S chuťou si "ubalíte" jointa, alebo patríte medzi ľudí, ktorí fajčiarov marihuany nazývajú drogovo závislými? Marihuana je téma, ktorá vyvoláva diskusiu a veľa protichodných názorov. Skôr ako si „zahulíte“ alebo začnete kritizovať, je dobré o nej niečo vedieť. A ešte dôležitejšie je poznať sám seba.

Je marihuana móda?

Barbora je manažérka nakupujúca výhradne v obchodoch s biopotravinami, ktorá by neprehltla ani antikoncepčnú pilulku. Ale vyfajčiť jointa? Trikrát štyrikrát – a keď sa žúruje, tak aj oveľa viackrát – týždenne. A neváha si to priznať. Dokonca ani svojmu šéfovi, ktorý si pre relax balí tiež. Ani on – rovnako ako väčšina fajčiarov v Čechách a na Slovensku– nemá problém otvorene hovoriť o tom, že marihuana je temer jeho denný chlieb. V takej spoločnosti sa ako nefajčiar, ktorý jointa nikdy neochutnal, ľahko cítite out. 

„V Česku je kultúrna klíma pre užívanie legálnych psychotropných látok veľmi tolerantná, čo sa len extenduje do stále viac ‚normálnej‘ marihuany. Proces normalizácie užívania ďalšej psychotropnej látky sa nám môže a nemusí páčiť, obávam sa však, že minimálne v strednodobej perspektíve je nezvratný,“ hovorí supervízor výskumu Kliniky adiktológie 1. LF UK v Prahe Tomáš Zábranský. Takmer sa zdá, že marihuana je v istom zmysle móda: podobne ako vlastníctvo iPhonu alebo ranná káva zo Starbucks. Umožňuje vám patriť do určitej spoločnosti a zaradiť sa tak, že sa v nej cítite dobre a na správnom mieste. 

Novinár Jiří X. Doležal, ktorý sa roky venuje téme marihuany, s touto teóriou nesúhlasí. Podľa neho prestala byť módou v čase, keď stratila punc zakázaného ovocia. Marihuana síce podľa zákona nie je dekriminalizovaná, ale je tolerovaná. „Samotnú konzumáciu drog to činí pre mládež nezaujímavou, nedobrodružnou. Joint už nie je veľkým dobrodružstvom dospelých, ale lapáliou porovnateľnou s jazdou električkou načierno,“ myslí si novinár. 

Prečo „hulím“? Vlastne ani neviem

V Európe sa celkovo dosť fajčí, skúsenosť s marihuanou uvádza až 75 miliónov Európanov, denne ju v EÚ fajčí okolo troch miliónov ľudí. Prečo? Rekreačný „hulič“ Jano k tomu hovorí: „Huliť je fajn. Vynikajúci relax. Ale! Treba huliť so správnymi ľuďmi a na ‚správnom mieste‘. Nesprávny výber môže znamenať peknú depku.“ Nie všetci však dokážu odpovedať podobne ako on. Hovoríte o relaxe, súčasti žúru, chuti to „jednoducho vyskúšať“, v zásade ale nič jednoznačné. Je to chyba? Mal by človek vedieť, PREČO fajčí? 

Odborník si to nemyslí: „Motív si vždy nájdeme – prečo áno, prečo nie, navyše, čím je človek inteligentnejší a schopnejší formulovať svoje myšlienky, tým lepšie si vie svoje konanie zdôvodniť. Čo je však oveľa podstatnejšie: mali by sme poznať sami seba Človek by mal vedieť, aký vlastne je, a na základe spätných väzieb vedieť korigovať svoje správanie, teda napríklad povedať si: som príliš citlivý, aby som pil toľko alkoholu, fajčenie marihuany so mnou robí to a to… To sa však, bohužiaľ, temer nedeje,“ hovorí. 

Ak však človek sám seba pozná, vie, aké účinky mu marihuana spôsobuje, a užíva ju iba rekreačne, odborník nevidí dôvod, prečo považovať takéto počínanie za negatívne. Marihuanu odsudzovať alebo dokonca úplne zakazovať je podľa odborníka holý nezmysel. Efekt zakázaného ovocia je totiž starý ako ľudstvo samo a pre mladých, ktorí túžia po poznaní, navyše veľmi príťažlivý. Podľa neho je nezmysel myslieť si, že vojna s drogami sa dá vyhrať. Môžeme sa však naučiť s nimi zaobchádzať.

Je návyková?

„Dá odpovedať áno, ale to je pre tých, ktorí sú tak disponovaní. Rolu hrá z veľkej časti genetika, ale aj citlivý terén a, pochopiteľne, neschopnosť kontroly slasti; je to rovnaké u marihuany, alkoholu, sexu, čokolády…“ vysvetľuje psychológ a dodáva: „Za štyridsať rokov praxe som pár závislých od marihuany videl, ale nie veľa. Ak hovoríme o závislosti od alkoholu na úrovni 3–5 %, u marihuany je to rádovo nižšie, povedzme na úrovni jedného promile. Záleží, aké kritériá použijeme a akých odborníkov oslovíme.“ Marihuana ako vstupná droga pre závislosť od oveľa nebezpečnejších, tzv. „tvrdých“ drog v zmysle „kto fajčí marihuanu, začne za rok s pervitínom alebo kokaínom“ je podľa neho nezmysel zakorenený v českej a slovenskej verejnosti už od 90. rokov. 

„Vzniklo to tak, že sa pýtali ľudí závislých na heroíne, čím začínali. Sedemdesiat percent odpovedalo, že marihuanou, alkohol a cigarety sa nebrali do úvahy. Tak či tak neplatí, že 70 % tých, čo skúsia marihuanu, skončí na heroíne. To je nesprávna interpretácia, ktorej sa chytajú len hlupáci,“  hovorí. Väčšina ľudí dnes má skúsenosť s drogou, a to len s marihuanou, populácia na tvrdých drogách podľa odborníka skôr starne. Ale čísla sú čísla a marihuana má u značnej časti českej a slovenskej verejnosti zlú reputáciu aj z dôvodu nesprávne interpretovaných výskumov na túto tému. 

Málokto vie o pozitívach: napríklad o Georgovi Washingtonovi, ktorý pestoval konope pre účely svojej domácej lekárne, alebo o výskume holandskej univerzity v Utrechte, podľa ktorého sú v živote úspešnejší ľudia, ktorí marihuanu vyskúšali, ako tí, ktorí sa jej úzkostne obávajú a jointa by si nezabalili ani za milión. Zjednodušene povedané, štúdia hovorí o tom, že tomu, kto pozná svoje limity a pristupuje k marihuane racionálne, môže prospieť. Naopak, kto prekročí istú hranicu, stáva sa lúzerom a superneúspešným. 

 

Foto: Shutterstock