Zvyknete si brať osobne každú repliku a urazíte sa kvôli každej poznámke, ktorá sa vás pritom nemusí vôbec týkať? Ste vzťahovační a komplikuje vám to život a prináša množstvo nepohody? Poďme si odpovedať na otázku, prečo to vlastne robíte a ako s tým dokážete prestať.

Odhaľte korene

Ak vám chýba psychická odolnosť, nestačí si nariadiť, že automaticky hodíte všetko, čo vám kto povie, za hlavu. Vzťahovačnosť totiž signalizuje, že s vaším vzťahom k sebe samému nie je niečo v poriadku. „Vzťahovačnosť ukazuje na pochybnosti o sebe samých. Kvôli tomu potom vidíme kritiku a slovné napádanie aj tam, kde v skutočnosti nie sú. Ale ani najjedovatejšie verbálne seknutie nám nemôže ublížiť, pokiaľ nemá spojenca vnútri nás samotných,“ hovorí psychoterapeut Michal Mynář. Takých spojencov môže byť mnoho: nízke sebavedomie, perfekcionizmus, namyslenosť, spoločným koreňom všetkých je neistota. A tej sa treba postaviť.

Pripustite si neistotu

Ako bojovať s neistotou? Už len pripustiť si ju môže mnohé zmeniť. „My sa však väčšinou snažíme o pravý opak. Konfrontovanie s nepríjemnými pocitmi, snažíme sa ich zbaviť, vytesniť ich,“ hovorí odborník. Preto utekáme k myšlienkam na niečo iné alebo k činnosti, kedy sa motivujeme k robeniu vecí, ktoré nám nie sú vlastné, trebárs zabehnúť maratón. A preto tiež fungujú rozptyľovače typu televízia alebo mobilné telefóny. Dajú nám na chvíľu zabudnúť na seba samých, nepríjemné pocity tým však nezmiznú. Kto ich chce poraziť, musí sa naučiť byť sám so sebou, bez knihy, slúchadiel do uší, televízie. Len keď o sebe budete premýšľať, máte šancu uvedomiť si vnútorné neistoty a správne sa k nim postaviť.

 

Buďte si oporou

Neistoty potrebujú prijatie – to ich môže utíšiť. „Neistota poukazuje na zraniteľnosť a my sa bojíme byť zraniteľní. Ale ak tento strach prekonáme a dokážeme k svojej zraniteľnosti pristúpiť ako láskavý rodič k dieťaťu, teda byť sami sebe oporou, pocit neistoty zmizne,“ hovorí terapeut. Nech ste, akí ste, máte krivé nohy, neviete cudzí jazyk, aj keď všetci okolo vás áno, priznajte si to a pochopte, že problém z toho robíte vy. Musíte byť tým, čím ste, aby ste sa nemuseli predstavovať vo falošnom svetle. Tým len zadávate príčinu, aby ste si každú poznámku, ktorá však vôbec nemusí smerovať k vám, brali osobne. Keď si tieto veci v sebe zrovnáte, nerozhodí vás ani najostrejšia replika.

Nevytvárajte si domnienky

Človek má tendenciu vytvárať si domnienku, že každý vidí život rovnako. Predpokladáme, že ostatní ľudia myslia rovnako ako my a posudzujú nás z rovnakého uhla ako my ich. Z toho dôvodu máme strach byť sami sebou. Aby sme to mohli zmeniť, musíme si sami na seba v prvom rade urobiť čas. Naučiť sa klásť sami sebe nepríjemné otázky a tiež si na ne odpovedať. Pochváliť sa za svoje úspechy a dať si nové a jedinečné životné ciele. Pretože život nie je to, čo je práve v móde a čo práve konajú ostatní, život je to, čo konáme my, hoci to na prvý pohľad môže vyzerať neatraktívne a zúfalo nudne. Ale keď to milujeme, tak prečo by sme sa za to mali hanbiť a pokúšať sa hrať sa na niekoho iného?

Foto: Shutterstock