Zakladáte si na tom, že vaše dieťa má vysoké IQ? Možno by ste sa mali zamerať skôr na emočnú inteligenciu. Podľa odborníkov je práve tá oveľa dôležitejšia pre život.

Emočná inteligencia je dôležitá nielen pre výchovu a vzdelávanie detí, jej význam presahuje i do pracovného procesu, a vlastne do všetkých medziľudských vzťahov. Ukazuje sa, že tie isté emočné schopnosti, ktoré spôsobujú, že vášho potomka vníma okolie ako nadšené či obľúbené dieťa, mu pomáhajú i po dvadsiatich rokoch v jeho povolaní alebo manželstve.

Výchova k empatii

Čo všetko vlastne spadá pod emočnú inteligenciu a čo všetko je tak dôležité na dosiahnutie úspechu? Patrí sem predovšetkým schopnosť empatie (vcítenia sa), vyjadrovania a chápania pocitov, ovládania nálady a nezávislosť, prispôsobivosť a obľúbenosť, schopnosť riešiť medziľudské vzťahy, vytrvalosť a priateľskosť, láskavosť a úcta.

Chcete, aby vaše deti vedeli pracovať s emóciami? Potom sa to musíte naučiť aj vy. Emočná inteligencia nie je akademická disciplína, dieťa si ju musí osvojiť používaním. Časť má vrodenú, druhú časť odkukáva od rodičov, rodičia mu ju nenásilne odovzdávajú spolu s tým, ako sa k nemu správajú, ako mu pomáhajú riešiť jeho emócie, alebo tým, ako dokážu zvládať svoje vlastné emócie.

Aj rodičia sa musia zamerať na to, čo prežívajú a vedieť si to priznať. Dovoliť si prežívať nejakú emóciu. Skúsiť s emóciami pracovať, nenechať sa však nimi úplne zahltiť. Naučiť sa vážiť si sám seba, hľadať cesty, ako prežívať tie pozitívne emócie, veď i malé radosti potešia.

Povzbudzujte a buďte príkladom

Vy ako rodičia ste predsa tým najlepším zrkadlom. Na pozitívne i negatívne emócie je najlepšie ísť príkladom. „Nie rozprávať deťom, ako to majú robiť, ale nechať ich, nech to odpozerajú od vás. Ak je u vás normálne vciťovať sa a prejavovať záujem, asi aj dieťa bude empatické a bude mu to pripadať normálne. Ak budete sami čestní, budú čestné i deti. Pri negatívnych emóciách je dôležité vedieť ich tiež prežiť. Je celkom normálne, že niekedy prejavíte zlosť, a to i na svojich najbližších. Čím viac by ste emócie potláčali, tým by to bolo horšie,“ približuje odborníčka.

Pokojne sa teda naštvite, ale dajte si pozor na to, ako svoj hnev prejavíte. Môžete sa naštvať „konštruktívne“, alebo môžete dieťa uraziť. I to sa od vás deti učia. Keď prídete z práce, nezačnete na deti hneď kričať, že majú všade neporiadok a že už sa na to nemôžete pozerať, skúste sa naštvať tak, aby ste ich neponižovali. Aj negatívne emócie sú emócie, ktoré sú dobré, len by nemali prekročiť znesiteľnú mieru. Ak má niekto pocit, že sa musí ospravedlňovať možno i za to, že dýcha, už to nie je v poriadku.

Na zmiernenie prílišného studu či pocitu viny je dobré pracovať so svojím sebavedomím. V každom prípade platí, že dieťa sa v emočnej oblasti učí najviac tým, čo robíte vy. Ak nepotláčate emócie, ale viete s nimi zaobchádzať a rešpektujete emócie druhých, potom by to malo zvládnuť i vaše dieťa. Ak máte zmysel pre humor, pravdepodobne ho bude mať i vaše dieťa. Čím viac si dovolíte mať sami radosť, tým prirodzenejšie pre vás bude sprostredkovať radosť i dieťaťu a podporovať u neho radostné prežívanie. Radosť by mali v rodine zažívať všetci.

 

Foto: Shutterstock