Deti sa smejú asi tristo ráz denne. Dospelí zhruba pätnásťkrát. O vplyve smiechu na ľudské zdravie existuje množstvo serióznych štúdií. Dnes už vieme, že má schopnosť okamžite znížiť krvný tlak a podporuje relaxáciu. Posilňuje imunitný systém, chráni srdce, zlepšuje fungovanie mozgu, zvyšuje kyslík v krvi, čím podporuje hojenie. Aktívne znižuje stres, depresiu, úzkosť či strach.

Veda v tom má jasno

Vedci z Kalifornskej univerzity v roku 2007 publikovali štúdiu, v ktorej potvrdili, že sledovanie zábavných relácií zvyšuje u detí toleranciu k bolesti. Tento poznatok odporúčali využívať v medicínskej praxi, napríklad keď deti musia strpieť náročný či nepríjemný zákrok. K podobnému efektu však dochádza aj u dospelej populácie. Ako si to vysvetliť? Smiech stimuluje hor- móny nazývané katecholamíny, ktoré následne uvoľňujú endorfíny. Tie sa šíria krvným riečiskom a človek sa začne cítiť šťastne. Dochádza tak k zmierneniu stresu a zníženiu úzkosti.

Doktor Lee Berk skúma účinky smiechu v terapii už od konca sedemdesiatych rokov. V roku 1989 realizoval výskum na desiatich zdravých mužoch. Piatim z nich pustil komédiu. Následne všetkým odobral vzorku krvi. Zistil, že kortizol, hormón produkovaný pri strese, klesal rýchlejšie u tých, ktorí sa na experimente zúčastnili, ako u tých, ktorí boli súčasť kontrolnej skupiny. Ešte zaujímavejšie bolo zistenie, že hladina prirodzených imunitných buniek, ktoré napádajú vírusové a nádorové bunky, sa vďaka smiechu zvýšila. Tvorba tejto „miniatúrnej armády“ sa, naopak, spomaľuje, ak sme dlhodobo vystavení stresu.

Humor prinavracia pocit normálnosti

Od začiatku pandémie celosvetovo narastá počet ľudí, ktorí trpia poruchami spánku, úzkosťami a depresiami. V nákupných košíkoch sa častejšie objavuje alkohol a poradenské linky pomoci zažívajú nesmierny nápor. Dnes viac ako inokedy potrebujeme nájsť osobné stratégie, ako sa so stupňujúcim stresom vyrovnať. Psychológovia radia, aby sme cielene vyhľadávali veci, ktoré nás vedia rozosmiať. Miesto vážnej beletrie siahnite po odľahčenom príbehu, namiesto drámy si púšťajte komédie, pozerajte veselé videá, ktoré ste si predtým v boji proti prokrastinácii zakazovali.

 

„Humor nie je iba odvádzanie pozornosti od pochmúrnej reality krízy,” uviedol pre denník New York Times doktor Michael Miller, kardiológ z Lekárskej fakulty Univerzity of Maryland v Baltimore. „Je to víťazná stratégia, ako zostať zdravým tvárou v tvár realite, ktorej čelíme.” Dobrý zmysel pre humor nie je podľa doktora Millera len vynikajúci spôsob odbúrania stresu, ale v týchto turbulentných časoch nám prinavracia pocit normálnosti. Práve kvôli spomínanému efektu na cievny systém odporúča kardiológ svojim pacientom aspoň jeden poctivý srdečný smiech denne: „Žiadne ha, ha, ale hlboký fyziologický smiech, ktorý vyvoláva slzy radosti a pocit relaxácie.”

Už malá dávka smiechu pôsobí preventívne

Fakt, že naše telo nedokáže rozlíšiť medzi fa- lošným a úprimným smiechom, viedlo k rozvoju takzvanej smiechovej jogy, ktorá je známa skôr v zahraničí. Riadeným cvičením sa viete doslova „vysmiať“ zo stresového rozpoloženia.

Ak však nemáte kapacitu na nové koníčky, spravte aspoň malé zmeny. Zamyslite sa nad všetkým, čo vás posledné mesiace stresuje a ob- medzte to, čo sa obmedziť dá. Možno nevyriešite home schooling svojich detí, no ak vás deptajú správy, vzrastajúce čísla nakazených a pravidelné vládne tlačovky, na čas ich vypustite. Sumár najdôležitejších informácií vám môžu poskytnúť blízki.

Psychológovia odporúčajú ľuďom žijúcim v spoločných domácnostiach, ktorí už ťažko zvládajú fakt, že je večne „plný dom”, aby začali hrať spoločenské hry. Jednak sa prepnete zo stresového režimu, odbúrate nudu a najmä sa spoločne za- smejete. Je to iný typ zážitku, ktorý má v rodinnej terapii svoje opodstatnenie.

Ak bývate sami, dohodnite si každý piatkový večer videohovor so starým kamarátom. Nenahradí to kaviareň či vináreň, ale určite vám aj takáto forma kontaktu prospeje. I keď ste skľúčený, nemotajte sa len v súčasnej realite, zaspomínajte si na spoločné zážitky, ktoré dodnes vyvolajú srdečný smiech.

Odborníci radia postupovať cielene a systematicky. Uchopte to ako stratégiu pre zlepšenie svojho duševného zdravia. Podobne, ako sa mnohí z nás musia motivovať pre cvičenie, občas sa treba motivovať pre lepšiu psychickú kondíciu. Bonusom je efekt, ktorí sa odrazí aj na tej fyzickej, aspoň to tvrdia vedci z Michiganskej univerzity, ktorí vypočítali, že iba dvadsať sekúnd smiechu môže byť pre pľúca rovnako dobrých ako tri minúty strávené na veslárskom trenažéri. Koľko hodín denne sa treba smiať, aby sme mali postavu ako profesionálni veslári, žiaľ, neuvádzajú. 

Foto: Shutterstock