Takých príbehov je okolo vás plno. O opustených ženách po päťdesiatke nielen čítate, ale stretávate ich aj na ulici. Prečo ich manželia pália mosty a opúšťajú tie, s ktorými prešli polovicou života, kvôli o generáciu alebo dve mladším milenkám? A hlavne - ako sa zachovať v prípade, ak sa to stane vám a zistíte, že váš muž koketuje s mladšou ženou?

Prečo muži vo veku okolo päťdesiatky opúšťajú manželky a zakladajú si nové rodiny s podstatne mladšími partnerkami. Príčiny podľa psychologičky a sexuologičky Laury Janáčkovej môžu byť hneď tri. 

„Prvá vychádza z pocitu starnúceho muža, že je ešte plný síl, psychicky mladý a nechce prijať proces prirodzeného starnutia organizmu. Druhú príčinu vidí odborníčka v obyčajnej príležitosti: muž stredného veku, atraktívny, zabezpečený, obletovaný, kto by nepodľahol?“

„Tretia príčina vychádza z evolučnej sexuológie a tvrdí, že muži prirodzene túžia po väčšej variabilite partneriek. Ženská atraktivita je spojená s vekom a práve mladé ženy sú pre mužov najväčším lákadlom,“ dodáva špecialistka.  

Kríza stredného veku

Hovorí sa tomu druhý dych alebo kríza stredného veku. Obvykle prichádza medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou a častejšie postihuje mužov, ktorý si začnú dávať otázky typu: „Čo som dokázal a čo ešte nie? Čo ma ešte čaká?“ V takej chvíli sa prejavuje nielen strach z blížiacej sa staroby a smrti, ale predovšetkým nespokojnosť s tým, čo dosiaľ dosiahol alebo nedosiahol a snaha rýchlo s tým niečo urobiť. 

„Niekto sa v tejto fáze pridá k motorkárom, iný odíde meditovať do Tibetu, úplne zmení profesiu, tí lenivejší zasa podľahnú ilúzii, že by si celý doterajší životný cyklus mohli ešte zopakovať. To by však išlo ťažko s terajšou partnerkou. Mnohí navyše tejto ilúzii podľahnú a skutočne sa zaľúbia. Už im nestačí len atraktívna milenka, oni ju chcú mať „navždy a len pre seba“. A tak za sebou pália mosty, plodia deti a neuvedomujú si, že po lukulských hodoch príde väčšinou už len popíjanie z kalichu horkosti,“ vysvetľuje psychológ a manželský poradca Petr Šmolka. 

Takto opísané to skutočne vyzerá, že túžba je najsilnejší hnací motor, ale ono to nie je úplne jednoduché. Po prvé, zamilovať sa v päťdesiatke nie je podľa odborníkov také obvyklé ako v dvadsiatke, kedy je hormonálna búrka spojená so značnou mierou neskúsenosti a naivity. A po druhé, odstrihnúť sa od doterajšieho života a súčasnej rodiny je pre muža oveľa komplikovanejšie, ako sa zdá z príbehov celebrít plniacich stránky bulváru. 

Môžu za to tridsiatničky?

Naše mamičky si väčšinou brali v „-nástich“ svoje prvé lásky. Najčastejšie preto, že boli tehotné. Že im eufória dlho nevydržala? To nie je rozhodujúce. Vtedy hral najväčšiu úlohu rozum: pre ženu nebolo ľahké zostať na obživu rodiny sama, rolu hrala aj neľahká bytová situácia, takže rozvody sa síce konali, ale väčšinou až vtedy, keď rodinu opustili deti. Hlava rozkázala, ale túžba nechýbala a neverní boli muži aj ženy. Správna žena však uvarila hrniec guláša a prikryla problémy zásterou a slušný chlap zasa vedel, že opustiť rodinu sa predsa nemôže. 

Z poznatkov evolučnej psychológie vyplýva, že zatiaľ čo ženy si vyberajú mužov podľa vzorca: môj vek + niečo, muži si vyberajú ženu väčšinou 18 + niečo. Je teda pochopiteľné, že hoci dnešné ženy okolo päťdesiatky vyzerajú lepšie ako naše matky v tridsiatke, muži si v druhom dychu vždy vyberú o generáciu mladšiu. 

Ruku na srdce – bolo by asi trochu absurdné, keby dnešní päťdesiatnici odchádzali od rodiny kvôli ženám svojej generácie. Mnohí z nich sa domnievajú, že tým akoby vylepšujú doterajšie životné partnerky.

Vydržať, alebo odísť?

Ženy sa v takej situácii pýtajú, či majú partnerovu o niekoľko rokov mladšiu milenku prijať ako fakt a čakať, čo z toho bude, alebo bojovať. „Vo svojej praxi sa často stretávam s mužmi, ktorí síce majú milenku, ale majú radi aj manželku a svoje deti a nechcú opúšťať rodinu. Často je to žena, ktorá dáva takzvane nôž na krk a neverného manžela sa zbavuje, hoci ho má rada a je aj dobrým otcom ich detí. Reálny život však ukazuje, že tieto ženy majú potom menšie možnosti pri výbere nového partnera. Situácia je tak pre ženu vždy jednoduchšia, keď nebude pátrať, podozrievať, vyčítať. Keď nič nevieme, nemá nás čo trápiť,“ hovorí psychologička. 

„Vždy treba zvážiť reálne riziká pre seba aj pre najbližšie okolie a zhodnotiť vlastný podiel na vzniknutej situácii. Každá situácia je úplne iná a nedá sa nič iné, ako odporučiť skúseného terapeuta,“ tvrdí odborníčka. Psychológ dodáva, že rozhodne nemá význam pokúšať sa apelovať na zdravý rozum: „Ak muž nie je celkom slaboduchý, potom aj bez nás vie, že pre deti je lepšia úplná ako neúplná rodina.“ Niekedy podľa neho stačí chvíľu počkať, kým sa preženie najväčšia emočná smršť, a manželka nič nepokazí ani tým, ak aj ona pootvorí spolužitie a dá mužovi priestor, aby mu tiež mohla niekedy trochu chýbať. 

„Po vyčerpaní všetkých ostatných možností býva veľmi účinná takzvaná štruktúrovaná separácia. Akýsi rozvod na skúšku, pri ktorom sa muž asi na štyri až šesť mesiacov z rodiny vzdiali, žije niekde na neutrálnej pôde, prípadne aj u svojej milenky. Domov potom nechodí, s deťmi sa stýka ako rozvedený rodič, dohodnuté sú aj príslušné finančné záležitosti. Je len otázkou času, kedy začne trpieť, kedy si uvedomí, čo by mohol stratiť. Približne osem z desiatich mužov, ktorí boli takto oddelení, sa k rodine vracia,“ uzatvára odborník.

 

Foto: Shutterstock