Stále častejší rodinný model novej etapy po rozvode. Aké mu nastaviť pravidlá k spokojnosti všetkých? Byť „macochou“ totiž môže byť krásna rola, ktorá nemá s rozprávkovými nič spoločné.

Podľa údajov štatistického úradu sa už od roku 2001 každý rok rozvedie až polovica manželstiev. Napríklad v roku 2013 bolo temer 60 % z nich s maloletými deťmi; najčastejšia doba, počas ktorej manželstvo „prežije“, je iba 3 až 5 rokov. Logickým vyústením je založenie nového partnerstva či už s „papierom“, alebo bez neho. A deti, ktoré získajú novú tetu či nového uja.

Rodina a jej význam

To, že harmónia vo vzťahoch je absolútny základ pre spokojnosť rodičov a najlepší odrazový mostík zdravého rozvoja detí, je fakt bez diskusie. A tak aj „zlepená rodina“ môže napokon fungovať oveľa lepšie, než tá pôvodná „pokrvná“, kde boli deti napríklad dlhšiu dobu svedkami hádok, nedorozumení a bolestivých rozchodov.

„Pohoda detí viac-menej odzrkadľuje, čo sa medzi partnermi odohráva,“ potvrdzuje i Zuzana Donáthová, psychologička a fyzioterapeutka. „Deti sa doma učia nachádzať vzťah nielen k sebe, ale tiež k druhým. Učia sa vnímať svoje prednosti, zvládať svoje nedostatky a tak isto získavajú predstavu o fungovaní svojich rodičov.“

Každopádne je to stres

Čokoľvek nové výrazne „zamáva“ s životom detí i dospelých. Pripravte sa preto na dlhšie obdobie, ktoré sa nezaobíde bez trpezlivosti, empatie, času na mnohé vysvetľovania alebo trebárs len nutnosti „byť tu pre deti, partnera i seba“ a spoločne prekonať všetky počiatočné úskalia novo vznikajúcej rodiny a jej tvoriacich sa pravidiel. Zanedbať to všetko mávnutím ruky a slovami „ono si to nejako sadne“ by mohlo mať dlhodobé nepríjemné následky.

„Pre deti je veľmi stresujúci príchod nového partnera do rodiny, je náročné takú situáciu zvládnuť a pochopiť. Čím mladšie deti sú, tým je pre ne rozdelenie rodiny náročnejšie,“ podotýka Zuzana Donáthová. A pokračuje: „Niektoré obdobia sú pre deti zložitejšie ako iné a treba si uvedomiť, že i pre dospelé ‚deti‘ je rozvod rodičov náročná skúška doterajších predstáv o sebe i o svete. Vzťah rodičov a detí je veľmi dôležitý a špecifický, v každom období života dieťaťa napĺňa aktuálne potreby.“

Deti, ktoré mimovoľne sledovali nezhody a ťažkosti predchádzajúce rozchodu rodičov, nie sú schopné riešiť situáciu objektívne a rodičia, často pohltení svojimi problémami, nemajú čas ani energiu na vysvetľovanie. Podľa psychologičky deti potom v snahe nájsť vysvetlenie, dávajú vinu vonkajším okolnostiam, samy sebe alebo dokonca novému partnerovi mamy alebo otca.

 

Ako zasejete, tak zožnete

Okrídlené heslo, že si s partnerom berieme i jeho rodičov, sa dá voľne preniesť aj na partnerove deti. „Ukazuje sa, že pre eventuálne druhé manželstvá sú dôležité oba vzťahy – s novým partnerom i jeho deťmi,“ potvrdzuje tiež Zuzana Donáthová.

Prvotné nastavenie a počiatočné zoznamovanie môžu viesť buď k budúcej pohode a harmonickej domácnosti, alebo vyústiť do vzájomnej averzie. Nový partner každého z rodičov prechádza dôkladnou kontrolou detí. Je to neľahká situácia. Ako nová teta budete asi zo začiatku vnímaná ako votrelec, i vy sama môžete mať problém partnerove deti bez okolkov prijať, predovšetkým v prípade, že sa napríklad úplne vymykajú vašim výchovným predstavám. Nech sú začiatky akokoľvek ťažké, hovorte o nich.

„Dôležité je, aby spolu partneri i rodič dokázali s deťmi dostatočne hovoriť o svojich obavách, plánoch a pocitoch. Majme však na pamäti, že tieto postoje a plány sa dynamicky vyvíjajú. Je potrebné zoznamovať sa s názormi na spolužitie relatívne od začiatku,“ odporúča odborníčka. „Deti by sa mali naučiť, že nový partner je významný pre ich rodičov, že pohoda rodiny závisí od každého jednotlivca, a že by tak mali byť k novo prichádzajúcemu ústretové.“  Počiatočná snaha vám otvorí dvere, a pokiaľ sa vám podarí zbaviť sa svojich predsudkov, do budúcna bude všetko jednoduchšie.

Vyjasnite si kompetencie

„Je dobré sa s deťmi dohodnúť, že obaja z rodičov môžu spravodlivo a čitateľne reagovať na aktuálne dianie bez ohľadu na to, čie dieťa v ňom figuruje,“ ujasňuje Zuzana Donáthová.

„To je čisto praktické opatrenie, ktoré ušetrí čas a veľké množstvo nedorozumení. Každý rodič je iný, a preto je tiež pochopiteľné, že reaguje inak a nemal by sa tým znepokojovať. Aj v pôvodných rodinách deti bezpochyby cítia to, že otec robí veci v niektorých situáciách inak než mama. V novej rodine by malo byť jasnejšie, že je to v poriadku a že ‚druhý‘ rodič má mandát, ktorý mu také rozhodovanie a reagovanie umožňuje.“ Rozloženie síl v novej rodine musí tiež zohľadňovať vek detí.

Nestavajte rebríčky obľúbenosti

To, že máte svoje vlastné deti najradšej na svete, je logický a nezlomný fakt. Nech už snaha mať rád rovnako i tie partnerove alebo ich, naopak, brať ako „nutný prívesok“, sú extrémy, ktoré novej rodine na pohode nepridajú. K „novým“ deťom pristupujte otvorene, skúste im načúvať, chápať ich, podporovať. Nebráňte sa však svojim pocitom, ani sa za ne neodsudzujte, postupne sa budú vyvíjať. 

Foto: Shutterstock