Niekto tvrdí, že nočné vízie sú predzvesťou budúcnosti, iný, že ide len o prirodzenú činnosť mozgu. Kto z nich má pravdu? Sú sny pre človeka užitočné a majú svoj význam, alebo ide len o výplod našej fantázie?  

Nočné menu

Hoci niekto tvrdí, že sa mu v noci nič nesníva, pravdou je, že si svoje sny len nevybavuje, čo sa stáva najmä v prípade výraznej fyzickej únavy. Donedávna sa hovorilo, že človek má za noc iba jeden sen, no v skutočnosti je ich hneď niekoľko a objavujú sa predovšetkým v spánkovej fáze nazvanej REM. 

Väčšina ľudí sníva pri 8-hodinovom pokojnom spánku v piatich cykloch, teda skoro každých 90 minút, čo je asi 5 snov za noc! Samozrejme, nie všetky si po prebudení pamätáme a po dlhšom čase si na ne ani nespomenieme, pretože sa do našej dlhodobej pamäti automaticky neukladajú. Čo sa dĺžky snov týka, môže byť rôzna. 

Niektoré prebiehajú len ako mihnutie, iné trvajú aj niekoľko minút, nikdy nie však celú noc. I keď sa ešte donedávna verilo, že snívame len čierno-bielo, v skutočnosti až 60 % spáčov máva farebné sny, pričom najpestrejšie bývajú u detí. S tým súvisí aj fakt, že väčšina snov má vizuálnu, obrazovú formu. Môže za to vyššia aktivita vizuálnej časti mozgovej kôry. 

Zápisky z laboratória

Odborníci na sny prišli vďaka svojim výskumom aj na ďalšie zaujímavosti. Napríklad, že každodenné činnosti, ako je čítanie, písanie alebo práca na počítači, sa v snoch objavujú len zriedka. Oveľa častejšie sa nám sníva o aktívnych činnostiach, ako je šport alebo rozhovor s ľuďmi. 

Čo konkrétne sa objaví v sne údajne záleží na tom, čo je pre daného človeka dôležité z emočného alebo osobného hľadiska. Obsah snov sa podľa štúdií mení aj s vekom. Prekvapivé je, že podľa výskumov až 64 % snov obsahuje zlosť, smútok a strach a len 18% snov je šťastných a veselých! Rozdiel v snívaní je aj medzi jednotlivými pohlaviami. 

Nové poznatky ukazujú, že ženy väčšinou snívajú o emočných záležitostiach alebo nejakej blízkej osobe, muži o násilí, športových aktivitách, prírode či autách. Ženy si celkovo pamätajú svoje sny podrobnejšie ako muži, no nevieme prečo. A ako dopadol výskum Freudovej teórie, že ľudské sny majú predovšetkým erotický charakter? Podľa odborníkov je to iba záležitosť biologických pochodov v tele. Sny majú šteklivý charakter vtedy, ak sa v tele nad ránom nahromadí viac pohlavných hormónov ako v noci.

Sny a psychológia

Farebnosť snov môže podľa odborníkov poskytnúť dôležité informácie o psychickom stave a zdraví. Napríklad veľmi farebné sny bývajú väčšinou dobré a pozitívne, tie zlé mávajú sivú alebo sivastú farbu. Podľa výskumov majú sny aj nezanedbateľný vplyv na našu náladu počas dňa. 

Najsilnejšie sú zlé sny, ktoré ovplyvňujú viac ako 40 % ľudí. Tí potom začínajú deň s výrazne zlou až depresívnou náladou, ktorá často pretrváva až do ďalšej noci. S tým zvykne súvisieť aj nedostatok sebadôvery, nerozhodnosť alebo negatívny pohľad na svet. 

Na druhej strane „dobré“ scény zo snov podľa štúdií zvyšujú ľudskú kreativitu, a to v zamestnaní i doma. Zlepšujú našu výkonnosť aj schopnosť riešiť problémy. V snoch sa preukázateľne odráža aj momentálny emočný a psychický stav človeka. Ak je naše duševné rozpoloženie v rovnováhe, sú i scény v snoch harmonické. Nočné mory však veľmi často poukazujú na vystresovanú myseľ a psychicky náročné obdobie.

Prečo vlastne snívame?

Odpoveď na túto otázku sa líši podľa toho, koho sa pýtate. Neurológovia a odborníci na spánok by vám povedali, že sny sú len prirodzeným biochemickým procesom mozgu, ktorý spracováva informácie a zážitky z predošlého dňa. Vďaka tomu potom dochádza k psychickej regenerácii. 

Zástancovia alternatívnych teórií, podobne ako známy psychológ Sigmund Freud, tvrdia, že sny sú rečou podvedomia, ktoré k nám hovorí prostredníctvom symbolov, a majú hlbší význam pre našu dušu aj pre riešenie určitej životnej situácie. Niekde uprostred sa pohybujú názory psychológov. 

„Snívanie je akousi inventúrou našej mysle, ktorá si prostredníctvom rôznych obrazov triedi myšlienky, zážitky i emócie. Niektoré informácie tak ukladá do podvedomia a tie, ktoré považuje za nepodstatné, zase likviduje do zabudnutia,“ hovorí klinická psychologička Tatiana Chaloupková.

Sny ako terapia

Podľa niektorých odborníkov môžu mať snové obrazy podobný význam ako prežívanie z reálneho života, pretože korešpondujú s dianím okolo nás. „Určovanie diagnózy len na základe snov daného pacienta je, samozrejme, nereálne. Niekedy však môžu byť nápomocné - najmä v prípade snov, ktoré sa pravidelne opakujú. Tie obvykle poukazujú na nevyriešený psychický problém alebo životnú krízu. Aké sú konkrétne, to určuje viac analýza reálneho, ako toho snového života,“ hovorí psychologička. 

Niektorí psychológovia aplikujú sny napríklad pri skupinovej terapii, tzv. psychodramatizácii, ktorá vychádza zo základných princípov komunikácie a predstavivosti s využitím snov jedného či viacerých zúčastnených. Daný príbeh zo sna sa skupina snaží znovu prehrať a s pomocou odborníka analyzovať jednotlivé scény a osoby. 

Funguje aj to, keď sa jednotliví zúčastnení snažia opísať daný sen zo svojho vlastného pohľadu, alebo sa ho snažia dokončiť podľa vlastného uváženia. To snu dáva inú, viac pragmatickú podstatu, ktorá môže viesť k riadnemu riešeniu daného problému a zároveň posilňuje kreativitu a predstavivosť zúčastnených. 

Rada na záver 

Ak aktuálne riešite nejaký psychický problém, môže vám pomôcť pravidelné zapisovanie snov. Snažte sa zaznamenať čo najviac detailov: pocity, farby alebo zvuky. Viac ako jednotlivý sen je podľa odborníkov smerodajný záznam z niekoľkých nocí. 

 

Foto: Shutterstock