Verili v manželstvo, ktoré však nevyšlo. Ešte nemali ani tridsať rokov a v občianskom preukaze majú napísané rozvedená či rozvedený. Ako sa žije ľuďom, ktorí v mladom veku vyskúšali v priebehu niekoľkých rokov svadbu aj rozvod? Veria ešte vôbec na lásku a chcú si manželstvo zopakovať ešte niekedy v budúcnosti?

Správny vek pre manželstvo

U každého páru je dôvod rozpadu manželstva individuálny a to isté platí i pre partnerov rozvádzajúcich sa pred tridsiatym rokom života. Väčšina ľudí si myslí, že rozvod mladých ľudí je dôsledkom toho, že sa brali v nezrelom veku. Je jasné, že pred tridsiatkou ešte nemôžeme mať toľko potrebných životných skúseností a na spoločný život často nemáme ani materiálne predpoklady. Ale ani svadba po tridsiatke nezaručí celoživotné manželské šťastie. „Správny vek na uzavretie manželstva sa nedá označiť dátumom narodenia,“ hovorí psychologička Martina Trojanová.

Čas na uzavretie manželstva podľa nej nastáva vtedy, keď máme jasno v niekoľkých skutočnostiach – vieme, že chceme s partnerom vytvoriť rodinu, vieme, kde a ako budeme žiť a z čoho, vieme, že práve s týmto človekom máme spoločný aspoň niektorý koníček a pohľad na svet. Pokiaľ tieto veci nemáme vyjasnené ani u seba, a už vôbec nepoznáme partnerov názor na ne, ťažko sa môžeme čudovať, že práve preto môžu neskôr prísť nezhody, ktoré vedú až k rozpadu vzťahu. Takže je dobré vydávať sa alebo ženiť pred tridsiatkou? „Prečo nie, ak sme už dospelí. A čo znamená tá dospelosť? Ak máme jasno v tom, ako chceme žiť a máme vyriešené základné podmienky pre život, nevidím problém v uzavretí manželstva,“ hovorí Martina Trojanová. V každom prípade nič nie je čiernobiele a každý vek má svoje za a proti: v mladom nám chýbajú skúsenosti, takže mávame tendenciu utekať z boja hneď pri prvom strete, v zrelom zase bojujeme s mnohými zabehnutými stereotypmi.

Kedy je rozvod riešením?

Rozvody v Slovenskej republike, rovnako ako vo všetkých vyspelých krajinách, iniciujú častejšie – asi v dvoch tretinách prípadov – ženy. Nie je to preto, ako vyplýva z najrôznejších štúdií, že by muži ako partneri boli v priemere neznesiteľnejší než ženy ako partnerky, ale z toho dôvodu, že ženy častejšie nemôžu v partnerstve vydržať. Ženy sú jednoducho citlivejšie a náročnejšie v tom, čo od manželstva očakávajú. Zatiaľ čo muži dokážu dlhodobo ignorovať, keď si so svojou ženou nerozumejú a keď vo vzťahu nepanuje pohoda – teda keď sa vytratia základné atribúty manželstva, ženy tým trpia a chcú to riešiť. Keď sa rozvádza dvadsaťosemročná žena, ľuďom v jej okolí často vŕta v hlave, čo také hrozné sa v jej manželstve asi dialo, že sa rozvádza tak skoro a že sa nesnaží zväzok udržať. 

 

V manželstve sa však nemusia odohrávať ani žiadne drámy, a aj tak sa rozvádzame. Keď to neklape a manželstvo je skôr utrpenie, prečo to skúšať ďalších desať rokov? Rozvod v dvadsiatich piatich nie je vec, ktorou sa chválime, ale všetko má podľa odborníčky svoje dôsledky a treba zvážiť, ktorý variant pre nás bude najekonomickejší a najvýhodnejší.

Rozvodom k lepším zajtrajškom

Podľa jednej americkej štúdie sú ženy, ktoré majú za sebou skúsenosť s rozvodom v mladom veku, oveľa pripravenejšie na ďalšie dlhodobé vzťahy ako tie, ktoré zažili „len “ rozchod. Odborníci to zdôvodňujú tým, že tieto ženy si viac uvedomujú krehkosť citov, nechcú znovu prejsť rozvodom a do vzťahu tak investujú omnoho viac. Nech je spoločnosť k rozvodom akokoľvek tolerantná, stále podľa nej platí, že ľudia sa rozvádzajú naozaj neradi a väčšina z nich vníma rozvod ako stroskotanie sna o partnerstve na celý život, a teda ako veľkú prehru. Celkom automaticky tak majú tendenciu premýšľať, kde urobili chybu a ako v živote podobnú vec už neopakovať.

Podľa psychologičky Martiny Trojanovej pocity vlastného zlyhania nezávisia primárne od veku, ako skôr od osobnosti daného človeka, do ktorej sa premietajú obrazy z detstva, vzťahy a prípadne aj postavenie súrodencov v rodine. „Najťažšie pocity zlyhania nastupujú u žien s nízkym sebavedomím. K oslobodeniu sa od nich je potrebné naučiť sa mať rada sama seba, spomenúť si na všetko, čo viem a za čo ma druhí ľudia v mojom okolí chvália a za čo si ma vážia a denne si to pripomínať. Samozrejme, to neznamená nepriznať si chyby, ktorých som sa v rozpadnutom vzťahu dopustila,“ hovorí. Muži podľa nej prežívajú sklamania z rozpadnutého manželstva rovnako ako ženy. Smútok a prípadné pocity zlyhania len častejšie kompenzujú – a snažia sa ich skrývať – športom, veľkým množstvom práce alebo pestrou škálou krátkodobých známostí. Pravdepodobne aj u nich však bude do budúcna platiť, že v prípade ďalšieho sobáša budú radšej dvakrát merať a raz rezať. Určite však neprestanú žiť naplno a hľadať lásku.

Foto: Shutterstock