„Nefajčím, zapálim si iba raz za čas,“ alebo „Cigaretu si dám len cez víkend.“ Našli ste sa v týchto výrokoch? Príležitostné fajčenie síce nie je to isté ako byť ťažkým fajčiarom, avšak svojmu zdraviu škodíte aj tak. Prečo sa neoplatí stavať si alibi z nízkeho počtu cigaretových krabičiek?

Fajčenie raz za čas je stále fajčenie

Príležitostné fajčenie rovnako spôsobuje ochorenia srdca, oslabuje dýchacie cesty či aortu. Rovnako pri ňom vzniká cigaretový dym, ktorý obsahuje viac ako 6 000 toxických látok, ktoré do seba dospelý fajčiar vdychuje a navyše aj vydychuje do ovzdušia, čim ohrozuje nefajčiarov. Niektorí odborníci na odvykanie v minulosti verili, že príležitostné fajčenie je pre fajčiarov cestou k úplnému skoncovaniu s cigaretami. Ukázalo sa však, že kvôli nikotínu v cigarete mali títo fajčiari potrebu zapáliť si znova a znova, každý deň. Niektorí z nich vydržali bez cigarety pár dní alebo týždňov, avšak sa u nich neskôr prejavili silné abstinenčné príznaky.

Okrem toho fajčiari, ktorí o sebe tvrdia, že nefajčia, majú tendenciu toto tvrdenie uvádzať i u lekára, čím sa uberajú o možnosť liečby závislosti a robia medvediu službu svojmu zdravotnému stavu. Podľa Harvard Health Publishing spadá do kategórie príležitostných fajčiarov takmer štvrtina zo všetkých dospelých fajčiarov. Tých je aktuálne miliarda. Okolo 5 miliónov z nich zomrie na choroby spôsobené fajčením. Takmer polovica ľudí, ktorí si podľa vlastných slov zapália len pár cigariet denne alebo ktorí fajčia len občas, sa nepovažuje za fajčiarov. Neveria, že takéto fajčenie pre nich predstavuje veľké riziko a majú pocit, že kedykoľvek budú chcieť, môžu s fajčením prestať. Opak je však pravdou. Napríklad fajčenie jednej až štyroch cigariet denne zvyšuje riziko srdcových chorôb takmer rovnako ako fajčenie balíčka denne. Presviedčanie samého seba a lekára, že nie ste fajčiar, toto riziko nezmierni. Nezaručí tiež, že keď sa vám chce, cigaretu navždy necháte ležať popolom.

Ako je možné znížiť riziko fajčenia?

Jedna z možností je možnosť prechodu na bezdymové tabakové alternatívy, ktoré sú v porovnaní s klasickými cigaretami menej škodlivé. Ide najmä o zariadenia na zahrievanie tabaku a elektronické cigarety. Koncept znižovania rizika pritom nie je žiadnou novinkou. Redukcia škôd či minimalizácia rizika je prístup v oblasti liečby závislostí, ktorý lekári využívajú s cieľom znížiť škodlivé zdravotné, sociálne a ekonomické dopady užívania drog či alkoholu. Súčasne chráni ostatnú spoločnosť.

 

Nikto nefajčí kvôli dymu a dechtu, fajčiari si zapaľujú okrem rituálu predovšetkým kvôli nikotínu. Ide o to ponúknuť im k nemu cestu, ktorá nebude toľko ohrozovať ich zdravie. Ideálne je, samozrejme, nulové vystavenie tabakovému dymu vrátane pasívneho fajčenia. Ale keď už nedokážete skoncovať s fajčením, aspoň to robte tak, aby ste si čo najmenej ubližovali.

Bez cigaretového dymu

Hlavným rozdielom medzi zariadeniami na zahrievanie tabaku a klasickými cigaretami je, že neprodukujú cigaretový dym. Ten okrem tisícok škodlivých látok obsahuje i nebezpečný decht, ktorý sa ukladá v dýchacích cestách a pľúcach. Naproti tomu bezdymové zariadenia produkujú aerosól, ktorý obsahuje až o 95% menej škodlivín ako dym z cigarety.

Alternatívne zariadenia totiž fungujú na princípe inteligentnej elektroniky, ktorá dokáže kontrolovať teplotu, pri ktorej tabak horí. Drží ju na úrovni, pri ktorej nedochádza k horeniu, ale iba k zahrievaniu. Tým je možné, že v zariadení nevzniká dym. Aerosól nie je ani zdrojom pasívneho fajčenia, na ktoré ročne umrie celosvetovo 600 000 nefajčiarov. Zariadenia ako aj náplne do nich prechádzajú prísnou kontrolou a nezávislé štúdie potvrdzujú ich menšie riziko. Za ich vznikom stojí dlhoročná práca vedcov, lekárov a odborníkov na toxikológiu. Najideálnejším riešením je však podľa odborníkov nefajčiť vôbec a vyhýbať sa aj ostatným fajčiarom.

Foto: Shutterstock