Pojem sexuálny harassment (sexuálne harašenie) vošiel do širšieho povedomia až s kauzou MeeToo pred pár rokmi, no jeho význam je omnoho starší. Sexistické narážky, vtipy alebo e-maily sú takmer národným folklórom a málokto sa nad nimi nepozastavuje. Teda dovtedy, kým sa nezačnú týkať nás osobne. Ako sa k nim postaviť a nespôsobiť si zbytočné problémy?

Benevolentnosť našej kultúry

V práci trávime oveľa viac času než doma. Preto náklonnosť mužov voči kolegyniam v zamestnaní nemusí byť vždy len zdvorilostná a formálna. Naša kultúra je v oblasti sexuálnych narážok či obťažovania stále výrazne benevolentnejšia v porovnaní s inými krajinami. Za extrém sa obvykle považuje Amerika. 

Ak sa niektorý z našich kolegov pochvalne vyjadrí o našej postave či inej ženskej prednosti, väčšinou to berieme pozitívne. A ruku na srdce, ešte nás to aj poteší. V Amerike by z toho pokojne mohol byť škandál, ktorý by dotyčného dostal až pred súd. Ale všetko s mierou. 

Kde je tá pomyselná hranica, keď berieme rôzne narážky na ženy (v niektorých prípadoch sa to však týka aj mužov) ešte s nadhľadom a s rezervou a kedy už prekračujú medze podpichovania a slušnosti? V prvom rade záleží len na nás, kam až to necháme dôjsť. Ak sú však nemravné návrhy spojené aj so zneužitím moci či funkcie v rovine nadriadený – podriadená (vo väčšine prípadov), ide o sexuálne harašenie a je dobré nebrať to na ľahkú váhu.

Ako sa brániť? 

Júlia reaguje na sexuálne narážky napríklad takto: „Ďakujem za poklonu, ale tieto moje prednosti dokáže najviac oceniť môj priateľ, ktorého veľmi ľúbim. Nemám teda potrebu ani záujem počúvať ich od niekoho iného.“ Vôbec pritom nehrá rolu, že priateľ je v danom okamihu iba virtuálna postava. 

Spomínaná 27-ročná žena tým väčšinou dosiahne svoje – zoberie dotyčnému vietor z plachiet a on si už nikdy nič podobné nedovolí. Ak zažívate to isté a poznámky od kolegov sú vám nepríjemné, stojí za to sa razantne ozvať a povedať, že sa vám to nepáči. 

Ak zareagujete len mlčaním, prípadne červenaním sa alebo dokonca sklopením očí, muži berú takú reakciu ako výzvu na pokračovanie. Keď však dostanú jasnú odozvu a reakciu, s obťažovaním prestanú. Žena by mala mať stále na pamäti, že muži sú lovci a ak vidia, že im ich obeť nedáva hranice, nevidia dôvod, prečo to neskúšať ďalej. 

Čo robiť?

V prvom rade možno odporúčať okamžite to riešiť s nadriadeným alebo personálnym oddelením. Agresor by mal mať odozvu aj zo strany tretej osoby, že jeho správanie je nežiaduce a mal by byť upozornený na následky. Dôležité však je mať v rukách dôkazy – esemesky s nevhodným obsahom, e-maily, svedectvo niekoho z kolegov. 

Je to nepríjemné, ale dôkazy vždy musí predkladať ten, ktorý usvedčuje. Ďalšou možnou radou je zmeniť miesto. Tento variant však vidí väčšina ľudí ako krajné riešenie vzniknutej situácie. Ale už aj v našich končinách máme prípady, kde sa spočiatku nevinná hra môže skončiť na súde. 

Sexuálne harašenie sa totiž môže vnímať aj ako diskriminačné, teda s následkami nerovného zaobchádzania na pracovisku. Zvyčajne je výsledkom okamžité prepustenie agresora, ale často aj nemalý finančný postih pre firmu, ak sa celá vec dostane až na súd. Je teda v záujme zamestnávateľa, aby mali ľudia na pracovisku dôstojné podmienky na svoju prácu. 

Dôležitá rada: Na sexuálne obťažovanie reagujte už od začiatku. Dajte najavo, že sa vám to nepáči a nenechajte celú situáciu dôjsť zbytočne ďaleko. Vaše reakcie musia byť asertívne, profesionálne a predovšetkým pozor na úsmevy – tie si naozaj nechajte pre partnerov doma. Ak reagujete na sexuálne narážky odmietnutím, musíte mať kamennú tvár bez náznaku úsmevu či podtextu k ďalšej výzve.   

 

Foto: Shutterstock