera. Romeo pomstí jeho smrť a zabije Tybalta. Romea vypovedajú z Verony.

Rodičia Júlie ju nútia do sobáša s grófom Parisom. Brat Vavrinec nájde riešenie. Júlia sa podvolí nátlaku rodičov, ale k sobášu nedôjde, lebo Júlia vypije uspávací nápoj, ktorý jej spôsobí domnelú smrť. Po precitnutí ju majú uniesť do Mantovy. Romeo sa však o pláne dozvie neskoro, myslí si, že Júlia je mŕtva. Pri jej „hrobke“ zabije trúchliaceho Parisa, pri jej tele vypije prudký jed a umiera. Po precitnutí Júlie jej nikto nedokáže zabrániť v samovražde pri Romeovej mŕtvole. Júlia sa prebodne nožom. Nad mŕtvymi telami milencov brat Vavrinec rodičom vysvetľuje súhru udalostí, ktoré viedli k ich tragickému skonu. Až nad hrobom svojich detí sa zmeria otcovia rodín, uzavrú „chmúrny mier“.


 

OTHELLO

 

  • Tragédia.

  • Príbeh o láske, žiarlivosti, pomste a dôverčivej závislosti.

  • Predlohou k dielu bola talianska poviedka Giraldiho Cinzia zo zbierky Sto noviel, napodobňujúca G. Boccaccia, o sobáši bieleho dievčaťa s černochom. Jej zmysel ale W. Shakespeare pozmenil.

  • Dej diela sa odohráva v priebehu troch dní.

  • Dej sa najprv odohráva v Benátkach, neskôr na Cypre.

  • Výraznou postavou hry je Jago – nemorálny, bezcitný človek, túžiaci po moci, majster pokrytectva a pretvárky.

 

Krátky príbeh:

Generál Othello (pokrstený Maur, vojvodca Benátskej republiky) sa proti vôli senátora Brabantia tajne ožení s jeho dcérou Desdemonou. Othello je vzdelaný, ušľachtilý, dôstojný človek a skúsený vojak. Desdemona je statočná mladá žena, ktorá bojuje za svoju lásku.

Senátor bojuje, protestuje, hnevá sa, ale uvedomí si, že republika potrebuje generálove skúsenosti v boji proti Turkom. Boje sa odohrávajú na Cypre, kam Othella nasleduje aj Desdemona, Brabantiov pobočník Jago so ženou Emíliou, Desdemoninou spoločníčkou a Cassio, ktorého Othello vymenuje za svojho zástupcu. Žiarlivý Jago sa nevie vyrovnať s tým, že Othello ustanovil za svojho zástupcu Cassia, a preto chystá pomstu a rozvíja intrigy. Podarí sa mu očierniť Cassia (opije ho a vyprovokuje k bitke), ktorý potom upadne do nemilosti. Prehovorí Desdemonu, aby sa za Cassia u manžela prihovorila, na druhej strane podnecuje Othellovu žiarlivosť tým, že ho upozorní na schôdzky Desdemony s Cassiom. Pripravuje ďalšie pasce a využíva podstrčené falošné dôkazy (stratená Desdemonina šatka, ktorú jej daroval Othello). Othello podlieha zradným rečiam a vlastnej žiarlivosti, stráca sebakontrolu a nevinnú Desdemonu zadusí. Vzápätí sa dozvedá, ako sa dal oklamať. Chce Jaga zabiť, ale ostaní mu v tom zabránia. Cassio je očistený. Jaga odsúdia.


 

KRÁĽ LEAR

 

  • Tragédia.

  • Príbeh zúfalej staroby poznamenanej nevďakom detí.

  • Hra bola napísaná na motívy starej keltskej povesti zachytenej v starých anglických kronikách a v súdobej anglickej tvorbe.

 

Krátky príbeh:

Kráľ Lear, vládnuci na úsvite britských dejín, chce rozdeliť ríšu trom dcéram – Goneril, Regan a Kordélii, podľa toho, ako ho majú rady. Zatiaľ čo Goneril a Regan sa predháňajú v slovnej ekvilibristike, najmladšia Kordélia odpovedá: „Ako mi káže povinnosť, nič viac, nič menej.“ 

Rozľútostený kráľ Lear rozdelí kráľovstvo dvom starším dcéram a ich manželom. Kordéliu a radcu Kenta, ktorý sa jej zastal, vyženie z krajiny. Ujme sa jej francúzsky kráľ, ktorý jej dvoril. Onedlho kráľ Lear pyká za neuvážené rozhodnutie. Spolu s družinou ho vyženú z domu, až sa napokon ocitne osamelý v zúriacej búrke, sprevádzaný iba šašom a Kentom, preoblečeným za sluhu. Nešťastný Lear sa pomätie a pred smrťou ho zachráni jeho vrstovník gróf Gloster s podobným osudom vyhnanca. Toho však obvinia z vlastizrady a oslepia. Kordélia na čele francúzskeho vojska bojujúceho proti Britom sa po vylodení v Doveri stretáva s pomäteným otcom a zabúda na príkoria, ktoré jej spôsobil. V bitke britské vojsko porazí francúzske, Kordéliu spolu s Learom zajmú a na príkaz ľavobočka kniežaťa z Glosteru zabijú. Legitímny Glosterov syn Edgar obviní Edmunda zo zrady a v rytierskom súboji ho porazí. Goneril a Regan, ktoré sa vzájomne zožierajú nenávisťou a žiarlivosťou (usilovali sa o Edmunda), hynú dýkou a jedom. Lear si nad telom mŕtvej Kordélie uvedomuje svoju vinu a umiera.



 

BAROKOVÁ LITERATÚRA:

 

  • 16. až 18. stor.

  • Uvedené obdobie neprinieslo výrazné osobnosti drámy.

  • Najväčšie zmeny sa týkali divadelnej scény a súviseli s barokovou ozdobnosťou a pompéznosťou. Divadelná scéna sa rozvíjala veľmi intenzívne.

  • Divadlo dostalo napr. oponu, čím sa zvýšila jeho magickosť, maľované kulisy a veľa pohybu na scéne.


 

 

KLASICIZMUS:

 

  • 2. pol. 17. stor. až 18. stor.

  • Nastalo znovuoživenie antických a renesančných žánrov.

  • Nové prvky, ktoré sa v dráme objavujú, sa týkajú napr. faktu, že postava sa začína obracať na diváka, nielen na inú postavu.

  • Dej musí prebiehať vznešene.

  • Na scéne sa nesmie objaviť vražda (súboje sa napr. odohrávajú mimo scény a ich výsledok príde oznámiť postava).


 

Znaky klasicistickej literatúry:

 

1. Vychádza z antiky a antických vzorov – predovšetkým z tvorby a názorov Aristotela.

2. Zmysel umenia vidí v napodobňovaní prírody.

3. Podľa antického vzoru má prísne teoretické zásady a praktické pravidlá.

4. Zameriava sa na spoločenské a mravné problémy.

5. Nezobrazuje človeka takého, aký je, ale aký by mal byť – vytvára typy postáv zovšeobecnením charakterových vlastností (lakomec, pokrytec).

6. Hlavným konfliktom v dielach je konflikt medzi citom a povinnosťou.

7. Rozlišuje dva druhy žánrov: vysoké - óda, epos, tragédia, elégia

nízke – bájka, satira, komédia

Prelínanie žánrov sa nepripúšťalo.

8. Rozlišuje vysoké a nízke témy. Vysoké témy sa týkajú historických tém a života vyššej spoločnosti, nízke témy života nižších spoločenských vrstiev a súčasnosti.

9. Nastal výrazný rozvoj dramatickej tvorby – predovšetkým tragédie a komédie.

10. V dráme bola dodržiavaná Aristotelova zásada troch jednôt:

1. Jednota deja – hra mala jednoduchý dej, bez rôznych vedľajších odbočení

2. Jednota miesta – hra sa odohrávala na jednom mieste

3. Jednota času – všetko sa odohralo v priebehu 24 hodín

11. V klasicistickej dráme často vystupovala postava rezonéra – komentuje dej, vyjadruje názor autora.

12. Typickým veršom klasicistickej literatúry bol alexandrín – 12-slabičný verš s dierézou po šiestej slabike.

 

 

Presné pravidlá klasicistickej literatúry zveršoval Nicolas Boileau-Despréaux v diele Básnické umenie.

 

 

Pierre Corneille – 1606 – 1684 – francúzsky dramatik a básnik, tvorca tragédie

 

CID

 

Veršovaná tragédia s námetom zo španielskych dejín. Hra o konflikte medzi láskou a cťou, o potláčaní osobných citov, o snahe splniť si svoje občianske a morálne povinnosti.

 

Krátky obsah:

Dej sa odohráva v Seville v 11. storočí. Don Rodrigo sa bude onedlho ženiť s Jiménou (Chiménou), dcérou dona Goméza. Don Goméz veľmi urazí Rodrigovho otca tým, že mu vylepí zaucho. Rodrigo sa rozhodne pomstiť urážku otca a v súboji zabije Jiméninho otca. Jiména sa rozhoduje medzi láskou k Rodrigovi a povinnosťou pomstiť smrť otca. Napokon sa rozhodne žiadať potrestanie Rodriga, hoci ho miluje. Rodrigo vloží svoj život do jej rúk, ale ona nie je schopná ho zabiť. Rodrigovi sa medzitým podarí poraziť nepriateľských Maurov, ľud ho začne oslavovať a kráľ mu udelí čestný prídomok Cid – Pán. Vzápätí bojuje Rodrigo o Jiménu s donom Sanchom. Víťaz sa má stať jej manželom. Rodrigo v súboji zvíťazí, kráľ rozhodne, že po roku Jiméninho smútku a Rodrigovej ďalšej výprave proti Maurom sa zoberú.

 

 

CINNA – hra o umení veľkoryso odpúšťať slabším

LUHÁR – komédia

NICOMÉDE –p olitická dráma

 

 

Jean Racine – 1639 – 1699 – francúzsky dramatik, tvorca „psychologickej tragédie“

 

FAIDRA – psychologická tragédia zachytávajúca zhubný vplyv vášne ničiacej aj blízkych ľudí, ktorí jej podľahli. Príbeh gréckej kráľovnej, ktorú zachvátila veľká nenávisť k vlastnému synovi.

 

 

Jean-Baptiste Poquelin - Moliére – 1622 – 1673 – francúzsky dramatik, divadelník, riaditeľ divadelnej spoločnosti

Je považovaný za najvýznamnejšieho tvorcu klasicistickej komédie. Napísal 33 dramatických diel.

 

TARTUFFE – hra zobrazujúca pokrytectvo a svätuškárstvo, jeho snahou bola kritika cirkvi a donášačstva.

MIZANTROP – odľud, ktorý nenávidí ľudí a stráni sa ich. Hra je zameraná na kritiku šľachty a jej vypočítavosti

 

MEŠŤAN ŠĽACHTICOM, ŠKOLA ŽIEN, ŠKOLA MUŽOV, ZDRAVÝ NEMOCNÝ, DON JUAN,...

 

 

LAKOMEC

Komédia v piatich dejstvách.

 

Krátky obsah:

Bohatý lakomý vdovec Harpagon (lat. harpago – koristník) rozmnožuje svoj majetok úžerou. Je posadnutý peniazmi a majetkom a podriaďuje im úplne všetko: vzťah k vlastným deťom, k služobníctvu, svoj osobný citový život. Jeho dcéra Elise sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom, syn Cléante miluje chudobné dievča Mariannu. Mariannu si chce zobrať Harpagon a Cléante sa má oženiť s bohatou vdovou. Elisu chce Harpagon vydať bez vena za starnúceho boháča Anselma. Harpagon zistí, že sa mu stratili peniaze. Ukryl mu ich šibalský sluha. Harpagon je ochotný kvôli peniazom vydať na šibenicu kohokoľvek, svojich najbližších, sám seba. Keď mu sľúbia, že sa peniaze nájdu, pristúpi aj k tomu, aby sa konala svadba Elise s Valérom a Cléanta s Mariannou, lebo zistí, že sú to deti Anselma, ktorý uhradí všetky svadobné náklady.

Vďaka vtipnej zápletke, výborným dialógom a výstižnej psychologizácii postáv vytvoril autor všeľudský typ človeka, ktorého ovládajú majetnícke sklony. Hra síce dodržiava jednotu deja, miesta a času, ale je napísaná v próze, čo odporovalo klasicistickým zásadám.

 

 

Carlo Goldoni – 1707 – 1793 – taliansky dramatik, autor komédií

Žil vo Francúzsku v období vlády Ľudovíta XIV. a dodnes je najhrávanejším talianskym dramatikom. Zameral sa na obraz meštianskych a ľudových vrstiev.

 

SLUHA DVOCH PÁNOV, MIRANDOLINA, GROBIANI


 

 

Zopakujte si:

1. Charakterizujte drámu ako literárny druh

2. Charakterizujte tragédiu a komédiu.

3. Vymenujte predstaviteľov drámy obdobia baroka.

4. Vymenujte predstaviteľov drámy obdobia klasicizmu.

 

Použitá literatúra:

MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 2006. Didaktis Bratislava, ISBN 80-89160-02-6

MATURUJEM ZO SLOVENĆINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava, ISBN 80-08-03154-9

SMIEŠKOVÁ, MARTINA: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava