Ranné vstávanie, útek do školy, potom stres v práci, z práce nákup, doma úlohy. Jednoducho, celodenný zhon. V takýchto situáciách sa môže bežne stať, že nemáte čas na vlastné dieťa a všetko pripisujete chaosu dnešnej doby. Ako zvládnuť tento stres tak, aby ste netrpeli vy, ani vaše deti?

Milovať od začiatku

Rodičovský stres sa nezačína až s problémami dieťaťa v škole, ale vo chvíli, keď sa muž a žena stávajú rodičmi. Za najvýraznejšiu záťaž psychologička Erika Benická považuje samotný fakt, či si matka vôbec praje, aby sa dieťa narodilo. „Emocionálne neprijatie jeho bytia nechcené dieťa citlivo vníma, a vo svojom neprijatí je ochudobňované.”

Za druhú najvýraznejšiu záťaž pre matku považuje psychologička rozpad partnerského vzťahu v priebehu tehotenstva. „Pokiaľ v tomto období opúšťa otec matku nenarodeného dieťaťa, matka prežíva viac negatívnych emócií súvisiacich s rozpadom vzťahu. Stráca oporu, dôveru v seba a vo svet okolo seba...“

Nech z toho dieťaťa niečo je

S veľkou mierou stresu sa však môžu stretávať aj deti. Stačí, ak to rodičia preháňajú s ambíciami a chcú z potomkov za každú cenu vychovávať nadpriemerných jedincov. „Šport je typickým katalyzátorom rodičovských ambícií. Na pohybe samotnom, pochopiteľne, nie je nič zlého, ak je v ňom aj dosť priestoru na radosť z hry. Keď však začnú rodičia a tréneri „šalieť“, pribúda stres a povinnosť. Je potrebné uvedomiť si, že tých naozaj mimoriadne disponovaných detí  je minimum,“ varuje pred rodičmi terapeut Ivan Skalík.

Ale aby sme nezostali len pri športe, rovnako nezdravé a stresujúce je pre deti akékoľvek projektovanie rodičovských ambícií. Podľa odborníčky by mal rodič dieťa vnímať ako od seba oddelenú individualitu. „Keď je dieťa geniálne nadané, samozrejme potrebuje od rodičov podporu. Keď je však normálne alebo podpriemerné, tak je nutné, aby mohlo byť normálne alebo podpriemerné! Jednoducho také, aké naozaj je,“ hovorí terapeutka.

Dieťa v úlohe sudcu

„To, že sa rodičia dohadujú, nemusí byť zásadný problém. Spory a riešenia, výmena názorov, to všetko je prirodzenou súčasťou života,“ hovorí. Podľa odborníčky sa tak deti prirodzenou cestou učia, ako vyjadriť nesúhlas, ako riešiť nepríjemné situácie. „Navyše, ukrývanie nesúladu nie je riešenie! Dieťa, aj keď nevie a nerozumie, čo sa deje, vycíti veľmi dobre prípadné napätie a nepohodu rodičov. Potom oveľa viac trpí touto nejasnosťou.“

Ak je však napätie medzi partnermi vyhrotené alebo sú partneri pred rozvodom, ide o úplne inú situáciu. V takej chvíli je naozaj nevhodné, ak sú deti svedkami nepríjemných výpadov rodičov. Rozvod a rozchod rodičov je pre dieťa vždy bolestný. Je však veľmi dôležité, ako ho zvládnu dospelí, tým môžu aj deťom veľmi pomôcť a celú situáciu o niečo uľahčiť. Za najhoršiu odborníci označujú situáciu, kedy rozhádaní rodičia pasujú deti do úlohy sudcov, ktorí majú spor rozhodnúť.

Dovolenka – test vzťahu

Rebríčkom náročných situácií, ktoré spúšťajú stres, kraľujú idylické momenty ako Vianoce, rodinné oslavy a dovolenka. Ľudia sú totiž zvyknutí celý deň tráviť štruktúrovanou  činnosťou v práci majú zrazu čas sami na seba a o zmysluplný program sa musia postarať sami. Psychoterapeut hovorí, že miera stresu na dovolenke je priamo úmerná tomu, ako vzťah fungoval pred odchodom. „Pokiaľ majú partneri naplnený vzťah, pracujú, sú aktívni, vedia sa venovať deťom aj jeden druhému, dovolenka pre nich žiadne riziko neznamená. Ale ak to hapruje, ako liek na problémy spoločný čas rozhodne nezapôsobí. Skôr naopak,“ varuje odborník.

Sám sa stretol s prípadmi, kedy spoločné prázdniny znamenali definitívny koniec vzťahu. „Nikdy to však nebolo tak, že by sa rozpadol vzťah, ktorý fungoval do toho času bezproblémovo. Skôr to bola definitívna bodka pre toho, kto o rozchode uvažoval.“ Rizikovým momentom sa však dá vyhnú. Každá rodina väčšinou veľmi dobre vie, čo je pre ňu práve tou rizikovou situáciou. Je preto dobré zvážiť, či sa nedá všetko zorganizovať inak.

S rodinou aj bez rodiny

„Základným odporúčaním je pestovať spoločné rodinné aktivity, viac sa zhovárať o tom, čo kto prežíva, čo ho trápi, alebo s čím je spokojný,“ radí terapeutka. Výborné sú spoločné rituály, môže to byť spoločná večera alebo nedeľný obed. Vo výchove sú podľa nej dôležité pravidlá a režim, ale ani to sa nesmie preháňať. Jednotky v žiackej, ani sterilný poriadok v detskej izbe nie je meradlom toho, či je dieťa šťastné. To sa vraj najlepšie spozná podľa toho, ako reaguje, ako je zvyknuté komunikovať, ako často sa smeje. Skvelou prevenciou stresu je napríklad humor a odľahčenie vážnej situácie.

Ďalším „antistresovým“ odporúčaním rodičom, ktoré odborníci pripomínajú, je ľahko egoistická schopnosť na chvíľku sa od vlastnej rodiny odstrihnúť. „To je ideálny stav, mať aj čas sám pre seba, relaxovať, venovať sa niečomu príjemnému, mať pravidelné oddychové aktivity, ktoré sa rodiny až tak netýkajú,“ súhlasí terapeutka. Je to individuálne, ale je potrebné na to myslieť.“ Pretože unavený a nervózny rodič je pre dieťa zdrojom nepohody, v rodinách dochádza k vypätým situáciám, skratovému konaniu. A potom sa nemôžeme diviť, že sú nešťastní všetci.

 

Foto: Shutterstock