Byt je odrazu tichý a prázdny. To, čo životu dávalo celé roky zmysel, je fuč a ide si vlastnou cestou. Vyfrnklo ako tie vaše deti. Hniezdo, kde sa všetci schádzali, je zrazu prázdne. Ani ten kôš nemá kto vyniesť. Predovšetkým ženy cítia zrazu prázdno.

Prečo je matkám tak ťažko?

Veľká časť žien v zrelom veku, ktoré roky všetku svoju energiu a čas venovali deťom, má podobný problém. Svoje nie najlepšie manželstvo si liečia dokonalým materstvom. Až tak, že sa pre mnohé z nich stali deti takmer jediným zmyslom života. No a keď odrastené deti odišli z domu, trpia depresiami a smútkom.

„Najhoršie sú na tom ženy, ktoré nemali čas na priateľov ani na vlastné záujmy. Úplne zničujúca je kombinácia, ak rodičia udržiavali manželstvo len kvôli deťom a zrazu ženu opúšťa aj manžel, lebo sa cíti slobodný. Žena sa navyše nachádza v kritickom období menopauzy, keď ňou lomcujú hormóny, a tak sa zrazu cíti úplne zbytočná“ hovorí psychologička Michaela Bohunická.

Je to chvíľa, keď majú obidvaja rodičia k dispozícii priestor, ktorý predtým vypĺňali deti. Realita a štatistiky však ukazujú, že to nie je také jednoduché. Po odchode detí sa končia vzťahy, ktoré boli udržiavané len kvôli nim, keď sa rodičia – či už vedome alebo nevedome – usilovali vytvoriť funkčnú rodinu. Niekedy je to naozaj nevedomé, lebo po odchode detí partneri zistia, že si nemajú čo povedať.

Keď odchádza dcéra, bolí to

Dcéry odchádzajú z domu častejšie a skôr ako synovia. Túžbou po samostatnosti spôsobujú najmä matkám ťažké chvíle. Tie nechápu, čo sa to s ich vždy poslušnou dcérou udialo. Odchod dcéry berú ako nevďak za to, čo im obetovali. Niekedy je však chyba aj na ich strane.

 

Problematický vzťah s matkou má mnoho dievčat, „ pokazí“ sa takmer vždy v puberte.  Niektoré mamy idú až do extrému, vyberajú dcéram kamarátky, rozhodujú o tom, s kým sa majú stretávať a s kým si neželajú ich vidieť. „Plaché dcéry majú dominantné matky celkom v moci. Mnohé ženy majú tendenciu chrániť deti pred nástrahami vonkajšieho sveta, často používajú rôzne zákazy a obmedzenia. Na chlapcov majú iný meter,“ vysvetľuje psychologička.

„Preto sa akoby znenazdania vzťah matky a dcéry v čase dospievania pokazí. Z milého, poslušného a slušného dievčatka sa stáva spupné, drzé, neposlušné dievčisko. Nie je za tým nevďak a ani žiadny zámer, iba túžba po samostatnosti. Je to však prirodzená a aj veľmi dôležitá zmena. Obdobie, keď rodičia ovplyvňujú, riadia život dieťaťa, sa raz pomaly, ale nezadržateľne skončí. A keď sa niečo končí, nevyhnutne niečo iné sa začína,“ hovorí  terapeutka.

Pripravte sa na odchod

Deti jednoducho z domova musia odísť, tak je to správne. Len tak sa naučia žiť samostatný život. Nestratia sa, naopak, k spokojným a pohodovým rodičom sa budú rady vracať. Tie predvídavejšie matky sa na toto obdobie pripravujú od prvého dňa puberty svojho potomka, aby na ne náhodou nedoľahol syndróm prázdneho hniezda. „Ženy, ktoré dovolia svojim deťom dospieť, sa ľahšie vyrovnávajú s ich skutočným odchodom, dokonca ich v ňom ešte podporujú, dôverujú ich sebestačnosti a reálne vnímajú vzťah, ktorý má dospelé dieťa k rodičovi,“ tvrdí psychologička. 

Možno to vyznieva prešpekulovane, ale prípravu na vyletenie z hniezda treba trénovať odmalička, na toto by mali rodičia, najmä matka myslieť už vo chvíli, keď rodinu zakladá a deti vychováva. Dieťa treba učiť samostatnosti, zodpovednosti a rozhodovaniu. Napríklad aj tak, že ho na druhom stupni základnej školy naučíte robiť si raňajky, desiatu, umývať riad, vysávať. Aj chlapcov! Mamičky majú totiž tendenciu držať chalanov ako vo vatičke.

Hlavné poslanie rodičov je úspešne priviesť dieťa do dospelosti a vychovať z neho samostatného jedinca. Ak nepodporíte dieťa, aby sa osamostatnilo, ak ho nebudete jemne, ale čoraz nástojčivejšie pripravovať na odlet, narobíte aj jemu poriadne problémy. Nenaučí sa žiť vo vzťahoch. Neubližujte budúcim partnerom svojich detí. Mimochodom, ženy, ktoré sa skoro osamostatnili od rodičov a prebíjali sa istý čas životom samy, sú stabilnejšie a v úlohe manželiek pôsobia istejšie ako tie, ktoré dlhý čas žili pod taktovkou rodičov. To isté platí aj mužoch: z mamičkiných maznáčikov nebývajú samostatní a zodpovední partneri a otcovia.

Foto: Shutterstock