Zlomyseľný aforizmus hovorí, že deti sú najotravnejším spôsobom strávené najkrajšie chvíle nášho života. Deti môžeme brať ako odmenu aj ako trest za naše hriechy. Niekedy si rodičia povzdychnú, že keby dopredu vedeli, do akej riskantnej investície idú, rozmysleli by si to. Evolúcia to však múdro zariadila, deti túžime splodiť alebo mať. Nie všetci z rovnakých pohnútok, ale pud zachovania rodu je silnejší ako my. Kde sa však berie zrelosť na rolu rodiča?

Skutočne zodpovedný rodič sa radšej nikdy rodičom nestane. Zvyknú vravieť tí, ktorí sa zodpovedne zapodievajú tým, ako sa na túto rolu zodpovedne pripraviť. Na zázraky klonovania si ešte počkáme, aby sme si dieťa objednali podľa vopred zadaných vlastností. Nateraz stále platí, že keď chceme prísť k potomstvu, potrebujeme sa odhodlať k rodičovstvu. Lenže vystáva veľká otázka – kedy je ten pravý čas? Alebo možno čas aj nastal, len vhodného kandidáta na druhého rodiča niet, alebo nespĺňa kritériá.

Mali by sme sa na rodičovstvo vopred pripraviť?

Pokročili sme v samoštúdiu a v súčasnosti je možnosť absolvovať rôzne kurzy vedomého, efektívneho alebo osvieteného rodičovstva. Vďaka za ne. Uvedomelí budúci rodičia tak získajú dobrý prehľad o tom, čo ich v rodičovskej úlohe čaká. "Z môjho pohľadu väčšmi než vedomostná edukácia chýba párom príprava na rodičovstvo v kontexte budovania a rozvíjania vzťahov. Budúci rodičia si potrebujú zodpovedať otázky, týkajúce sa toho, aká chcú, aby bola ich úloha, čo túžia s dieťaťom prežiť a ako si život s ním predstavujú. Na to nie sú žiadne konkrétne rady a odporúčania," hovorí Janette Šimková, životná a vzťahová koučka. 

Rodičovstvo stojí na budovaní vzťahu, učí mamu a otca, že ako rodičia majú svoje potreby, rovnako ako aj dieťa má svoje potreby. Je dôležité vedieť ich rozpoznávať a reagovať na ne adekvátnym spôsobom. Bez budovania ro- dinných vzťahov, založených na vzájomnej dôvere, rešpekte a úcte k dieťaťu to nie je možné. Malá bytosť, ktorá od rodičov závisí, má svoju vlastnú „výbavu“. Rodičia nemajú dieťa meniť na svoj obraz, práve naopak, majú mu pomôcť v objavovaní života, ktorý má isté pravidlá a hranice.

Každý má nejakú predstavu, akým chce byť rodičom

Predstavy o výchove detí patria medzi základné informácie, ktoré si máme vopred vydiskutovať, keď sme vo vážnom vzťahu. Existujú aj páry, ktoré sa ostýchajú zisťovať, ako by si ich partner predstavoval výchovu budúcich detí, čo by im bol ochotný povoliť a čo nie, a ako by sa vyrovnal s prípadnými odlišnosťami vzájomných predstáv. Prirodzene si každý praje, aby ten druhý zdieľal práve jeho výchovné praktiky, predstavy a postupy. V realite to také bežné nie je a keď s tým má problém jeden z rodičov, majú potom problém všetci.

"Často dostávam otázku od párov, či je podstatnejšie porozumieť si alebo sa dopĺňať. Nie je na to žiadna univerzálna odpoveď. Závisí to od toho, ako sa pár postaví k svojej komplementarite, a v ktorých hodnotách majú prienik. Problémom býva rodičovské dohadovanie sa, keď je dieťa rukojemníkom dokazovania si vplyvu a moci jedného z rodičov. Podstatná nemusí byť zhoda výchovných postupov, ako skôr rešpekt, tolerancia a akceptácia možných odlišností," približuje Šimková.

 

Kto z nás je dostatočne zrelý na potomstvo predtým, než samo príde?

Pýta sa Peter De Vries a odpovedá: „Hodnota manželstva nie je v tom, že dospelí produkujú deti, ale v tom, že deti produkujú dospelých.“

Sú prieskumy, ktoré tvrdia, že ak sa pár zoberie pred tridsiatkou, je menej ohrozený rozvodom. Údajne čím bližšie k štyridsiatke, tým väčšie riziko rozvodu. "Ja si dovolím tvrdiť, že niečo také, ako najlepší vek na manželstvo, je mýtus. Závisí to od toho, ako to cítia adepti na tento záväzok, či sú pripravení a dáva im zmysel ísť do toho. Z praxe vnímam, že páry zvažujúce rodičovstvo neraz blokuje snaha robiť všetko tak, ako sa má. Týmto očakávaním si na seba vyrábajú veľký tlak, a ten spúšťa obavy robiť chyby. Preto sa do rodičovstva spontánne nepúšťajú a čakajú, kedy budú dostatočne pripravení. Čím dlhšie prípravná analýza trvá, tým väčšiu paralýzu spôsobuje," vysvetľuje koučka.

Existuje niečo ako "správny" čas na dieťa?

Z biologického hľadiska určite, vedci majú na to rôzne výskumy. Z aspektu biologického aj genetického je podľa odborníkov najvhodnejší vek pre tehotenstvo okolo 20 až 25 rokov. Dieťaťa sa nedočká údajne polovica žien po dovŕšení 35 rokov. Z hľadiska psychických faktorov je to otázka toho, že sa dá len ťažko pripraviť na to, že potreby dieťaťa budú na istý čas dôležitejšie než potreby rodičov. Nezanedbateľné sú aj ekonomické faktory. Bežná domácnosť minie približne 15 až 25 per- cent svojho príjmu na veci spojené s potrebami dieťaťa.

V hre sú tiež kvality partnerského vzťahu. Dieťa je pre vzťah darom i skúškou. Obaja partneri potrebujú robiť ústupky nielen v prospech dieťaťa, ale aj v ústrety jeden druhému. Očakávať, že príchod potomka vyrieši partnerský nesúlad a nezhody je najväčším omylom, ktorého sa páry dopúšťajú.

Čo vôbec znamená mať „správny vek“? Toto kritérium je prudko subjektívne – vyzretosť a chuť starať sa o potomstvo sa nedá vytýčiť číslovkou. "Poznám zrelé spokojné matky v mladom veku a nespokojné a frustrované matky v zrelom veku. A tiež to platí aj naopak. Rovnako je to u mužov, niektorí z adolescencie nevyrastú ani v senilite. Z môjho pohľadu je to o osobnom rozhodnutí, ktorému predchádza okrem iných vecí aj uvedomenie si toho, či chce rodič venovať dieťaťu asi 25 tisíc hodín výchovy. Tých opatrných a úzkostných to dovedie k úvahám z úvodu článku, " uzatvára na záver Janette Šimková.

Foto: Shutterstock