Podľa čoho možno posúdiť, že je pre vás niekto atraktívny? Alebo, že vás niekto vyhodnotí ako dostatočne atraktívnu osobu? Aj keď by sa mohlo zdať, že je to len o vzhľade, keď by sme sa na vec pozreli podrobnejšie, zistili by sme, že je za tým mnoho ďalších vlastností. A tie potvrdili aj vedci. Čo všetko teda ovplyvňuje atraktivitu človeka?

Vôňa

Vôňa je jednou z hlavných vlastností atraktívnosti. Čuchové receptory ju totiž vedia zaznamenať a vyhodnotiť skôr, ako danú osobu uvidíte. Potvrdila to aj štúdia z roku 2018, ktorá zistila, že ženy, ktoré mužom “voňajú” sú pre nich logicky príťažlivejšie. “Ženy, ktoré majú v tele vysokú hladinu estrogénu a nízku hladinu progesterónu sú pre mužov na základe čuchového zmyslu tie najatraktívnejšie,” uvádza Daria Knoch, vedúca výskumu.

Životospráva

Životospráva sa odzrkadľuje na zdraví, ale aj výzore každého človeka. A zistilo sa, že práve vďaka tomu je aj významným elementom, ktorý ovplyvňuje našu atraktivitu. Štúdia vykonaná v roku 2017, ktorej sa zúčastnilo 43 mužov a 9 žien preukázala, že zloženie stravy je pri hodnotení (ne)atraktívnosti skutočne dôležité. Aj keď to možno neznie najlepšie, zistilo sa, že pre ženy je najviac atraktívny pot muža, ktorý konzumuje najmä nespracované potraviny. V opačnom prípade, teda ak muž konzumoval spracované potraviny, polotovary a mnoho sacharidov bol pre ženu menej atraktívny. “Prirodzený pach tela muža je pre ženy kľúčovým kompomentom atraktivity,” vyhodnotil evolučný profesor a genetik Ian Stephen, ktorý pôsobí na univerzite v Austrálii.

Hormóny

O tom ste už zrejme počuli. Hladina hormónov v tele ako u žien, tak aj u mužov môže výrazne ovplyvniť príťažlivosť. Je potvrdené, že ženy priťahujú muži s vysokou hladinou testosterónu. Naopak, mužov zaujme žena s vysokou hladinou estrogénu a napríklad aj ženskými črtami, akými sú pomer pásu a bokov, či veľké oči a malá čeľusť. Aj niektoré fyzické zmeny sú podmienené práve hormónmi.

 

Hlas

Dalo by sa povedať, že každý jeden ľudský zmysel dokáže vyhodnotiť atraktivitu človeka, sluch nevynímajúc. Aj preto sa hlas považuje za jeden z dôležitých elementov príťažlivosti. Je pochopiteľné, že ženy priťahujú skôr muži s hlbokým mužským hlasom, no ako ukázala štúdia z roku 2005 vedia to citlivejšie vyhodnotiť práve v čase ovulácie. To je v podstate biologicky prirodzené, pretože hlbšie hlasy nielen súvisia s produkciou zdravších detí, ale vo voľnej prírode je tento znak spojený aj so silou. Takže čím viac hlbší a hrubší hlas u muža, tým je pre ženu atraktívnejší.

Podobnosť

Hovorí sa, že keď dvaja ľudia tvoria pár, začnú sa na seba po čase podobať. V skutočnosti to nie je pravda, pretože podobní si sú už na začiatku. Veda totiž dokazuje, že nás priťahujú ľudia, ktorí sú nám podobní, a to po fyzickej aj charakterovej stránke. Aj za to môže biologická “stopa”. Prirodzene hľadáme ľudí, ktorí pochádzajú z rovnakej sociálno-ekonomickej situácie, majú podobnú povahu či dokonca podobné fyzické črty.

Odlišná imunita

Nech to znie akokoľvek čudne, na opačnom pohlaví nás dokážu priťahovať aj imunita a protilátky. Prečo? Odlišná imunita totiž znamená odlišné protilátky a zachovanie druhu. Za to je zodpovedný hlavný histokompatibilný komlpex (MHC), ktorý je súčasťou iminutného systému. Jeho primárna funkcia spočíva v rozpoznávaním cudzích molekúl bunkami tela. Ak je teda MHC odlišný od toho, aký má váš partner, zvyšuje sa genetická variabilita potenciálnyc potomkov, čo znamená, že je vysoká prevdepodobnosť, že váš spoločný potomok bude mať dobrú imunitu a pevné zdravie. Aj za tento skutočne zaujímavý atribút, ktorý dokáže ovplyvniť našu atraktivitu môže len a len príroda a genetika.

Sliny a bozkávanie

Inak povedané sliny alebo chuť, ktorú cítite po bozkávaní. Sú len dve možnosti - buď je pre vás príjemná alebo nie je. Aj na základe toho môžete vyhodnotiť, či je pre vás niekto atraktívny. Bozkávanie takisto stimuluje MHC. „Hlavný histokompatibilný komplex je rozoznateľný na základe telesného pachu, takže pobozkaním a ochutnaním niekoho dá príležitosť posúdiť, ako je vám biochemicky podobný alebo odlišný,“ povedala Sarah Johns, odborníčka na ľudskú reprodukciu a evolučnú psychológiu na univerzite v Kente.

Foto:Shutterstock