Je to síce „len“ obyčajná voda, pre ľudský organizmus má však zásadný význam. Tvorí až dve tretiny nášho tela a jej nedostatok môže spôsobiť množstvo zdravotných problémov. Napriek tomu väčšina ľudí značne podceňuje pravidelný pitný režim. Patríte medzi nich? 

Prečo je voda dôležitá a aké nápoje sú vhodné?

Človek vydá každý deň veľké množstvo vody, preto je potrebné ju neustále doplňovať a zabezpečovať tak rovnováhu medzi príjmom a výdajom tekutín, aby náš organizmus správne fungoval. 

Základom by mali byť nekalorické nápoje, ako sú dojčenské, stolné či slabo mineralizované vody s vyváženým obsahom minerálov. „Vodu si radšej vyberajte nesýtenú, bez bubliniek, pretože oxid uhličitý potláča pocit smädu skôr, ako vypijeme pre náš organizmus dostatočné množstvo tekutín. Má dokonca mierny diuretický účinok, takže vedie k ešte väčšej dehydratácii,“ hovorí lekárka Zlata Trumpešová. Odborníčka odporúča obohatiť pitný režim aj ovocným, bylinkovým či zeleným čajom, ktoré pôsobia blahodarne na celý organizmus, vhodné sú aj riedené prírodné ovocné alebo zeleninové šťavy.

Sú minerálky vhodné na každodenné pitie?

Ak vypijete denne dva poháre a budete minerálky striedať, nijako si neuškodíte, ba naopak. „Všeobecne sa však neodporúča väčšie množstvo silne a stredne minerálnych vôd. Zaťažujú totiž organizmus náložou minerálnych látok a môžu zvýšiť riziko vysokého tlaku, obličkových, močových a žlčníkových kameňov a ďalších ochorení.

Preto je lepšie tieto minerálky využívať len ako liečivý podporný prostriedok v časovo obmedzených kúrach a v menších dávkach,“ tvrdí špecialistka. Ak nejde o náhradu minerálov pri športe či pri práci vo vysokých teplotách, je tiež zbytočné dopĺňať sodík v tekutinách, ktorého v potravinách prijímame často nadbytočné množstvo. 

Ktorým nápojom sa treba vyhýbať?

„Ide predovšetkým o nápoje s vysokým obsahom cukru, umelých sladidiel a kofeínu, ktoré telo odvodňujú, zväčšujú pocit smädu a pôsobia nepriaznivo aj na zubnú sklovinu,“ hovorí lekárka, ktorá neodporúča ani konzumáciu „light“ verzie a energetických drinkov. Niektoré umelé sladidlá sú totiž podozrivé z karcinogenity a z negatívneho pôsobenia na psychiku a správanie detí.

Nie je vhodné piť ani veľké množstvo chladených nápojov, ktoré môžu organizmu spôsobiť teplotný šok. Do obsahu prijatých tekutín nepočítame kávu, silný čierny čaj a alkoholické nápoje, ktoré telo, naopak, o tekutiny oberajú a mali by preto byť spojené s väčšou konzumáciou vody. Odborníčka na výživu varuje aj pred šumivými nápojmi, ktorým by sa mali vyhýbať najmä deti a tehotné ženy. Ich negatívom je väčšie množstvo kyseliny fosforečnej, ktorá sa v tele viaže na vápnik z kostí, zubov, nechtov a vlasov a môže spôsobovať osteoporózu.

Koľko tekutín denne by sme mali vypiť?

Hoci sa odporúča vypiť 2 až 3 litre nealkoholických nesladených tekutín denne, presné množstvo je veľmi individuálne a závisí od niekoľkých faktorov. Medzi najdôležitejšie patrí vek, telesná hmotnosť, prostredie, kde sa pohybujeme, fyzická aktivita, pohlavie a spôsob stravovania. „Ak je totiž základom zelenina, ovocie a polievky, môže byť príjem tekutín formou nápojov o niečo nižší,“ vysvetľuje lekárka.

 

Absolútnym minimom, ktoré pokryje najmenší možný telesný výdaj tekutín, je 1,5 litra vody. Samozrejme, po celodennej námahe, v trópoch či pri chorobe sú výdaje tekutín oveľa vyššie, napríklad v prípade maratónu to môžu byť až 4 litre. Pre zistenie, či prijímame dosť tekutín, stačí kontrola množstva a sfarbenia moču. V prípade tmavej farby ide o známku nedostatočného príjmu tekutín.

Môže človeku uškodiť priveľké množstvo vody?

Pretože je naše telo schopné za normálnych podmienok vstrebať za hodinu asi liter tekutín, nárazová konzumácia vody nie je vhodná. Ak človek vypije za relatívne krátky čas 5 až 7 litrov tekutín, môže dôjsť k nahromadeniu tekutiny v dutinách čreva a následnej hyperhydratácii, teda prevodneniu organizmu, ktoré zaťažuje obličky, srdce a ďalšie orgány.

„Tento problém sa vyskytuje predovšetkým u vrcholových športovcov, ktorí konzumujú viac než liter tekutín za hodinu v priebehu niekoľkohodinového výkonu. Nadbytok tekutín sa prejavuje častým močením veľkého objemu svetlého moču a pri dlhšom trvaní vedie k nesústredenosti až poruchám srdcového rytmu. Výnimkou nie je ani úmrtie,“ varuje odborníčka.

Kedy je nutné zvýšiť príjem tekutín a čo nám hrozí pri nedostatku vody?

V prípade akéhokoľvek zvýšenia nárokov na organizmus. Napríklad v priebehu pobytu na slnku, v miestnostiach s klimatizáciou alebo ústredným kúrením, pri ochorení s horúčkami, väčšej fyzickej námahe, ale aj v priebehu dojčenia, keď je voda jednou z podmienok dostatočnej produkcie mlieka, alebo v období redukčnej diéty pre odplavovanie odpadových látok.

Podľa amerického lekára Fereydoona Batmanghelidja môže dlhodobý nedostatok tekutín prakticky za väčšinu chorôb. Preukázaný bol vplyv nedostatku tekutín na výskyt únavy, bolesti hlavy aj nevoľnosť. Dehydratácia sa môže prejaviť aj podráždenosťou, nesústredenosťou, poklesom fyzickej a psychickej výkonnosti a celkovým kolapsom. Pri dlhšom trvaní spôsobuje poškodenie obličiek, zápchu, vysoký krvný tlak, tvorbu žlčových a močových kameňov a podieľa sa na vzniku močových infekcií.

Kto by si mal najviac strážiť pravidelný prísun tekutín?

Oveľa častejšie ako muži zabúdajú na pitie ženy, najmä tie nad 45 rokov a dojčiace matky. Výnimkou nie sú ani pracovne vyťažení ľudia. „Medzi rizikové skupiny patria malé deti a školáci, ktorí nemajú pocit smädu dostatočne vyvinutý a môžu byť pre zlý pitný režim podráždení a nesústredení, majú navyše väčšiu tendenciu k ochoreniam obličiek a močových ciest,“ upozorňuje odborníčka na výživu. Pre zníženú vnímavosť pocitu smädu hrozí dehydratácia aj seniorom, ktorí nevenujú správnemu doplňovaniu tekutín dostatočnú pozornosť.

 

Foto: Shutterstock