Pätina Slovákov žije od výplaty do výplaty. Problém uhradiť bežné mesačné výdavky majú najmä dôchodcovia, ale aj väčšie a neúplné rodiny. Pozrite sa na to, s akými sumami musia čarovať každý mesiac.
Plat nad tisíc eur má iba 39 percent Slovákov. Väčšina, 61 percent ekonomicky aktívneho obyvateľstva, dostáva výplatu s trojmiestnou sumou. Slovensko je v rámci EÚ stále na chvoste. Menej v priemere zarábajú už len v šiestich krajinách (Poľsko, Lotyšsko, Maďarsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko). Najvyššiu priemernú mzdu, ktorá prekračuje hranicu štyritisíc eur, majú v Luxembursku, Dánsku a v Holandsku.
Koľko nám zostane z výplaty?
Takmer každá desiata slovenská domácnosť uvádza, že má veľké ťažkosti vyjsť s bežnými mesačnými výdavkami. Bodaj by nie. Polovica Slovákov zarobí v čistom v priemere do šesťsto eur. Keď im z účtu odídu splátky úverov a inkasné platby spojené s bývaním, väčšine z nich zostane v peňaženke do štyristo eur. Pričom každý tretí Slovák má na ďalšie výdavky k dispozícii iba menej ako 165 eur. S touto sumou mesačne hospodária aj dve pätiny dôchodcov.
A potom je tu nemálo tých, ktorým nezostane nič. Každý piaty našinec priznáva, že si občas musí požičať, aby si v danom mesiaci zabezpečil bývanie a jedlo. V priemere ide o sumu 137 eur. Najčastejšie sa do tejto núdznej situácie dostávajú nezamestnaní ľudia, mamičky na materskej a rodiny s nižším príjmom, ktoré majú buď viac detí alebo iba jedného živiteľa famílie.
Koľko potrebujeme zarobiť, aby sme slušne žili?
Ideálny príjem Slovákov je 1129 eur. Slováci by teda chceli zarábať v priemere aspoň o sto eur viac ako je priemerná mesačná mzda. Pritom predstava o plate, ktorý by priniesol pocit spokojnosti, je u mužov o dvesto eur vyššia ako u žien. Aj pri otázke ideálneho príjmu sa otvárajú pomyselné nožnice. Platí, že tí najchudobnejší chcú málo a tí najbohatší, naopak, najviac. Jasné, lebo čím viac máme, tým viac míňame. Tí, ktorí zarábajú do šesťsto eur by boli spokojní aj so zárobkom hraničiacim s tisíckou. A tým, ktorí si každý mesiac tisícku zarobia, tisícka nestačí, potrebovali by aspoň 1 500 eur. Viac potrebujú aj Slováci, ktorí sú z mnohodetných rodín (tri a viac detí), ale aj neúplné rodiny. Najsmelšie finančné predstavy o odmene za svoju prácu majú Slováci v produktívnom veku 36 – 45 rokov (1 200 eur). Platové požiadavky s pribúdajúcim vekom, a pravdepodobne aj so znižujúcim sa úverovým zaťažením, postupne klesajú. Ľuďom nad 56 rokov stačí zárobok pod tisíc eur.
Koľko Slovákov musí mať dve zamestnania?
Každý piaty pracujúci človek sa v prieskume vyjadril, že mu zárobok z hlavného zamestnania nestačí a musí sa obracať aj niekde inde. Jeho vedľajší príjem predstavuje najčastejšie do štyristo eur. Nutnosť obzerať sa po ďalšej práci však pociťujú aj starší ľudia. K penzii si privyrába približne každý desiaty dôchodca. Rodinný rozpočet tak dokážu navýšiť najčastejšie o sumu do 165 eur. O rovnakú sumu si vedia prilepšiť aj ľudia na materskej/ rodičovskej dovolenke. Popri starostlivosti o dieťa si privyrába osem percent z nich. Dve zamestnania by však prijalo oveľa viac Slovákov! Problém je ale v tom, že náš pracovný trh je chudobný na ponuku džobov na skrátený úväzok.
Koľko vieme ušetriť?
Napriek všetkému, čo ste si doteraz prečítali, verte-neverte, viac ako polovica Slovákov si zo svojho príjmu dokáže aj niečo odložiť. V priemere ide o sumu 130 eur. Podarí sa to dokonca aj dvom z piatich neúplných rodín. Napriek tomu, že majú poväčšine iba jeden príjem, aj z toho si vedia ušetriť, a to v priemere 66 eur. Aj polovica väčších rodín, ktoré majú tri a viac detí, dokáže čarovať. Mesačne si bokom odložia sumu do 50 eur. A keďže rovnakú čiastku usporia aj viacerí dôchodcovia, v tomto smere ich radíme medzi najväčších mágov. Problém je však v tom, že sporíme neefektívne, až priam nebezpečne. Takmer traja z desiatich našincov majú svoje úspory uložené „v ponožke“, doma! Takto ich nielenže nezhodnocujú, ale ešte aj riskujú, že o ne prídu. Domových krádeží, pri ktorých z našich šuplíkov a spod matraca miznú práve peniaze,neustále pribúda.
Vyberte si radšej sporiaci produkt a šetrite si na konkrétny účel, aby ste boli viac motivovaní sporiť pravidelne. Napríklad až 59 percent rodičov sporí pre svoje deti. V priemere im odkladajú 36 eur mesačne, najčastejšie ide o sumu dvadsať eur, väčšinou s cieľom zabezpečiť im kvalitné vzdelanie. Poznáte ešte lepšiu investíciu do budúcnosti vašich detí? Čím skôr na to začnete myslieť, tým jednoduchšie im zabezpečíte školu, ktorá im raz otvorí dvere do tých najlukratívnejších firiem. A určite je ľahšie odkladať dlhšiu dobu pár eur mesačne, ako neskôr rozmýšľať, kde vziať naraz veľký objem peňazí na pokrytie študijných nákladov dieťaťa.
Koľko požičiavame iným?
Slováci sú fakt neskutoční. Aj keď sami majú málo, ešte aj o to sa vedia podeliť. Traja z piatich priznali, že už požičali svojim známym. Najčastejšie išlo o 500 eur. V tomto smere sú nápomocní najmä starší ľudia, ale aj mamičky a úplné rodiny. Najčastejšie požičiavame svojim deťom, priateľom alebo inej rodine. Väčšinou sa požičané peniaze vracajú. Avšak v prípade požičania deťom, vnúčatám či druhovi/družke, štvrtina z nás vrátenie peňazí ani neočakáva.
Foto: Shutterstock