Vezmite sa, budete sa milovať, mať deti a budete spokojní. Kiežby to tak bolo! Realita je iná. Manželstvo je v kríze. Otrava, nuda, stereotyp, veľa povinností, ohľadov, hádok… Alebo vari poznáte niekoho, kto je vo vzťahu stopercentne spokojný? Ako sa na vašej nespokojnosti podpísali rozdielne očakávania vás a vášho partnera?

Rozum alebo romantika?

Pre perspektívny partnerský vzťah je okrem aspoň základnej fyzickej príťažlivosti dôležitý aj rozum. Aby ste si vybrali správne, od začiatku je potrebné počúvať, čo vám ten druhý hovorí a všímať si, ako sa správa – napríklad, ako sa upravuje (češe, líči, oblieka) alebo ako pracuje jeho mimika. Manželský poradca Pavel Rataj takému posudzovaniu hovorí „stratégia otvorených očí a nastražených uší“ a podľa neho je to jediný možný spôsob, ako partnera dokonale spoznať – aký skutočne je a aký zrejme bude aj po svadbe. 

„Treba teda sledovať, ako si partner počína v oblastiach dôležitých pre budúci spoločný život – napríklad pri varení, nakupovaní, hospodárení s peniazmi, rozdelení kompetencií v domácnosti. Mali by sme si všímať aj to, ako využíva voľný čas, ako sa správa k rodine, aké vzťahy pestuje a ako nás dokáže prijať a rešpektovať takých, akí sme a neprerábať nás k obrazu svojmu. To všetko sa dá zistiť poctivým pozorovaním. Partnera nesmieme ospravedlňovať a živiť klamnú nádej, že negatíva sa po svadbe zmenia na pozitíva,“ hovorí odborník.

Psychologička Zuzana Lišková si myslí, že veľmi záleží na vzájomnej dôvere. Ak je silná, málokedy niekto z dvojice vyžaduje jasné stanovenie podmienok pre budúcnosť: kde budeme bývať, kedy a koľko chceme detí a tak podobne. Partneri sa zoznamujú so svojimi názormi na spoločný život postupne a buď jeden druhého rešpektujú, alebo nie.

Kedy sa zobrať a prečo mať deti?

Spoznávate sa? Začiatok každého partnerského vzťahu sprevádza nadšenie a ďalšie pozitívne emócie. Prvých niekoľko mesiacov je človek zamilovaný, a teda neschopný racionálne uvažovať. Našťastie, zamilovanosť časom pominie. Psychológovia tvrdia, že páry vstupujúce do manželstva (neskôr plánujúce rodinu) by mali mať za sebou aspoň jednu krízu. Jedine tak sa dá spoznať, či sú schopní spolu fungovať nielen v dobrom, ale aj v zlom. 

Podľa špecialistu je ideálny čas na uzatvorenie (prvého) manželstva medzi 25 – 35 rokmi, hoci súčasná medicína a hektický životný štýl tento vek posúvajú. Každopádne, keď sa raz človek rozhodne vstúpiť do manželstva, je výhodné poznať partnerov názor na počatie potomkov. Po štyroch až siedmich rokoch sa váš vzťah dostane do stavu akéhosi „vyčerpania“. Logicky by mal prísť posun.

„Mnoho párov prechod nezvládne. Buď sa nedokážu zrelo prispôsobiť tomu, že majú byť aj zodpovednými rodičmi, alebo sa nimi stanú až tak, že ich rodičovstvo zahubí všetok priestor pre partnerstvo. To, samozrejme, vedie k dlhodobej nespokojnosti a intenzívnym krízam,“ približuje manželský poradca.

Masky a zmeny

Pred novým partnerom sa – vedome alebo podvedome – správame trochu inak a máme tendenciu ukazovať mu krajšie stránky nášho ja. Po svadbe však tieto masky odhadzujeme, no nejde len o to. Keď sa ženíme alebo vydávame, málokedy premýšľame nad tým, ako sa v budúcnosti zmeníme a veru zmeníme sa. Vyzerá to samozrejme – tak tie zmeny jednoducho prijmeme, ale zase také samozrejmé to nie je. Napríklad keď sa z pedagóga s dvoma mesiacmi prázdnin stane plne vyťažený manažér s mnohými služobnými cestami. 

Možno pomôže odklad svadby, ale čo, keď už ste sa raz vzali? Dá sa na zmeny pripraviť a vyrovnať sa s nimi? Manželský poradca je v ich prevencii skôr pesimista. Podľa neho sa musí vzťah opakovane budovať. Ale ktovie, čo si pod týmto donekonečna opakovaným pojmom predstaviť? 

Dôležitý je otvorený postoj voči tomu, čo prichádza. Nenechať sa zmenami alebo vzťahovo vývojovými nutnosťami zahnať do kúta, ale zostať flexibilným a stále hľadať odpovede na otázky, ktoré zmeny prinášajú.

Skúsime to inak

V poslednom čase sa u nás veľa hovorí o tzv. otvorenom manželstve. Odborníci ho opisujú ako normálne fungujúce manželstvo, v ktorom partneri žijú spolu, ale zároveň sa v ničom neobmedzujú a doprajú si voľnosť i v sexuálnom živote. Problém je, že väčšina z nás nie je ochotná sa s niečím takým zmieriť. Realita je však skôr taká, že druhý partner obvykle na podobné návrhy pristupuje pod tlakom. A to je vždy začiatok konca. 

„Pre otvorené manželstvá platí to isté, čo pre manželstvá víkendové – fungujú dovtedy, kým jeden zatúži po klasickom modeli spolužitia v spoločnej domácnosti,“ hovorí odborníčka a pridáva jedno odporúčanie: „Ak sa partner bráni spoločnému bývaniu, je dobré otvoriť si oči.“ Podľa psychologičky môže za krízu veľkého počtu manželstiev aj fakt, že si prestávame vážiť to, čo máme a túžime po tom, čo je tzv. za plotom.

Aké zložité je zladiť vzájomné očakávania, zistíte hneď, ako otvoríte akýkoľvek časopis. Na prvej stránke je rada, že máte mať radi sami seba a byť tak trochu sebci, pretože až vás partner opustí, zostanete sami so sebou, na druhej stránke potom z textu opakovane vystupuje slovo tolerancia. Kde a ako nájsť rozumný kompromis? A dá sa to vôbec? Každý vzťah je jedinečný a každý bude mať túto hranicu asi niekde inde. Dôležité je pokúsiť sa ju nájsť. Tak veľa šťastia!

 

Foto: Shutterstock