Rúško na jednej strane nesporne chráni pred nakazením sa novým koronavírusom. Na druhej strane prináša istý odstup a „ochladenie“ v osobných vzťahoch, kým dusno, ktoré sa vytvára pod rúškom, prináša zas často kožné problémy.

Rúškové problémy

Práve prostredie pod rúškom totiž prináša pre pleť mnohé nástrahy. Vlhko v dôsledku vydychovania a zrážania vodnej pary samo osebe problémom pre pleť nie je, no pri macerácii vlhkom a pri mechanickom a chemickom faktore, ktoré závisia od materiálu a strihu rúška, už môže dôjsť k podráždeniu kože.

„Podráždenie kože môže následne zapríčiniť folikulitídu, pri ktorej sa zapaľujú korienky chĺp- kov a susediace mazové žliazky. Vznikajú svrbivé, mierne bolestivé červené pupáčiky podobné akné,“ vysvetľuje primárka dermatologického oddelenia Inštitútu zdravia a krásy FRAIS MUDr. Edita Kaiserová. Dôjsť pritom môže aj k zhoršovaniu dermatózy u tých pacientov, ktorí už kožné problémy mali predtým. „Ide napríklad o seboroickú dermatitídu, ktorá najčastejšie vzniká v nosovo-ústnych ryhách, na brade a na čele,“ spresňuje doktorka. Nosenie rúška neprospieva ani pacientom s akné, psoriázou, periorálnou dermatitídou alebo akoukoľvek inou chronickou kožnou chorobou v oblasti, ktorú rúško prekrýva. Keďže sa noseniu rúška nevyhneme, odborníčka radí, ako zmierniť prípadné kožné problémy spôsobené rúškom. Pri slabších prejavoch postačí aj domáca liečba. V prostredí, kde je možnosť zložiť si rúško, umyte si tvár tečúcou vodou a nechajte pokožku dýchať. „Ak sa vytvoria malé vyrážky, takzvané potničky, pomôže pri ošetrení bórová voda alebo repík. Pri vážnejších prejavoch, keď už pokožka dokonca mokvá, je dôležité vyhľadať čo najskôr dermatológa a pokožku liečiť v závislosti od typu a rozsahu problémov podľa jeho odporúčaní,“ zdôrazňuje primárka Kaiserová.

Dbajte aj na materiál, z ktorého je rúško vyrobené. Pri látkových sa vyhnite syntetickým materiálom. Látka by mala byť prírodná a jemná a hladká na dotyk. Aj strih rúška by nemal spôsobovať mechanické dráždenie pokožky. Rúško by zároveň po nasadení na tvár malo zostať priedušné a zaručovať priestor pre nos a ústa. Látkové rúško síce nemusíte vyvárať, stačí ho pravidelne prať aj na nižších teplotách a následne žehliť na vysokej teplote. No perte ho vždy bez aviváže, aby nespôsobilo ďalšiu prípadnú alergiu.

 

Aj ruky trpia

Dezinfekcia rúk je síce tiež nevyhnutná, no ako upozorňuje doktorka Kaiserová, ešte viac je potrebná následná starostlivosť o ne. Agresívne dezinfekčné prostriedky a rukavice, ktoré denne používame na ochranu pred koronou, totiž často spôsobujú, že sú ruky červené, svrbia a štípu. „Bez ohľadu na epidémiu, ak si človek umyje ruky obyčajným mydlom, trvá asi štyri hodiny, kým sa mu regeneruje prirodzený ochranný hydrolipidový film na pokožke, ktorý týmto umytím zlikvidoval. Preto je vhodné použiť po umytí rúk ochranný krém,“ radí doktorka Kaiserová.

Pozor najmä na prostriedky v podobe gélu alebo roztoku, ktoré obsahujú viac ako 60 % alkoholu. „Vysušuje to pokožku, vedie k začervenaniu, štípaniu, páleniu a svrbeniu,“ dodáva. Najviac náchylní sú najmä pacienti s atopickým ekzémom, ľudia so psoriázou a všetci s chronickými kožnými problémami, ktoré sa prejavujú na rukách. Škrabanie pritom môže viesť k rankám. „Ide o takzvanú iritačnú dermatitídu, čiže reakciu na koži z podráždenia, ktorá môže prejsť až do kontaktného ekzému. Trpia ňou všetci, čo majú pokožku suchú, podráždenú, mierne začervenanú a drsnú. Niekedy sa vytvoria aj drobné praskliny a v prípade ekzematizácie sú tam pupáčiky alebo pľuzgieriky. Tu už však ide o vážnejší problém,“ upozorňuje odborníčka.

Ako preto radí, prevenčne, prípadne len pri začínajúcej forme, si vždy po príchode domov dezinfekciu zmyte pod tečúcou vodou, vysušte ruky dosucha a nakrémujte. Riešením pre citlivú pokožku však nie je ani dlhodobé nosenie rukavíc, pretože ruky pod nimi nedýchajú. „Pokiaľ je to možné a nejde o prácu napríklad na chirurgickej sále alebo na infekčných oddeleniach pri pria- mom kontakte s pacientmi, kde sú veľmi prísne hygienické normy, treba si dať po umytí rúk ochranný krém,“ podotýka. Krém by nemal byť veľmi mastný, mal by sa rýchlo vstrebať a nemal by byť parfumovaný. „V lekárni je široký výber takýchto krémov. Na noc môžete používať vý- živnejšie a mastnejšie prípravky s panthenolom,“ radí dermatologička. Keď dermatitída neustúpi po bežných krémoch, mali by ste vyhľadať dermatológa, ktorý môže na pár dní nasadiť lokál- ne kortikoidy.

Foto: Shutterstock